Sme.sk

Žien v politických funkciách je málo, vo všeobecnosti zarábajú v priemere o 350 eur menej než muži a tiež sa neporovnateľne viac starajú o domácnosť a deti. Slovensko zostáva aj naďalej medzi najhoršími štátmi v EÚ, čo sa týka rovnosti medzi ženami a mužmi. Oproti minulému roku sa nezlepšilo ani o bod. Horšie sú na tom už len Maďarsko, Rumunsko a Grécko. Ukazuje to najnovší Index rodovej rovnosti, ktorý každoročne zostavuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE). Slovensko skončilo v rebríčku na 24. mieste s hodnotením 56 bodov z možných sto. Priemer EÚ je 68,6 bodu.

V takmer všetkých oblastiach, v ktorých sa skúma rodová rovnosť, sa oproti minuloročnému rebríčku Slovensko mierne prepadlo alebo zostalo na rovnakej úrovni. Ide o oblasti ako pracovný život, miera politickej moci, prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, férové odmeňovanie mužov a žien a tiež rodovo podmienené násilie.

Od roku 2019 zostáva skóre a poradie Slovenska rovnaké preto, že vo všetkých oblastiach chýbajú výraznejšie zmeny. Zlyháva najmä v oblasti moci a rozhodovania, ktoré sa stále sústreďujú viac v rukách mužov, napriek tomu, že medziročne sa stav mierne zlepšil. Takisto v oblasti ekonomického rozhodovania a neplatenej práce a tiež využívania voľného času, ktorého majú ženy naďalej výrazne menej.

Najnovší Index rodovej rovnosti sa tematicky sústreďuje najmä na dosahy pandémie. Napríklad pred ňou zažila každá tretia žena v EÚ fyzické a/alebo sexuálne násilie zo strany intímneho partnera. Toto číslo sa za dlhé roky nezmenilo. Prudkú zmenu však spôsobili lockdowny a obmedzenia, ktoré viedli k tomu, že množstvo žien a dievčat zostalo uväznených doma s násilníkmi.

Takéto dáta, ktoré zbierali autority jednotlivých štátov, však podľa EIGE podhodnocujú reálnu mieru násilia na ženách. Vyhodnotenie v tejto oblasti preto trpí nedostatkom aktuálnych a porovnateľných štatistík vo všetkých 27 štátoch EÚ. Pandémia poukázala aj na nerovnosti, ktorým čelia najzraniteľnejšie skupiny žien a mužov, ako sú staršie osoby, osoby so zdravotným znevýhodnením či ľudia s nízkou mierou vzdelania.

Detailnejší prieskum ohľadom pandémie sa tiež sústreďoval na tri typy neformálnej starostlivosti – starostlivosť o deti, domáce práce a dlhodobá starostlivosť. Neformálna a dlhodobá starostlivosť, ktorá zahŕňa okrem starostlivosti o deti napríklad aj starostlivosť o starších ľudí a členov rodiny, si takisto vypýtala vyššiu daň na ženách. Najmä v súvislosti s bežnou platenou prácou.

Len 68 percent žien, ktoré vykonávajú neformálnu dlhodobú starostlivosť, má aj klasickú platenú prácu, v porovnaní s 80 percentami mužov. Znamená to teda, že ich takáto starostlivosť disproporčne vyraďuje z pracovného procesu.

„Spolu s prebiehajúcou vojnou v Európe a jej obrovským vplyvom na hospodárstvo a životy ľudí sa vývoj v oblasti rodovej rovnosti za posledných niekoľko rokov zmenil k horšiemu a budúce napredovanie je reálne ohrozené,“ píše sa v oficiálnej správe EIGE.

Najpálčivejšou obavou, ktorá vyplýva z tohtoročného skóre, je podľa riaditeľky spomínaného inštitútu Carlien Scheeleovej skutočnosť, že v niekoľkých oblastiach po prvýkrát od roku 2010 skóre rodovej rovnosti výrazne pokleslo. Sľubná vízia sa z hľadiska priemeru EÚ týka akurát sféry moci, v ktorej rastie podiel žien.

Správa EIGE v závere napriek všetkému zostáva pesimistická. „Vzhľadom na to, že bodové hodnotenia v Indexe rodovej rovnosti za rok 2022 sa väčšinou opierajú o údaje z roku 2020, očakáva sa, že v budúcoročnom hodnotení bude zhoršovanie rodových nerovností ešte výraznejšie.“

Čítajte viac

Michaela Žureková

 
© Petit Press, 2022
Článok uverejnil portál denníka SME Žena.SME.sk v rubrike Ľudia 20. 12. 2022 o 15:29.