ale šofér zježil fúz
tam ti ide autobus

Majka stojí v autobuse a číta akejsi žene cez plece noviny. Samé dobré správy. Prezident sa vyjadril, že na Slovensku máme pekné ženy. Majkina spolužiačka Mira sa dala na modeling. To bude asi tá pravá pekná žena podľa prezidentových predstáv. Možno keby tie pekné ženy začali vyvážať… ale veď už ich vyvážajú.

Aj Majka by sa najradšej dala niekam vyviezť, že by na smetisko? Dnes bude odpovedať z geografie a nech sa drvila cez víkend, ako chcela a mohla a vládala, vždy ju ten úchylák môže prekvapiť nejakou otázkou. Svet je veľký, plný faktov a údajov, ktoré sa nemožno naučiť všetky naraz. „Na to sú predsa encyklopédie,“ povedala Majke mama, keď videla, čo všetko jej dcéra do seba ládovala, teda v podobe vedomostí. „No áno, ale encyklopédia mi pred tabuľou nepomôže, naopak, ten úchyl mi z encyklopédie dá nejakú otázku, najmä ak neprídem na hodinu v minisukni.“

„Majka, nepreháňaš? To on fakt tak…“ spýtala sa mama zhrozene.

Jasné, že to myslela vážne. S učiteľom geografie je na nože. Odkedy jej povedal, že v tom účese vyzerá ako kokeršpaniel, neznáša ho. Aj vtedy mu niečo odpapuľovala a on sa na ňu sťažoval u triednej, že vraj je drzá a triedna napísala odkaz mame. A Majka sa hanbila mame povedať, čo jej tej úchyl povedal, veď, čo ak by mu mama dala za pravdu? Možno by nedala, ale čo ak? Práve sa vtedy chystala s kamoškou ku kaderníčke, ale potom naschvál nešla, aby si ten blbec nemyslel, že jeho názor je pre ňu dôležitý a just ďalej nosila vlasy spustené pri tvári.

Saša si vždy, keď majú geografiu, oblečie minisukňu, ak ju aj ten slizoš vyvolá, pojazdí jej očami po nohách a Saša má jednotku istú. „Veď zo mňa neubudne,“ povie Saša a Majka premýšľa, či sa s ňou ešte bude kamarátiť. Saša strašne spipinovatela.

Majka pohodí ofinou a zadíva sa znovu do novín, už je tam iná téma – na Slovensku sa rodí málo detí. To je fakt problém. Takže ženy nemožno vyvážať za hranice ako artikel, lebo potom by doma na Slovensku nerodili malých Slovákov a Slovenky, ktoré zasa… Na ďalšej strane sa píše, že najmä v kríze nepotrebujeme azylantov ani utečencov, vystačíme si sami. Lenže ako, keď nás nie je dosť, lebo ženy dosť nerodia? Ale zato sú pekné. Väčšina. Ja som výnimka, pomyslí si Majka. Aspoň mi všetci dajú pokoj.

Vystúpi z autobusu a je rada, že ranný prehľad tlače má za sebou. Čaká ju tá geografia, no ale, hádam štvorku jej nedá. Mama povedala, že ak bude sprostý, zájde sa na neho sťažovať. Už to vidím, myslí si v duchu Majka. Starý kozel bude mať pravdu ako vždy. Riaditeľka je rada, že má v zbore aspoň dvoch chlapov – telocvikára a toho úchyla, čo učí geografiu. Musí vedieť, že baby sa na neho sťažujú. Nevyhodí ho za žiadnu cenu.

Pristaví sa pri nej nejaké auto. Šofér si otvorí okienko, usmieva sa na ňu a máva. Preboha, to je ten, čo ju na Veľkú noc vyšibal… Ponúka sa jej, že ju odvezie do školy. Majka sa nestíha čudovať, že si ju vôbec všimol. Je zamračená, má na sebe vyťahaný sveter a ošúchané džínsy, a ešte ten účes ako kokeršpaniel…

„Ďakujem ujo, mám to už len kúsok,“ povie Majka zlomyseľne, aj keď tento má len niečo nad tridsať. Ale mu padla sánka.

Dobroš pozbiera posledné zvyšky svojho zmyslu pre humor a so širokým úsmevom povie: „Takto ma diskriminovať len preto, že už nemám dvadsať?“

Majka odhodlane vykročí smerom k škole, geografia je hneď prvú hodinu, bude to mať za sebou a potom pokazený celý deň, už to pozná, ten pocit poníženia…

Dobroš vytrieli na zelenú a v depke premýšľa, či si má dať nastreliť vlasy v začínajúcich kútoch, alebo sa definitívne oženiť s Natašou a nevymýšľať. Taký rodinný pokoj, možno by to nebolo zlé riešenie.

áber fáber domine
čo všetko ťa neminie

Autorka: Jana Juráňová