a tam v lese pod dubom
hrá páv karty s holubom

„Mami, Alenka mi prezradila, že asi pred pol rokom ukradla v drogérii jeden malý šampón, taký, čo farbí vlasy.“
„Ukradla? A čo s ním urobila?“
„Umyla si s ním vlasy, mala ich potom trochu do červena.“
„Preboha, a to prečo?“
„Neviem.“
„Čo jej to napadlo?“
„Neviem. Včera sme boli spolu v Tescu a ukazovala mi, aké je to jednoduché ukradnúť tyčinku na pery.“
„Ľubka, ona naozaj ukradla tyčinku na pery?“
„Hej. Hovorila som jej, nech to nerobí, ale len sa smiala.“

„Ľubka, prosím ťa a ty…?“
„Ja som nič neukradla. Neboj. Viem, že sa to nesmie, nerobím to a nepotrebujem to.“
„Bože, dúfam, že neklameš.“
„No dovoľ? Naozaj nie. Ale bála som sa, čo ak ju prichytia.“
„Čo potom Alenka urobila s tou tyčinkou na pery?“
„Natierala sa ňou. Nechala si ju, neviem.“
„Vieš si predstaviť…“
„Mami, nič som ti nepovedala, dobre? Ak to povieš jej mame, prestane sa so mnou kamarátiť.“

*

„Karol, počuj. Ľubka mi povedala, že Alenka v Tescu čosi ukradla a vraj už druhý raz.“
„Čože?“
„Predstav si. Neviem, či to mám sestre povedať. Mala by to vedieť. Ale ako jej to mám povedať?“
„Môže to dopadnúť tak, že tvoja sestra si bude myslieť, že Ľubka si to vymyslela, alebo že nekradla jej dcéra, ale naša.“
„Myslíš?“
„A ktorá z nich je adoptovaná? Ich Alenka alebo naša Ľubka?“
„Máš pravdu, nepoviem jej nič. Lenže…“
„Lenže ak to ešte niekedy urobí a ak ju pritom prichytia a ak pri tom bude aj naša Ľubka, vieš si to predstaviť?“
„Bude to na ňu?“
„Alebo si budú myslieť, že Alenku naviedla.“
„Keby to bolo naopak, že Ľubka kradne a Alenka to doma povie…“
„Nechcem si to predstavovať.“
„Dobre, ale naše decko nekradlo.“
„Dúfajme.“
„Ty jej neveríš?“
„Chcem jej veriť, ale… Čo ak ich niekedy prichytia? Ľubka je tmavá, Alenka blondína s modrými očami.“
„Bude to jasné.“
„Nemali by sme ich tam spolu púšťať… aspoň nie do Tesca. Musia tam obsmŕdať?“
„Mám ju držať na špagáte?“
„Predsa len by sme to mali tvojej sestre povedať…“
„Neviem, netrúfnem si.“
„Tak čo môžeme robiť? Zakázať Ľubke kamarátiť sa so svojou sesternicou?“
„To nie. Má len jednu sesternicu… Asi nám nezostáva nič iné, len dúfať, že sa nič nestane.“

hrdlička tam slzy roní
že páv na jej dube tróni

Autorka: Jana Juráňová