stúpil mi koníček na malíček
som ja len úbohý šuhajíček
jaj to bolí
jaj to bolí
ani sa mi to už nezahojí

Električka sa postupne napĺňa. Cestujú ňou najmä dôchodkyne, ktoré sa zvezú jednu, dve zastávky, unavene nastupujú a vystupujú s plnými taškami. Dobroš premýšľa. Mal ísť do práce radšej ešte neskôr, aby sa nemusel otravovať pohľadom na tie ksichty. Alebo mal ísť naopak skôr, kým sa dôchodkyne vyšmatlú zo svojich bytov? Nikdy si nemyslel, že cesta električkou je až taká otrava. Nikdy v živote už takú sprostosť neurobí. Keby včera v noci neprehral stávku s kamošmi… Ach, Dobroslav, Dobroslav, vzdychá v duchu nad sebou. Kde si včera podel rozum?

Večer si bol zahrať bowling. Domov dorazil o ôsmej a Natália ešte nebola doma. Keby bola doma, nikam by nechodil. Niečo by si spolu zajedli, dívali by sa na telku a potom… Ale takto, doma nič, chladnička prázdna, objednávať pizzu sa mu nechcelo. Rozhodol sa, že vypadne. Najbližšie je ten nový bowling. Vždy tam stretne nejakých kamošov. Zahrajú si, dajú si pivo, večeru – a doma potom zaľahne. On, Dobroslav Dobrík, básnik, presnejšie textár, ešte presnejšie kopyvrajter. Keď sa opýtal otca, prečo mu dali také meno k takému priezvisku, odpovedal, že preto, lebo „sme dobrodušní“. Nerozumel tomu. A čomu nerozumie, nad tým ani nepremýšľa.

Musel byť poriadne unavený, keď naletel Kamilovi na ten fór. „Keď zbalíš hentú kočku, platím ti víkend v Srdiečku.“ Čiže v erotickom salóne. Naletel, ako keby to potreboval. Asi sa mu zatemnil rozum. Ani nevie, či sa mu tá kočka páčila. Nezbalil ju, prehral stávku. „Keď prehráš, pôjdeš ráno do roboty električkou, keď vyhráš, pôjdem električkou ja.“ Aj ho boli skontrolovať, blbci. Pri električke vysvitlo, že kočka, ktorú mal zbaliť, bola Kamilova frajerka. Dobroš chcel stávku zrušiť, ale musel uznať, že naletel, a tak pekne pokorne nastúpil do eliny. Pravdaže, mohol vystúpiť, vrátiť sa po auto a vykašľať sa na somárov, no bolela ho hlava. Možno by aj tak nafúkal. Prečo nesadol do taxiša? Veď elinou nechodí, ani keď má auto v servise. A teraz sedí ako prikovaný. Keď bol malý, otec mu hovorieval – z každej situácie sa snaž niečo vyťažiť. A tak Dobroš premýšľa, čo by mohol vyťažiť z tejto situácie. Nič, len hnus.

Na ďalšej zastávke nastúpi Vietnamka. Alebo je to Číňanka? Ľudia si ju nevšímajú. Šikmooká si sadne na sedadlo. Ako keby bola v Pekingu, a nie v Bratislave. Tvári sa, že sem patrí. A pritom je jasné, že nepatrí. Ktovie, kam patrí. Dobrošov otec hovorieval, že Sibyla písala, vraj nás zaplaví žltá rasa. A už je to tu. Dobroš bol raz na dovolenke v Thajsku. To bol odvaz. Nepatril tam, ale cítil sa ako kráľ. Všetci muži v jeho veku, čo vyzerali podobne ako on, sa tam cítia ako králi. Ach, teraz na to nebude spomínať. Vietnamku nikto nevyhadzuje zo sedadla, aj keď električka je preplnená.

Nastupuje akási babka. Postaví sa k Dobrošovi. Ani ho nehne vstávať. Nech zdvihne zadok tá Vietnamka alebo čo to je, on je tu doma. Lenže babka stojí pri jeho sedadle, kým šikmooká sedí vpredu, babku nevidí. Babka vzdychá, asi ju bolia nohy. Alebo len na seba upozorňuje. Dobroš by ju najradšej sotil dopredu k tej šikmookej. Vytiahne si noviny, zíza do nich. Babka má určite nad sedemdesiat. Čiže raz toľko ako Dobroš. Našťastie, takéto babky už ďaleko nezájdu, ani sa dlho nevozia. Odšuchce sa k dverám a vystúpi.

Nastúpi jedna tehotná a jedna s kočiarom. A vraj sa nerozmnožujeme. Prečo tá električka ide tak dlho? Dobroš sa cíti trochu stiesnene. Cíti, že by mal vstať. No keby stále vyskakoval a púšťal sadnúť si raz babku, potom ženu s kočiarom, vyzeral by ako blbec. Akýsi dedko pomáha tej žene s kočiarom do električky. Pritom mu spadne palica. Tá žena asi nemá rozum, keď mu to dovolí. Dedko zostane vonku a palicou pohrozí vodičovi. Dobroš sa takmer zasmeje. Decko v kočíku vrieska. Toto nemá úroveň. Nabudúce radšej nepôjde do roboty.

Električka sa zaplnila. Ani sa nestihol pozrieť cez okno, či už visia plagáty s jeho sloganmi. Na obed pôjde do čínskej reštaurácie. Čo ak tam robí tá šikmooká? A veď je to jedno. Nechce sa mu premýšľať, prečo je tá šikmooká tu, a nie niekde inde. Je to komplikované. Sibyla mala asi pravdu. Už nech je vo svojom kancli. Dá si kávu a porozmýšľa nad novým sloganom. Až mu prestane trieskať v hlave.

som ja len úbohý šuhajíček
jaj to bolí
jaj to bolí
ani sa mi to asi nezahojí

Autorka: Jana Juráňová