…teda aspoň mne nie. Ako tak sledujem dianie na našej (nie mojej) politickej scéne, zobúdza sa vo mne Sybilina sestra, sesternica z druhého kolena starej blaškovej, ktorá podnikala v oblasti hádzania hrachom na stenu. Asi už začínam chytať syndróm ficoidnej konšpiračnej paranoje. Alebo by to mohlo byť aj takto… (ale najprv stručný sumár).

V jednom čase sa odohralo:

1. To, čo stvára vláda Roberta Fica, ovládame. Sofistikované obmedzovanie demokracie pod rúškou ochoty EÚ vidieť Slovensko bezproblematicky ako svojho právoplatného („svojstojného“, svojprávneho?) člena; otvorený infozákon s možnosťou deštrukčných zásahov zo strany NR SR, návrh likvidačného spolkového zákona, obmedzovanie ziskov súkromných spoločností, protiprávne a neférové vyvlastňovanie (nazvime to pravým slovom znárodňovanie, resp. konfiškácia) súkromných pozemkov kvôli údajným štátnym prioritám (diaľnice), „svoji“ ľudia v mediálnych a iných radách, kastrácia účasti mimovládnych organizácií na rozhodovacích procesoch, vyrábanie nepriateľov vlády (média, mimovládky, opozícia, umelci), Jureňa, Tomanová a dvojaké metre, návrh nezmyselného a nebezpečného tlačového zákona, zastrašovanie ľudí (zneužitá Hedviga Malinová, zatknutá gruzínska novinárka, zbitý sprejer), tanečky s diktátorskými Kubou či Líbyou a bulharské „páchateľky“. Atď… Všetko to vyzerá na vedomé a cielené postupné likvidovanie demokracie a možností kontroly moci (ktorá ale nie je, pripomeňme si, vlastníctvom „mocných“, ale delegovaním rozhodovacích právomocí zo strany občianok a občanov do rúk jeho volených zástupcov a zástupkýň).

2. Odchod významných štyroch mušketierov z KDH.

3. Zotrvanie Daniela Lipšica v KDH, aj keď kamarátčaftung so štyrmi mušketiermi je o kúsok viditeľnejší ako podpora predsedu KDH Hrušovského.

4. Liškove útoky na vedenie SDKÚ a na Mikuláša Dzurindu ako na šéfa SDKÚ a lídra (?) opozície.

5. Neplodnosť opozeranej a vyhorenej opozície, aj keď, tém sa, žiaľ, ponúka nepreberne.

6. Neformálna bezkravatová uvoľnenosť, ale zároveň kultivovovanosť Daniela Lipšica (mladé ovečky v košiari sú viac ako žiaduce).

7. Reči Daniela Lipšica i Jána Čarnogurského (zrazu často plne nabrífovaného k dispozícii) o potrebe vízie pre celú opozíciu a potrebe generačnej výmeny na rozhodovacích postoch.

8. Samé náhody?

S niečím súhlasím (nehovorím o Ficovi), ale aj tak…

Zdá sa mi, že Slovensko obchádzajú strašidlá. A mňa obchádzajú zimomriavky. A teraz prichádza čas na moju paranoju: predvolebná kampaň sa začala – s cieľom Fico dole, Lipšic hore. To je tá vízia. Odídení mušketieri oslabia a rozvrátia KDH zvnútra. Mladý, ale skúsený perspektívny politik Lipšic povznesie KDH z popola na svetlo svetské (pardon, božie) a ponúkne témy, blízke ľuďom. Ponúkne bohumilú víziu na riešenie problémov ľudí a smerovania Slovenska. Niežeby to nebolo treba, ale účinkovanie pánov a dám z KDH už poznáme. Najmä v snahách v oblasti ľudských práv.

Vzdelaný, kultivovaný, neformálny človek na poste premiéra. Mušketieri ešte dostanú príležitosť. To je tá vízia. A moja paranoja. Katolícky zmýšľajúci, čerstvo vzorne ženatý (ako dôkaz svojho prorodinného presvedčenia) Daniel Lipšic bez kravaty, ktorý riadi môj život – to je pre mňa to isté ako autokratické šafárenie Roberta Fica v červenej kravate. Predstava, ktorá búri moje vnútro a potom zo mňa lezú proti noci takéto paranoidné konšpiračné teórie.

Veľmi dúfam, že moja paranoja bude zabudnutá.

Autor/Autorka