Archív
skripot

Rudolf Chmel: Politici prispievajú k utečeneckej hystérii

EurActiv.sk

Migranti sú inakosť, ktorú nepoznáme, preto je podľa niektorých „terapeutov“ najlepším liekom na jej zvládnutie strach, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk RUDOLF CHMEL.

Slovensko zaujalo v otázke prijímania utečencov rázny, odmietavý postoj. Pristupovali by vlády, ktorých ste boli súčasťou, k tejto otázke rovnako?

RChmel2_EurActiv

S najväčšou pravdepodobnosťou áno, najmä keby bolo pred voľbami. Ak dáme pred zátvorku extrémistov a nacionalistov, tak medzi ľavicovými a konzervatívnymi politikmi u nás nie sú v tejto veci zásadné rozdiely, hoci tí druhí predsa len trochu tušia, že rasizmus sa už v salónoch celkom otvorene nenosí. Žiaľ, na ulici áno. A tam sú naši voliči! Tých pár roztratených či stratených liberálov (nemyslím, preboha, na pseudoliberalizmus sulíkovcov, preferujúci národný egoizmus) nemá rozhodujúci hlas ani pri imigrantoch, ani pri iných ľudskoprávnych témach, ktoré sa Slovenska v poslednom čase dotkli. Jednomyseľný mandát, ktorý dostal premiér pri kvótach je, myslím si, v tejto veci  preukazný.

V nedávnom prieskume agentúry Polis 70 % opýtaných odmietlo prijatie utečencov zo severnej Afriky a z Blízkeho východu. Čo sa stalo s chýrnou slovenskou pohostinnosťou?

Odhliadnuc od toho, že slovenská pohostinnosť je rovnaký mýtus ako naša holubičia povaha či iné nezmysly, ide o problém slovenskej zatvorenosti a otvorenosti. K tej prvej sme náchylnejší nielen preto, že žijeme v dolinách. Maďari nie sú o nič menej otvorení ako my a žijú na rovine. Problém je zrejme v našom strachu z cudzieho, v neliečenej xenofóbii, homofóbii, rasizme, v potrebe niekoho nenávidieť – raz Maďarov, Rómov, homosexuálov, inokedy „lenivých“ Grékov, Arabov, utečencov, ktovie koho nabudúce… Utečencov aj preto, že ich skoro nikto ešte nevidel.

Migranti sú inakosť, ktorú nepoznáme, preto je zjavne podľa niektorých „terapeutov“ najlepším liekom na jej zvládnutie strach. Národy strednej Európy neboli kolonizátormi. Aj preto si nevytvorili na základe etickej či hospodárskej potreby istú kultúrnu citlivosť pre stotožnenie sa s osudom migrantov. My politici vás, milí naši voliči, pred nimi ochránime, len nás voľte!

Nie náhodou k utečeneckej hystérii prispievajú nezodpovední politici, ktorí vyvolávaním atmosféry strachu zhlúpli mnohých aj tak frustrovaných občanov a otvorili dokorán brány neonacistom, ktorí majú rasizmus v popise práce. Keď k tomu prirátame, že mlčí cirkev, klérus, ktorý nereaguje ani na výzvu Františka, že hlasy niekoľkých statočných novinárov a intelektuálov sú marginalizované, o hlasoch „ľudskoprávnych svätuškárov“, ktorí tak vyrušujú premiéra už od čias Moldavy, ani nehovoriac, je vlastne vymaľované. Ľudské práva sú u nás vlastne vyriešené, ako to povedal roku 2012, keď zrušil post podpredsedu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

Ak niekoho utečenci zjednotili, tak to sú predstavitelia krajnej pravice. Je možné, že napokon nájdu spoločnú reč aj s krajnou ľavicou a celé politické súperenie sa presunie do roviny konzervatívci verzus liberáli?

Nie je náhoda, že táto téma zjednocuje extrémistov naľavo i napravo. Ale, ako často opakujem, s extrémizmom nemôžete zvíťaziť tak, že sa vyberiete jeho smerom. Privatizovať si tému utečencov v páčivej xenofóbnej podobe je dnes obľúbená pozícia mnohých našich tzv. pragmatických politikov. Je to pokrytectvo, ktoré sa im a celej našej spoločnosti však vypomstí, hoci dnes to ešte tak nevyzerá, lebo máme v našom postoji spojencov nielen tých stredoeurópskych.

Problém kvót, na ktorom sa v slovenskom parlamente dosiahol visegrádsky konsenzus, bol fakticky zástupný. Odsúhlasili sme si ním našu fiktívnu suverénnosť, nám predsa nebude nikto diktovať, nedajboh z Bruselu. Nevyriešili sme tým však podstatu problému v dotknutých krajinách (kde by bolo treba uvažovať o reálnom paralyzovaní vojnových konfliktov), ani ekonomickú pomoc.

Na spoločnom prístupe sa však treba dohodnúť v EÚ. Zdôrazňujem, dohodnúť. Je totiž isté, že utečenecká hystéria bude eskalovať, a to bude voda na mlyn extrémistov a populistov všetkých členských krajín. Nevidím teda problém nateraz ako spor socialistov a konzervatívcov s liberálmi, skôr ako problém extrémistov, populistov a štandardných konzervatívno-liberálno-socialistických strán, ktoré by nemali byť vo vleku tých prvých, čoraz agresívnejších.

Čítajte viac
 

Pozrite aj:

Migrácia môže byť ekonomicky prínosná

 
© I-Europa, 2015
Článok uverejnil portál EurActiv.sk 2. 6. 2015 v rubrike Zahraničie a bezpečnosť.