Archív
skripot

111 mimovládnych organizácií zasiela list NR SR

v3t_rod

Možnosť voľby

Vážené poslankyne a vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,

obraciame sa na Vás v mene 111 organizácií, aby sme vyjadrili hlboké znepokojenie nad aktuálnym ohrozovaním reprodukčný‎ch práv na Slovensku.

Parlament v súčasnosti rokuje o návrhu zákona[1], ktorého prijatie by znamenalo zavedenie nov‎ých prekážok v prístupe k legálnej interrupčnej starostlivosti, ohrozenie zdravia a blaha žien[2] a narušilo ich slobodu rozhodovania a súkromie. Lekárky a lekári by boli zároveň nútení konať v rozpore so svojimi profesionálnymi povinnosťami voči svojim pacientkam. Prijatie tejto novely zákona by malo veľmi nepriaznivý‎ dopad (chilling effect) na poskytovanie legálnej interrupčnej starostlivosti na Slovensku a zároveň by zvýšilo škodlivú stigmatizáciu, ktorá sa s interrupciami spája.

Cieľom návrhu zákona je zdvojnásobiť dĺžku povinnej čakacej doby, ktorá sa v súčasnosti vyžaduje pred vykonaním interrupcie na žiadosť a tiež rozšíriť jej uplatňovanie, zavedenie nových požiadaviek pre schvaľovanie interrupcií zo zdravotných dôvodov a zavedenie požiadavky, aby boli ženy žiadajúce o interrupciu povinné uviesť dôvody, pre ktoré ju chcú podstúpiť, ako aj ďalšie osobné informácie. Tieto informácie by potom boli postúpené Národnému centru zdravotníckych informácií. Návrh zákona sa zároveň usiluje obmedziť informácie, ktoré zdravotnícki pracovníci a pracovníčky môžu o interrupčných službách poskytovať verejne, a to zákazom tzv. „reklamy“ na interrupcie. Taktiež sa usiluje o zosilnenie odradzujúcej povahy informácií, ktoré sú lekárky a lekári povinní poskytovať ženám žiadajúcim o umelé prerušenie tehotenstva.

Naše organizácie sú týmito návrhmi hlboko znepokojené. Ich schválenie by viedlo k ohrozeniu zdravia a blaha žien a zároveň by bolo v rozpore s medzinárodnými štandardmi v oblasti verejného zdravia, osvedčenými klinickými postupmi a medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.

Predĺženie povinnej čakacej doby: Navrhované predĺženie povinnej čakacej doby zo 48 na 96 hodín, ktoré by sa podľa návrhu zákona malo uplatňovať aj pri interrupciách zo špecifických dôvodov, by výrazným spôsobom oddialilo prístup žien k interrupčnej starostlivosti, čím by došlo k ohrozeniu ich zdravia a života. WHO uvádza, že „[p]ovinné čakacie doby môžu viesť k oneskorenému poskytnutiu starostlivosti, čo môže ohroziť prístup žien k bezpečným a legálnym interrupciám.“[7] Ako WHO upozorňuje, aj keď je interrupcia veľmi bezpečným medicínskym zákrokom, riziko vzniku komplikácií, hoci malé, ak je zákrok správne vykonaný, sa s dĺžkou trvania tehotenstva zvyšuje.[8] WHO zdôrazňuje, že „[k]eď sa už žena rozhodla [pre umelé prerušenie tehotenstva], zákrok by mal byť vykonaný čo najskôr“ a bezodkladne.[9] Okrem ohrozenia zdravia a blaha žien, povinné čakacie doby tiež často vedú k diskriminácii a sociálnej nespravodlivosti, pretože zvyšujú finančné a osobné náklady spojené s podstúpením legálnej interrupcie, keďže pred vykonaním zákroku vyžadujú minimálne jednu návštevu lekára/lekárky navyše.

Povinné čakacie doby zároveň spochybňujú autonómiu žien a ich schopnosť rozhodovať sa. WHO jednoznačne hovorí, že povinné čakacie doby „spochybňujú ženy ako osoby schopné robiť kvalifikované rozhodnutia“, a zdôrazňuje, že medicínsky nepodložené čakacie doby by mali byť odstránené, aby sa „zabezpečilo poskytovanie interrupčnej starostlivosti spôsobom, ktorý rešpektuje rozhodovacie schopnosti žien.“[10]

Zavádzanie obmedzujúcich schvaľovacích požiadaviek: Zavedenie novej úrovne požiadaviek na lekárske schvaľovanie interrupcií v prípadoch, keď je takýto zákrok nevyhnutný zo zdravotných dôvodov, povedie k oneskoreniam v prístupe žien k legálnym interrupciám a vystaví ich dodatočnému riziku v situáciách, keď je ich zdravie už ohrozené. Požiadavka na dve lekárske správy namiesto jednej, ktorá sa v takýchto prípadoch vyžaduje v súčasnosti, povedie tiež k zvýšeniu nákladov spojených s prístupom k interrupčnej starostlivosti, k vzniku náročných administratívnych postupov a bude mať nepriaznivý dopad na poskytovanie legálnych interrupcií. WHO zdôrazňuje, že obmedzujúce schvaľovacie postupy, medzi ktoré patrí aj požiadavka na vydanie potvrdenia, resp. schválenie zákroku viacerými zdravotníckymi pracovníčkami a pracovníkmi, by sa na vykonanie interrupcie nemali požadovať.[11]

Obmedzenie poskytovania informácií o interrupciách zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti: Zavedenie navrhovaného zákazu tzv. „reklamy“ na interrupcie by obmedzilo možnosť lekárov a lekárok poskytovať na dôkazoch založené informácie (evidence-based information) o interrupčnej starostlivosti a o tom, kde môžu ženy podstúpiť legálnu interrupciu. Navrhovaná legislatíva by mala negatívny dopad na poskytovanie takýchto informácií zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo by mohlo ohroziť zdravie a bezpečnosť žien. Medzinárodné ľudskoprávne orgány zdôrazňujú, že legislatívne obmedzenia týkajúce sa dostupnosti na dôkazoch založených informácií o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, vrátane informácií o bezpečnej a legálnej interrupcii, sú v rozpore so záväzkami štátov rešpektovať, chrániť a napĺňať právo žien na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia. Jednoznačne konštatujú, že „[t]ieto obmedzenia bránia v prístupe k informáciám a službám a podnecujú stigmatizáciu a diskrimináciu“, a vyzývajú štáty, aby „[z]abezpečili verejnú dostupnosť presných a na dôkazoch založených informácií o interrupciách a ich legálnej dostupnosti.“[12] Podobne aj WHO zdôrazňuje význam zabezpečenia prístupu k informáciám o interrupcii založen‎ých na dôkazoch, ako aj k informáciám o tom, na čo majú nárok v rámci zákonom zaručenej starostlivosti o reprodukčné zdravie.[13]

Dôvody na interrupciu: Požiadavka, aby ženy, ktoré chcú podstúpiť interrupciu, uvádzali dôvody, prečo sa pre tento zákrok rozhodli, ktoré sú často veľmi osobnej a intímnej povahy, by ich mohla odradiť od vyhľadania zdravotnej starostlivosti v rámci oficiálneho systému zdravotníctva.[14] Medzinárodné ľudskoprávne orgány už vyzvali Slovensko, aby „[z]abezpečilo ochranu osobných údajov žien a dievčat žiadajúcich o interrupciu, a to aj zrušením požiadavky poskytovať osobné údaje týchto žien a dievčat Národnému centru zdravotníckych informácií.“[15]

Prijatie navrhovanej legislatívy by bolo v príkrom rozpore s medzinárodnými štandardmi v oblasti verejného zdravia a s osvedčenými klinickými postupmi. Slovensko by tým oslabilo dodržiavanie svojich záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných ľudskoprávnych zmlúv, ktoré garantujú ženám právo na zdravie, súkromie, informácie, ochranu pred neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním a dodržiavanie princípov nediskriminácie a rovnosti pri uplatňovaní práv. Prijatie týchto návrhov by navyše bolo v rozpore so základným medzinárodným právnym princípom zákazu retrogresie (principle of non-retrogression, t.j. princípu, podľa ktorého štáty nesmú prijímať opatrenia, ktoré priamo alebo nepriamo bránia alebo obmedzujú užívanie práv). Vo svojich záverečných zisteniach k Slovensku z roku 2019 Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva výslovne vyzval vládu SR, aby sa vyhla akémukoľvek zhoršovaniu (retrogression) podmienok v súvislosti s právami žien na sexuálne a reprodukčné zdravie.[16]

Vyzývame poslankyne a poslancov parlamentu, aby odmietli tieto regresívne a škodlivé legislatívne návrhy a zdržali sa ďalších pokusov obmedzovať reprodukčné práva žien na Slovensku.
 
S úctou,
Abortion Rights Campaign, Ireland ● Abortion Support Network, UK ● Accountability International ● Action for Choice, Ireland ● Aid Access, Austria ● AIDOS – Associazione Italiana Donne per lo Sviluppo, Italy ● Albanian Center for Population and Development (ACPD), Albania ● Alliance for Choice, Northern Ireland ● AMICA (Association of Italian Doctors for Contraception and Abortion), Italy ● Amirat OBK Association, Hungary ● Amnesty International ● rbeitskreis Frauengesundheit e.V., Germany ● Associação para o Planeamento da Família (APF), Portugal ● Association for Advancement of Gender Equality, Republic of North Macedonia ● Association for Liberty and Gender Equality (A.L.E.G.), Romania ● Association HERA-XXI, Georgia ● ASTRA – Central and Eastern European Network for Sexual and Reproductive Health and Rights ● Aube Nouvelle pour la Femme et le Développement (ANFD), DR Congo ● Austrian Family Planning Association (OGF), Austria ● Catholics for Choice, USA ● Center for Curricular Development and Gender Studies: FILIA, Romania ● Center for Feminist Foreign Policy, Germany/UK ● Center for Reproductive Rights ● CESI – Center for Education, Counselling and Research, Croatia ● CHU Saint-Pierre, Belgium ● Coalition Margins, Republic of North Macedonia ● Coalition of African Lesbians, South Africa ● Coalition to Repeal the Eighth Amendment, Ireland ● Conseil des femmes francophones de Belgique, Belgium ● Consell Nacional De Dones D’Espanya, Spain ● Danish Family Planning Association, Denmark ● DAWN (Development Alternatives with Women for a New Era) ● Doctors for Choice Germany e.V ● DSW (Deutsche Stiftung Weltbevölkerung), Germany ● Enclave Feminista, Spain ● Euroregional Center for Public Initiatives, Romania ● European Roma Rights Centre, Belgium ● Family Planning and Sexual Health Association, Lithuania ● Family Planning Association of Moldova ● Federación de Planificación Familiar Estatal, Spain ● Fédération des Centres de Planning et de Consultations, Belgium ● Fédération des Centres de Planning familial des Femmes prévoyantes socialistes, Belgium ● Fédération des Centres Pluralistes de Planning Familial and Gacehpa, Belgium ● Federation for Women and Family Planning, Poland ● Fédération Laïque des Centres de planning familial, Belgium ● FOKUS – Forum for Women and Development, Norway ● Fondazione Pangea, Italy ● French Ligue des droits de l’Homme, France ● FRONT Association, Romania ● Fundacja im. Kazimierza Łyszczyńskiego, Poland ● Furia vzw, Belgium ● Garance, Belgium ● Gender-Centru, Moldova ● HERA – Health Education and Research Association, Republic of North Macedonia ● Human Rights Watch ● ILGA-Europe ● International Campaign for Women’s Right to Safe Abortion ● International Commission of Jurists ● International Planned Parenthood Federation European Network ● Ipas ● Irish Family Planning Association, Ireland ● Latvia’s Association for Family Planning and Sexual Health ● Le Planning Familial, France ● Lobby Europeo de Mujeres en España – LEM, Spain ● Marie Stopes International ● Medical Students for Choice, USA ● Mujeres Supervivientes de Violencias de Género, Spain ● NANE, Hungary ● National Collective of Community Based Women’s Networks (NCCWN), Ireland ● National Network to End Violence Against Women and Domestic Violence, Republic of North Macedonia ● National Women’s Council of Ireland, Ireland ● OMCT – World Organisation Against Torture ● Organisation Vishakha, India ● Organization of Women of Municipality of Sveti Nikole, Republic of North Macedonia ● PATENT Association, Hungary ● Plataforma catalana de Suport al lobby europeu de dones, Spain ● Plural Association, Romania ● Polish Women’s Strike, Poland ● Pro-Choice. Rete italiana contraccezione aborto, Italy ● pro familia Bundesverband, Germany ● RadioAttive, Italy ● Reactor – Research in Action, Republic of North Macedonia ● Reproductive Health Training Center of the Republic of Moldova ● Reproductive Rights Platform, Croatia ● Romanian Women’s Lobby Network, Romania ● Rutgers, Netherlands ● Santé Sexuelle Suisse – Sexual Health Switzerland ● Sensoa, Flemish expertise centre for sexual health, Belgium ● Serbian Association for Sexual and Reproductive Health, Serbia ● Sex og Politikk, Norway ● SEX vs The STORK Association, Romania ● Society for Education on Contraception and Sexuality, Romania ● Society for Feminist Analyses AnA, Romania ● Society Without Violence, Armenia ● Swedish Association for Sexuality Education (RSFU), Sweden ● UK All Party Parliamentary Group on Population, Development & Reproductive Health, UK ● Union Women Center, Georgia ● Vrouwenraad, Belgium ● VUB Dilemma, Belgium ● Women’s Aid, Ireland ● Women for Women’s Human Rights (WWHR) – New Ways, Turkey ● Women Global Network for Reproductive Rights ● Women’s Link Worldwide ● Women on Waves, Netherlands ● Women on Web, Canada ● Women’s Resource Center, Armenia ● Women’s Rights Center, Armenia ● Women’s Room – Center for Sexual Rights, Croatia ● Women Spaces Africa, Kenya ● YouAct – European Youth Network on Sexual and Reproductive Rights ● Youth Coalition for Sexual and Reproductive Rights

 

Pozn.:

[1] Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 154, 19.06.2020), ktorý predložili poslanci a poslankyne OĽANO – Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.

[2] Napriek tomu, že interrupcie sa týkajú predovšetkým cisrodový‎‎ch žien, uznávame, že ich obmedzenie môže mať nesmierne ničivý dopad aj na životy transrodových mužov a nebinárnych osôb, ktoré sú schopné otehotnieť a mohli by potrebovať interrupčný zákrok.

[3] World Health Organization (WHO), Safe Abortion: Technical and Policy Guidance for Health Systems (2d ed. 2012), str. 64.

[4] Pozri napr. Committee on Economic, Social and Cultural Rights (CESCR), General Comment No. 22 on the right to sexual and reproductive health (article 12 of the International Covenant on Economic, Social and Cultural Rights), ods. 41, E/C.12/GC/22 (2016); Committee on the Elimination of Discrimination against Women (CEDAW), Concluding Observations: Hungary, ods. 31(c), CEDAW/C/HUN/CO/7-8 (2013); Slovakia, ods. 31(c), CEDAW/C/SVK/CO/5-6 (2015); Russian Federation, ods. 35(b), 36(a), CEDAW/C/RUS/CO/8 (2015); Macedonia, ods. 38(d), CEDAW/C/MKD/CO/6 (2018); Committee on the Rights of the Child, Concluding Observations: Slovakia, ods. 41(d), CRC/C/SVK/CO/3-5 (2016); Commissioner for Human Rights of the Council of Europe, Women’s Sexual and Reproductive Health and Rights in Europe (2017), str. 11.

[5] Tysiąc v. Poland, No. 5410/03 Eur. Ct. H.R., ods. 116 (2007).

[6] R.R. v. Poland, No. 27617/04 Eur. Ct. H.R., ods. 200 (2011).

[7] WHO, Safe Abortion: Technical and Policy Guidance for Health Systems (2d ed. 2012), str. 96.

[8] WHO, Safe Abortion: Technical and Policy Guidance for Health Systems (2d ed. 2012), str. 21, 32.

[9] WHO, Safe Abortion: Technical and Policy Guidance for Health Systems (2d ed. 2012), str. 36, 64.

[10] WHO, Safe Abortion: Technical and Policy Guidance for Health Systems (2d ed. 2012), str. 96-97.

[11] WHO, Safe Abortion: Technical and Policy Guidance for Health Systems (2d ed. 2012), str. 94-95. Pozri aj CESCR, General Comment No. 22, supra pozn. 4, ods. 41; CEDAW, General Recommendation No. 24: Article 12 of the Convention (women and health), (20th Sess., 1999), ods. 14, HRI/GEN/1/Rev.9 (Vol. II) (2008).

[12] CESCR, General Comment No. 22, supra pozn. 4, ods. 41; Special Rapporteur on the Right of Everyone to the Enjoyment of the Highest Attainable Standard of Physical and Mental Health, Interim Report of the Special Rapporteur on the right of everyone to the highest attainable standard of physical and mental health, ods. 65(l), A/66/254 (Aug. 3, 2011).

[13] WHO, Safe Abortion: Technical and Policy Guidance for Health Systems (2d ed. 2012), str. 95.

[14] Hoci sa v návrhu zákona uvádza, že tieto informácie by sa zbierali len na štatistické účely, požiadavka, aby ženy poskytovali tieto informácie a uvádzali dôvody pre interrupciu pred podstúpením tohto zákroku, by stále predstavovala zásah do ich súkromia.

[15] CEDAW, Concluding Observations: Slovakia, ods. 31(f), CEDAW/C/SVK/CO/5-6 (2015). Pozri aj CESCR, Concluding Observations: Slovakia, ods. 42(d), E/C.12/SVK/CO/3 (2019).

[16] CESCR, Concluding Observations: Slovakia, ods. 42(e), E/C.12/SVK/CO/3 (2019).

 
© Možnosť voľby, 2020
Otvorený list 111 organizácií uverejnila webová stránka organizácie Možnosť voľby v rubrikách Sexuálne a reprodukčné práva a Vyjadrili sme sa 7. 9. 2020.