Sme.sk

Je hanbou a škandálom pre Slovensko i Európsku úniu, že slovenskí Rómovia v osadách žijú ako v stredoveku, vyhlásil v lete po návšteve osady v Petrovciach nad Laborcom francúzsky europoslanec Younous Omarjee. Väčšine Slovákov je jeho pohľad na polorozpadnuté bytovky či svojpomocne postavené chatrče na cudzích pozemkoch dobre známy. Ľudia sa tu tiesnia v malých, preplnených a chladných izbách a často nemajú prístup ani k základným službám, ako sú pitná voda, verejné osvetlenie či normálna prístupová cesta. Chudoba na týchto miestach sa navyše dedí z generácie na generáciu.

Až dve tretiny slovenských Rómov (300-tisíc) žije podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2019 koncentrovane, to znamená v osadách mimo či na okraji obce, ale aj na jednej ulici, v bytovke či v zástavbe rodinných domoch vo vnútri obci. Vo všeobecnosti sú v horšom stave tie osady, ktoré sú vzdialenejšie od obce. Ak sa majú Rómovia z tohto prostredia niekedy začleniť do spoločnosti, osady musia podľa niektorých expertov zaniknúť.

„Existuje množstvo vedeckých dôkazov o tom, že segregácia a život v gete sú nezlučiteľné so sociálnou integráciou,“ hovorí Marek Hojsík, ktorý na pracovisku Stredoeurópskej univerzity v Budapešti monitoruje rómske integračné politiky v štátoch EÚ. Osady však v skutočnosti nezanikajú, ale rozširujú sa. Ak obec či mesto s rómskou osadou stavia byty pre Rómov, podľa zistení SME sa to deje priamo v osadách.

Slovensko má stovky obcí a miest s rómskymi osadami. Byty pre Rómov však v posledných rokoch stavalo len niekoľko desiatok. Využívajú na to eurofondy a dotácie ministerstva dopravy. Vďaka štátnym dotáciám z rezortu dopravy sa ročne postavia stovky bytov. Len malá časť z nich je určená pre Rómov z marginalizovaných komunít a spravidla ide o takzvané byty nižšieho štandardu, ktoré sú menšie a majú horšiu vybavenosť.

Analyzovali sme, kde presne sa byty nižšieho štandardu stavajú. Z obcí a miest, ktoré čerpali dotáciu ministerstva dopravy v rokoch 2017 – 2021 sme vybrali len tie, ktoré majú podľa Atlasu rómskych komunít segregované rómske osady mimo obce alebo na jej okraji.

Takto sme našli dohromady 15 rozostavaných alebo už dokončených bytoviek v dvanástich obciach či mestách so segregovanou rómskou osadou. Ministerstvo dopravy ich za posledných päť rokov podporilo dotáciami vo výške 7,4 milióna eur. Až 14 bytoviek sa stavalo priamo v osadách alebo na ich okraji. Iba v obci Dlhoňa (okres Svidník) to tak nebolo, ale to len preto, že predtým tu niekoľko desiatok Rómov bývalo v jedinom rodinnom dome a všetkých naraz sa podarilo presťahovať do nových bytov na okraji dediny.

Na to, že štát by nemal finančne podporovať výstavbu nových bytov v segregovaných osadách, upozorňuje napríklad vládna Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Nepáči sa to ani splnomocnencovi vlády pre rómske menšiny Jánovi Herovi. „Nie je žiaduce, aby k výstavbe nájomného bývania dochádzalo priamo v marginalizovanej komunite, ak má obec možnosti na realizovanie výstavby aj v iných, nesegregovaných lokalitách,“ odpísali z jeho úradu.

„Myslím si, že toto je problém, o ktorom vedia a zámerne ho ignorujú všetci – od obcí cez centrálnu vládu až po Európsku komisiu,“ myslí si Hojsík. Ten urobil už v roku 2008 podobný prieskum ako teraz SME, rómske osady potom navštívil osobne. Prišiel však k rovnakému záveru (iba jedna obec vtedy postavila byty mimo osady).

„Podľa mňa je to zásadný problém a jeden z dôvodov, prečo sa na Slovensku nedarí začleňovať príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít,“ tvrdí Hojsík. „Je to náročné a politicky riskantné, pretože odpor je silný. Ľudia sa boja, že to zničí ich obce a životy,“ dodáva.

Čítajte viac

Martin Vančo

 
© Petit Press, 2022
Článok uverejnil portál SME.sk v rubrike Domov 21. 11. 2022 o 20:13.