Rasa / Etnická príslušnosť
Byť zaistený je nuda, chcem byť tam, kde to buble, hovorí režisér filmu o rómskom superhrdinovi
Romanoforum.sk
Dokumentarista Tomáš Kratochvíl natočil film o rómskom aktivistovi Štefanovi Pongovi, ktorý zmobilizoval tisíce Rómov, keď ich urážal český prezident Miloš Zeman. Najprv žil kvôli dokumentu pol roka v jednom z najobávanejších českých get, neskôr kamerou sledoval pašovanie ľudí počas utečeneckej krízy. A nedávno režisér Tomáš Kratochvíl poslal do kín film o rómskom aktivistovi Štefanovi Pongovi, ktorého objavil vo Veľkej Británii.
„Pôvodne vyštudoval vojenskú školu a mal byť dôstojníkom, ale po revolúcii mu povedali, že „bieli nebudú nikdy počúvať čierneho“, takže sen o tejto kariére sa pre neho zrútil,“ hovorí o Kratochvíl o hrdinovi svojho dokumentu, ktorý išiel za prácou do Anglicka, aby nakoniec pomáhal Rómom doma.
V rozhovore Kratochvíl okrem iného vysvetľuje, čo ho ťahá k zraniteľným skupinám, prečo sa po návšteve geta stal ľavičiarom a ako aktivista Štefan Pongo pochopil, že vylúčeným komunitám nestačí posielať materiálnu pomoc, ale je potrebné venovať sa chudobe systematicky. Čítajte viac
Buď segregáciu rómskych detí odstránime, alebo prehráme aj v Luxemburgu
Romanoforum.sk
„Je pre mňa nepochopiteľné, že ministerstvo školstva sedem rokov míňa verejné prostriedky na to, aby dokázalo, že nenesie zodpovednosť za diskrimináciu rómskych žiakov,“ píše Vlado Rafael.
Najvyšší súd v decembri 2022 rozhodol, že ministerstvo školstva a mesto Stará Ľubovňa, zriaďovateľ Základnej školy v Podsadku, segregovali rómske deti v tamojšej oddelenej kontajnerovej škole a do troch rokov musia prijať účinnú nápravu. Žalobu podala ešte v roku 2015 Poradňa pre občianske a ľudské práva (POĽP).
Priznám sa, je mňa nepochopiteľné, že ministerstvo školstva, ktoré má v rukách školskú legislatívu a pod sebou všetky základné školy, míňa od roku 2015 nemalé verejné prostriedky na to, aby na domácich súdoch dokázalo, že nezodpovedá za diskrimináciu žiakov. Čítajte viac
Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu
Romanoforum.sk
Ovplyvnilo ma to najmä psychicky, skončil som na farmakoterapii u psychiatra, vraví o svojom detstve Marcel Karvay.
Marcel sa narodil do etnicky zmiešanej rodiny – otec je Róm, matka Nerómka. Vyrastal v domácnosti, kde nemali elektrinu, kúrili kachľami a prali ručne, často len v studenej vode. „Často sme strádali na jedle, keďže jediný zdroj príjmu boli otcove brigády, ktoré boli veľmi sporadické,“ spomína si.
Ako tínedžer si začal uvedomovať, že je gay, takže okrem poznámok na rodinný pôvod počúval aj narážky na svoju queer identitu. „Začalo sa pri mojom mene skloňovať slovo buzerant,“ vraví. V rozhovore okrem iného hovorí, prečo za ťažké detstvo viac neviní svojich rodičov, ako sa mu podarilo vymaniť z toxického prostredia a čo by mu pomohlo v zlomových situáciách. Čítajte viac
Na migračnú reformu Únie bude v roku 2023 dohliadať krajná pravica
EURACTIV.sk
V prvej polovici roka bude na migračnej reforme EÚ pracovať Švédsko, ktorého vláda sa spolieha na hlasy krajnej pravice. Solidaritu vnútri Únie tak môže vystriedať bič na hraniciach. V novom roku tiež uvidíme, či sú členské krajiny naozaj ochotné v mene neliberálnej demokracie prísť o všetky eurofondy.
Príchod miliónov utečencov z Ukrajiny minulý rok ukázal, že európske krajiny sú schopné pomôcť ľuďom v núdzi. Táto skúsenosť sa však nepretavila do ochoty pomáhať utekajúcim zo vzdialenejších oblastí. Reformu migračnej politiky tak v prvej polovici roka dostane do rúk Švédsko, kde sa vláda spolieha na hlasy krajnej pravice. Čítajte viac
Šancu na lepší život dostali až v Anglicku
Romanoforum.sk
Denisu, Ondreja a Petra spája túžba po lepšom živote. Po tom, ako na Slovensku či v Česku čelili veľmi podobným problémom – nespravodlivosti, podceňovaniu, dokonca vyhrážkam a strachu o život –, rozhodli sa odísť. Odmenou za odvážny krok, ktorý pred rokmi urobili, je dôstojný život v štáte, ktorého prístup k ľuďom bez ohľadu na ich pôvod môže byť pre ich domovské krajiny inšpiráciou.
Denisa, Ondrej a Petr patria medzi viac než 200-tisíc Rómov a Rómiek, ktorí sa od pádu železnej opony usadili vo Veľkej Británii. Mnohí z nich tam prvýkrát zažili pocit dôstojnosti a prijatia. Ich príbehy rozpráva dokument Odchádzania režisérky Miry Erdevički. Na Slovensku mal premiéru 11. novembra 2022 v rámci prehliadky filmov festivalu Jeden svet a odvtedy sa premieta v tunajších kinách. Čítajte viac
Sú vraj hanbou Slovenska. Štát dáva milióny na výstavbu bytov v rómskych osadách
Sme.sk
Je hanbou a škandálom pre Slovensko i Európsku úniu, že slovenskí Rómovia v osadách žijú ako v stredoveku, vyhlásil v lete po návšteve osady v Petrovciach nad Laborcom francúzsky europoslanec Younous Omarjee. Väčšine Slovákov je jeho pohľad na polorozpadnuté bytovky či svojpomocne postavené chatrče na cudzích pozemkoch dobre známy. Ľudia sa tu tiesnia v malých, preplnených a chladných izbách a často nemajú prístup ani k základným službám, ako sú pitná voda, verejné osvetlenie či normálna prístupová cesta. Chudoba na týchto miestach sa navyše dedí z generácie na generáciu.
Až dve tretiny slovenských Rómov (300-tisíc) žije podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2019 koncentrovane, to znamená v osadách mimo či na okraji obce, ale aj na jednej ulici, v bytovke či v zástavbe rodinných domoch vo vnútri obci. Vo všeobecnosti sú v horšom stave tie osady, ktoré sú vzdialenejšie od obce. Ak sa majú Rómovia z tohto prostredia niekedy začleniť do spoločnosti, osady musia podľa niektorých expertov zaniknúť. Čítajte viac