Romanoforum.sk

Dokumentarista Tomáš Kratochvíl natočil film o rómskom aktivistovi Štefanovi Pongovi, ktorý zmobilizoval tisíce Rómov, keď ich urážal český prezident Miloš Zeman. Najprv žil kvôli dokumentu pol roka v jednom z najobávanejších českých get, neskôr kamerou sledoval pašovanie ľudí počas utečeneckej krízy. A nedávno režisér Tomáš Kratochvíl poslal do kín film o rómskom aktivistovi Štefanovi Pongovi, ktorého objavil vo Veľkej Británii.

„Pôvodne vyštudoval vojenskú školu a mal byť dôstojníkom, ale po revolúcii mu povedali, že „bieli nebudú nikdy počúvať čierneho“, takže sen o tejto kariére sa pre neho zrútil,“ hovorí o Kratochvíl o hrdinovi svojho dokumentu, ktorý išiel za prácou do Anglicka, aby nakoniec pomáhal Rómom doma.

V rozhovore Kratochvíl okrem iného vysvetľuje, čo ho ťahá k zraniteľným skupinám, prečo sa po návšteve geta stal ľavičiarom a ako aktivista Štefan Pongo pochopil, že vylúčeným komunitám nestačí posielať materiálnu pomoc, ale je potrebné venovať sa chudobe systematicky.

● Natočili ste dokument o rómskom aktivistovi Štefanovi Pongovi, ktorý odišiel s rodinou do Anglicka. Tam sa mu podarilo uspieť a začal bojovať za práva Rómov doma v Čechách a na Slovensku. Ako ste tento príbeh objavili?

V roku 2016 mi kamarát povedal, že kvôli Brexitu sa bude veľa Rómov vracať do Česka a na Slovensko. Myslel si, že by to mohol byť akýsi návrat elít, vďaka čomu by sa u nás možno začali hýbať veci.

Išiel som teda sa za producentom Radimom Procházkom s nápadom, že by z toho mohol byť dobrý celovečerný film. Keď súhlasil, v roku 2017 som jazdil do Anglicka na rôzne miesta, kde žije veľa československých Rómov a hľadal som vhodné postavy.

Nakoniec sa ukázalo, že najlepšou voľbou bude rodina Pongovcov, ktorú som dovtedy využíval ako svoju základňu. Najprv som sa bál, že budú príliš nudní. Predstavoval som si niekoho živelnejšieho, aby ľudia nehovorili, že natáčam elitnú rodinu a neukazujem skutočný obraz. Pongovci mi pripadali ako workoholici a vlastne mi tak pripadajú dodnes. (Smiech)

Výhodou u nich ale bolo, že boli úplne otvorení. Správali sa spontánne, púšťali ma dovnútra, nemali žiadne tabu. A keď som ich natáčal, neriešili, či mám zapnutú kameru. Povedal som si teda, že ich pár rokov budem sledovať a určite sa objaví nejaká dráma. A mal som pravdu, no zároveň aj šťastie.

● Film sa už začína životom Pongovcov v Británii. Prečo ale odišli z Česka a aké boli ich začiatky v Anglicku?

Štefan mi hovoril, že na začiatku nultých rokov sa prestalo dariť jeho podnikaniu a nikde sa nemohol zamestnať. Strašne ho štvala diskriminácia a rasizmus. Pôvodne vyštudoval vojenskú školu a mal byť dôstojníkom, ale po revolúcii mu povedali, že „bieli nebudú nikdy počúvať čierneho“, takže sen o tejto kariére sa pre neho zrútil.

Bol to veľmi inteligentný človek s veľkým organizačným talentom, veľmi by sa hodil do manažérskej pozície. Keďže mu to ale v českej spoločnosti nebolo umožnené, podnikal. V divokých 90. rokoch to išlo ľahko, v novom tisícročí to však prestalo byť zaujímavé, a tak rozmýšľal, čo ďalej. Do toho sa stalo, že za ním prišla učiteľka jeho syna Dávida, ktorý bol vtedy na základnej škole, a povedala mu, že Dávid je síce veľmi talentované dieťa, ale keďže je Róm, nemá veľkú šancu dostať sa na vysokú školu.

Ona ho teda nasmerovala k myšlienke odísť do Anglicka. Štefan najprv odišiel sám okolo roku 2005. Vtedy tam už bývala jeho mama, takže to mal v tomto ľahšie. Nejakú dobu v Británii pracoval a zháňal kontakty. Pripravoval si pôdu na to, aby za ním po niekoľkých mesiacoch mohla prísť celá rodina.

Zo začiatku rozvážal pizzu, no veľmi skoro začal robiť vodiča kamiónu, čo je v Británii na naše pomery skvele platené zamestnanie. Manželka Iveta začala upratovať, deti chodili do školy a veľmi rýchlo sa naučili po anglicky, a to tak dobre, že dnes hovoria ako rodení Briti.

● V jeden moment vášho dokumentu reagoval Štefan Pongo na českého prezidenta Miloša Zemana, ktorý povedal, že Rómovia sú leniví. Pongo vyzval Rómov, aby mu poslali fotky, ako pracujú a dostal desaťtisíce fotografií z Česka i Európy. Akoto, že jeho výzva tak rezonovala?

Štefan bol už predtým známou osobnosťou. Jeho prvé verejné vystúpenie bolo ešte v roku 2016. Vtedy sa v Žatci stal incident, keď do miestnej pizzerie vošiel rómsky mladík, ktorý bol na drogách a robil problémy. Spacifikovali ho tak, že im tam zomrel. Nevyšetrovalo sa to však ako ublíženie na zdraví, len sa konštatovalo, že dostal infarkt, keďže bol pod vplyvom drog. Existoval pritom záznam z kamery, ako ho tam zakľakli – podobne ako v prípade Afroameričana George Floyda.

Zrazu bolo „ticho po pěšine“. Štefan bol v rómskej komunite jedným z mála, ktorý verejne volal po tom, aby sa prípad riadne vyšetril. Na to reagovalo veľa ľudí a vďaka tomu sa stal známym. Keď potom s kamarátom z Austrálie vyhlásili výzvu na zasielanie fotiek, rýchlo sa rozšírila.

● Štefan Pongo si časom uvedomil, že do chudobných lokalít nestačí dodávať materiálnu pomoc, ale je potrebné venovať sa im systematicky. Založil preto Československú rómsku úniu – neziskovú organizáciu. Ako vzniklo toto jeho uvedomenie?

Myslím, že vzniklo priamo v osadách na východe Slovenska. Z toho, čo tam videl, bol dosť v šoku, pretože nikdy predtým na takých miestach nebol. Ľudia v kadaňskej komunite, odkiaľ pochádzal, sú pomerne dobre zaistení.

Vo filme to vidno pri návšteve ležiaceho Marka. Doniesli mu síce novú piecku aj matrace, umyli ho, ale zostal v posteli a nad ním v stene bola diera. Keby sa o ňu oprelo niektoré z detí, tak na Marka spadnú kamene. A v tej chvíli to Štefanovi došlo.

Čítajte viac

Pavol Lacko

 
© Romano fórum, 2023
Rozhovor uverejnil portál Denníka N Romanofórum.sk v rubrike Rozhovory 2. 3. 2023.