Romanoforum.sk

Denisu, Ondreja a Petra spája túžba po lepšom živote. Po tom, ako na Slovensku či v Česku čelili veľmi podobným problémom – nespravodlivosti, podceňovaniu, dokonca vyhrážkam a strachu o život –, rozhodli sa odísť. Odmenou za odvážny krok, ktorý pred rokmi urobili, je dôstojný život v štáte, ktorého prístup k ľuďom bez ohľadu na ich pôvod môže byť pre ich domovské krajiny inšpiráciou.

Denisa, Ondrej a Petr patria medzi viac než 200-tisíc Rómov a Rómiek, ktorí sa od pádu železnej opony usadili vo Veľkej Británii. Mnohí z nich tam prvýkrát zažili pocit dôstojnosti a prijatia. Ich príbehy rozpráva dokument Odchádzania režisérky Miry Erdevički. Na Slovensku mal premiéru 11. novembra 2022 v rámci prehliadky filmov festivalu Jeden svet a odvtedy sa premieta v tunajších kinách.

Ondrej Oláh

„Podarilo sa mi odraziť z absolútneho dna,“ začína svoje rozprávanie vtedy 19-ročný Ondrej. Na Slovensku bol už na základnej škole preradený do školy špeciálnej, ktorú kedysi volali osobitná – tak, ako takmer každé piate rómske dieťa, ktorému je u nás diagnostikované ľahké mentálne postihnutie. „Na škole Babington je úplne jedno, kto ste a odkiaľ ste. Ráno môžete prísť a dať si normálne raňajky. Lebo s prázdnym žalúdkom sa učí ťažko,“hovorí a kamera sníma deti, ktoré začínajú deň v škole spoločným stolovaním.

On sám je absolventom tejto bebingtonskej školy v Leicestri, kde teraz pracuje ako asistent. Ondrej má sestru s diagnózou detská mozgová obrna. Na Slovensku sa vzdelávala na špeciálnej škole, do ktorej prichádzala na jednu hodinu denne. V Leicestri študuje na klasickej škole. Je šťastná a v štúdiu sa jej darí.

Petr Torák

Na predsudkami pokrivený pohľad slovenského diváka môže až rušivo pôsobiť skutočnosť, kam až to vo Veľkej Británii dotiahol Petr. Kým v Čechách čelil on i jeho rodičia útokom, v Peterborough si vybudoval život sebavedomého Európana s pozoruhodnou kariérou. Svoj čas však venoval aj pomoci iným, podobne ako ostatné dve postavy dokumentu. Za svoju prácu pre lokálne komunity a pomoc Rómom získal v Británii nielen vysoké ocenenie, ale aj obdiv a rešpekt miestnych obyvateľov.

V krajine s iným prístupom, ale aj neporovnateľne dlhšími skúsenosťami s podporou ľudí rôznych národností, mohol človek ako Petr, ktorý doma čelil nespravodlivému zaobchádzaniu pre rómsky pôvod, konečne naplno zúročiť svoj talent, snahu a tvrdú prácu. Rovnako ako tisíce ďalších ľudí, ktorých vo filme reprezentujú jeho traja protagonisti. Napriek všetkému, čo na Slovensku a v Česku zažili, sú ich korene zapustené hlboko. „Nie je otázkou, či sa vrátime, ale kedy sa vrátime,“ hovorí Petr.

Štátny tajomník

Silným momentom filmu je príchod štátneho tajomníka ministerstva školstva zo Slovenska na školu, kde pôsobí Ondrej. Stretáva sa s usmiatymi študentkami vo vyžehlených uniformách Babingtonu – Rómkami zo Sabinova a Prešova. Keď sa úradník na stretnutí s vedením školy pýta, prečo sa rómskym deťom darí v Británii, ale na Slovensku neprospievajú, Angličania odpovedajú jasne: „Lebo to od nich očakávame. Keď vezmeme do úvahy, aké vzdelanie deti získali pred tým, ako prišli k nám, sú až neuveriteľne šikovné. Sú naozaj bystré.“

Riaditeľka sa napokon obracia na štátneho tajomníka so slovami: „Vy sa pýtate ako sme to dokázali. A my sa pýtame vás, prečo si myslíte, že by to mal byť problém.“ Hovorí o prístupe, o symbolickom kabáte, ktorý treba dieťaťu dať, ak je chýbajúci odev dôvodom, prečo v zime nepríde do školy. Riaditeľka školy odkrýva vysokému štátnemu úradníkovi zo Slovenska liek na roky neriešiteľný slovenský problém, a pritom hovorí „len“ o ľudskosti a pochopení. O prejavení úprimného záujmu o dieťa a jeho budúcnosť.

Čítajte viac

Katarína Valčeková

 
© Romano fórum, 2022
Článok uverejnil portál Denníka N Romanofórum.sk v rubrike Kultúra 31. 12. 2022.