Diskriminácia z dôvodu sexuálnej orientácie, v spojení s porušením práva nebyť podrobená neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu (opomenutie štátnych orgánov efektívne vyšetriť násilný homofóbny útok)*1

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“) v uvedenom prípade posudzoval sťažnosť Pavly Sabalić, občianky Chorvátska. Prípad, ktorý vyústil až do podania sťažnosti na ESĽP, sa začal tým, že 13. januára 2010 v skorých ranných hodinách napadol pani Sabalić v jednom zo záhrebských nočných klubov M. M., muž, ktorého predtým nepoznala. Napadnutiu predchádzalo flirtovanie M. M. s pani Sabalić, ktoré však pani Sabalić odmietala. Keď neželaná pozornosť M. M. smerom k nej neustávala, pani Sabalić mu oznámila, že je lesba. M. M. ju bezprostredne na to fyzicky napadol: zdrapil ju oboma rukami, mlátil ju o stenu, bil ju päsťami po celom tele a následne ju zhodil na zem. Keď bola na zemi, začal do nej kopať. Počas toho, ako M. M. na pani Sabalić útočil, na ňu podľa jej slov o. i. kričal: „Ty lesba!“, „Všetky vás treba zabiť!“, Ja ťa poj…., ty lesba!“ Násilníka zastavila až reakcia jednej z priateliek pani Sabalić, ktorá bola s ňou (a s ďalšími osobami) v uvedenom bare a ktorá ho sparalyzovala plynovou pištoľou. *2

Na miesto činu krátko po ňom (a hneď po jeho oznámení) prišla polícia a celý skutok zdokumentovala. Podľa ŠPZ auta, na ktorom M. M. z miesta činu ušiel, ho obratom identifikovala, zadržala a vypočula. *3

Ešte v to isté ráno bola pani Sabalić ošetrená v nemocnici. Lekárska správa konštatovala viaceré poranenia na hlave, tvári, hrudníku, dlaniach a kolenách. Podľa tejto správy išlo o ľahké poranenia. *4

Hneď na druhý deň polícia iniciovala priestupkové konanie. Páchateľ bol zakrátko uznaný vinným z priestupku narúšania občianskeho spolunažívania a verejného poriadku a bola mu uložená pokuta vo výške 300 chorvátskych kún (cca 40 eur). V priestupkovom konaní sa vôbec neriešil nenávistný, resp. diskriminačný motív jeho správania.

Pani Sabalič o priestupkovom konaní vôbec nevedela. Potom, čo zistila, že vo veci neprebieha žiadne trestné stíhanie, dala na príslušný orgán (Štátny zastupiteľský úrad) trestné oznámenie o podozrení z pokusu o ťažké ublíženie na zdraví, zo spáchania nenávistne motivovaného (v spojení s jej sexuálnou orientáciou) násilného činu a trestného činu diskriminácie.

Chorvátske orgány začali vyšetrovanie, avšak nakoniec potom, čo sa vyšetrujúci sudca dozvedel, že vo veci prebehlo priestupkové konanie, Štátny zastupiteľský úrad trestné stíhanie zastavil. Argumentoval tým, že pokračovanie v ňom by porušilo princíp ne bis in idem, teda princíp, podľa ktorého nikoho nemožno opakovane trestne stíhať alebo odsúdiť v tej istej veci.

Po vyčerpaní vnútroštátnych prostriedkov sa pani Sabalić obrátila so sťažnosťou na ESĽP. Namietala porušenie viacerých ustanovení Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (ďalej len „Dohovor“), konkrétne čl. 3 (zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu), čl. 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života), čl. 13 (právo na účinný prostriedok nápravy pri porušení práv a slobôd garantovaných Dohovorom) a čl. 14 (zákaz diskriminácie).

ESĽP vo svojom rozhodnutí zo 14. apríla 2021 konštatoval porušenie čl. 3 (v jeho procesnej zložke) a porušenie čl. 14.

V kontexte neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania podľa čl. 3 Dohovoru (ESĽP takéto zaobchádzanie nazýva súhrnným názvom illtreatment, t. j. zlé zaobchádzanie) ESĽP v nadväznosti na svoju skoršiu judikatúru pripomenul, že aj keď takéto zaobchádzanie obyčajne zahŕňa fyzické poranenie alebo intenzívne fyzické alebo duševné utrpenie, k zlému zaobchádzaniu v zmysle čl. 3 môže prísť aj v prípade absencie takýchto parametrov. Môže sa tak stať vtedy, ak určité zaobchádzanie nejakú osobu ponižuje, nepreukazuje jej dostatok rešpektu, oberá ju o ľudskú dôstojnosť alebo v nej vyvoláva pocity strachu, úzkosti alebo menejcennosti, ktoré môžu nabúravať jej morálnu alebo fyzickú odolnosť. ESĽP pripomenul, že stačí, aby sa dotknutá osoba cítila ponížená vo svojich vlastných očiach a nie je potrebné, aby jej poníženie vnímalo aj jej okolie. *5 ESĽP zdôraznil, že diskriminačné poznámky (vrátane napríklad rasistických) musia byť pri posudzovaní zlého zaobchádzania v zmysle čl. 3 vnímané ako priťažujúca okolnosť. *6 V kontexte prejednávaného prípadu ESĽP zhrnul, že útok zo strany M. M. proti pani Sabalić bol ovplyvnený jej sexuálnou orientáciou. *7 Bol namierený proti jej identite, podkopal jej integritu a dôstojnosť, musel v nej nevyhnutne vyvolať pocit strachu, úzkosti a straty bezpečia, a preto spadá pod zákaz zlého zaobchádzania obsiahnutý v čl. 3 Dohovoru. *8

Jadrom sťažnosti pani Sabalić bola nedostatočná reakcia vnútroštátnych orgánov na násilie, ktoré voči nej spáchala tretia strana, súc motivovaná jej sexuálnou orientáciou, a následný pocit beztrestnosti, ktorý páchateľ tohto skutku podľa sťažovateľky nadobudol tým, že bol postihnutý iba za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a verejnému poriadku (bez posudzovania nenávistného motívu spojeného so sexuálnou orientáciou pani Sabalić) a pokutovaný symbolickou pokutou 40 eur. ESĽP dal pani Sabalić za pravdu.

ESĽP, odvolávajúc sa na svoju skoršiu judikatúru, pripomenul, že pri vyšetrovaní násilných skutkov vrátane zlého zaobchádzania majú členské štáty Dohovoru povinnosť vykonať všetky zmysluplné kroky na odkrytie možných diskriminačných motívov týchto skutkov. V rámci toho majú povinnosť zbierať a zabezpečiť dôkazy, preskúmať všetky praktické možnosti odhalenia pravdy a vydávať plne odôvodnené, nezávislé a objektívne rozhodnutia bez toho, aby opomínali podozrivé skutočnosti, ktoré by mohli naznačovať násilie vyvolané napríklad rasovou alebo náboženskou netoleranciou, rodovo podmienenou diskrimináciou alebo sexuálnou orientáciou. Ak by boli násilie a brutalita spáchané s diskriminačným úmyslom posudzované rovnakým spôsobom, ako sú posudzované prípady, ktoré nemajú tento parameter, išlo by o zatváranie očí pred špecifickou povahou skutkov, ktoré sú vo vzťahu k základným právam osobitne deštruktívne. *9 Aj v tejto súvislosti ESĽP pripomenul, že napĺňanie pozitívnych záväzkov štátov vyžaduje ich schopnosť uplatňovať voči páchateľom takýchto násilných skutkov normy trestného práva *10 a že vnútroštátne súdy nesmú za žiadnych okolností dopustiť, aby hrubé útoky na fyzickú a duševnú integritu zostali nepotrestané alebo aby boli potrestané len neprimerane miernymi trestami*11.

Vyššie uvedené požiadavky neboli podľa ESĽP v prípade pani Sabalić naplnené. Napriek tomu, že chorvátsky právny systém obsahoval trestnoprávne mechanizmy spôsobilé chrániť jednotlivcov a jednotlivkyne pred násilím motivovaným nenávisťou, chorvátske orgány nepostupovali tak, že by efektívne aplikovali príslušné ustanovenia. Príslušníci polície mali napríklad povinnosť oznámiť nenávistný trestný čin Štátnemu zastupiteľskému úradu, ktorý mal následne povinnosť viesť ďalšie vyšetrovanie. Policajti prišli na miesto činu ihneď po spáchaní skutku, zistili, že pani Sabalić utrpela početné poranenia a zistili, že násilný útok zo strany M. M. nasledoval po tom, čo ho pani Sabalić oboznámila so svojou sexuálnou orientáciou. Podľa ESĽP mali teda dostatok predbežných dôkazov (prima facie indications) naznačujúcich, že uskutočnené násilie bolo motivované alebo minimálne ovplyvnené sexuálnou orientáciou pani Sabalić – čo je v zmysle judikatúry ESĽP dostatočným dôvodom na to, aby vnútroštátne orgány aplikovali ustanovenia trestného práva. Napriek tomu si však policajti svoju zákonnú povinnosť oznámiť vec Štátnemu zastupiteľskému úradu nesplnili a namiesto toho iniciovali priestupkové konanie, v ktorom sa nenávistný motív skutku vôbec neposudzoval. Rovnako sa chorvátske orgány vôbec nezaoberali jeho diskriminačným rozmerom. *12 Pokutu 40 eur, ktorú M. M. dostal v priestupkovom konaní, označil ESĽP za smiešnu a zároveň za zjavne neprimeranú závažnosti zlého zaobchádzania, ktoré utrpela. *13

Podľa ESĽP tak samotné chorvátske štátne orgány zabránili použitiu príslušných ustanovení trestného práva, a to tým, že neopodstatnene iniciovali neefektívne priestupkové konanie. Takýto postup možno podľa ESĽP považovať za prístup, ktorý podporuje pocit beztrestnosti za nenávistné násilné činy, namiesto toho, aby vytváral procesné mechanizmy, ktoré jasne ukážu, že takéto činy nemožno za žiadnych okolností tolerovať. *14

Podľa ESĽP tak zlyhanie chorvátskych orgánov spočívajúce v nepreskúmaní nenávistného motívu násilného útoku na pani Sabalić, ako aj v opomenutí vziať tento motív do úvahy pri ukladaní trestu za tento útok, predstavoval podstatnú chybu („fundamental deffects“) v konaní pred chorvátskymi orgánmi v zmysle čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Európskemu dohovoru. *15 ESĽP v tejto súvislosti uviedol, že chorvátske orgány zlyhali aj v tom, že pani Sabalić neponúkli adekvátnu nápravu napríklad tým, že by vyhlásili skôr uskutočnené priestupkové konanie za neplatné, alebo že by znova preskúmali prípad. *16

ESĽP tak dospel k záveru, že štátne orgány Chorvátska sa tým, že iniciovali neefektívne priestupkové konanie a následne z formálnych dôvodov chybne zastavili trestné stíhanie, dopustili zlyhania vo vzťahu k adekvátnemu a efektívnemu výkonu svojich povinností v spojení s násilnými útokmi proti pani Sabalić motivovanými jej sexuálnou orientáciou. Toto konanie chorvátskych orgánov bolo v rozpore s ich povinnosťou bojovať proti beztrestnosti za páchanie nenávistných trestných činov.

V nadväznosti na vyššie zhrnutú argumentáciu skonštatoval ESĽP porušenie čl. 3 Dohovoru (v jeho procesnej zložke) a porušenie čl. 14 Dohovoru (porušením čl. 13 sa už ESĽP nepovažoval za potrebné zaoberať). Pani Sabalić priznal sumu 10 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy.
 
Spracovala: Mgr. Janka Debrecéniová, MJur, PhD.

Pozn.:

1 Rozsudok ESĽP vo veci Sabalić proti Chorvátsku zo dňa 14. apríla 2021, sťažnosť č. 50231/13 (rozhodnutie je konečné).
2 Body 5 – 7 rozsudku.
3 Bod 8 rozsudku.
4 Bod 10 rozsudku.
5 Bod 64 rozsudku.
6 Bod 65 rozsudku.
7 Bod 69 rozsudku.
8 Bod 70 rozsudku.
9 Bod 94 rozsudku.
10 Bod 95 rozsudku.
11 Bod 97 rozsudku.
12 Body 102 – 108 rozsudku.
13 Body 109 a 110 rozsudku.
14 Body 113 a 111 rozsudku, s odkazmi na ďalšiu judikatúru ESĽP.
15 V zmysle čl . 4 ods. 1 tohto protokolu nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu. Čl. 4 ods. 2 tohto protokolu však následne hovorí, že ustanovenia odseku 1 (citované v predchádzajúcej vete) nie sú na prekážku obnove konania podľa zákona a trestného poriadku príslušného štátu, ak nové alebo novoodhalené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodovanie vo veci.
16 Bod 114 rozsudku.