EURACTIV.sk

V prvej polovici roka bude na migračnej reforme EÚ pracovať Švédsko, ktorého vláda sa spolieha na hlasy krajnej pravice. Solidaritu vnútri Únie tak môže vystriedať bič na hraniciach. V novom roku tiež uvidíme, či sú členské krajiny naozaj ochotné v mene neliberálnej demokracie prísť o všetky eurofondy.

Príchod miliónov utečencov z Ukrajiny minulý rok ukázal, že európske krajiny sú schopné pomôcť ľuďom v núdzi. Táto skúsenosť sa však nepretavila do ochoty pomáhať utekajúcim zo vzdialenejších oblastí. Reformu migračnej politiky tak v prvej polovici roka dostane do rúk Švédsko, kde sa vláda spolieha na hlasy krajnej pravice.

Európska komisia tiež pritlačila v boji proti narúšateľom právneho štátu. Korupcia, ovplyvňovanie súdnictva aj homofóbne a xenofóbne zákony: ak budú niektoré členské krajiny aj naďalej trvať na svojej neliberálnej identite, od nového roka už nemôžu rátať s eurofondmi.
Migrácia pod taktovkou krajnej pravice

Európa bude aj v roku 2023 čeliť migračnej výzve. V roku 2022 zaznamenala najviac neregulárnych príchodov od roku 2016, a to najmä cez Západný Balkán. Najčastejšie prichádzali ľudia zo Sýrie, Afganistanu a Tuniska. Do týchto čísel sa pritom nerátajú ľudia utekajúci z Ukrajiny, ktorí dostali dočasné útočisko.

Popri ruskej agresii na Ukrajine pokračujú konflikty, nestabilná situácia a ekonomické problémy aj v iných krajinách sveta. Nie všetci prichádzajúci do EÚ majú právo na azyl alebo inú formu ochrany, majú však právo o ne požiadať. A so zhoršujúcou sa potravinovou aj klimatickou krízou je pravdepodobné, že do EÚ bude smerovať viac zraniteľných ľudí.

Európske krajiny majú ambíciu do konca tohto volebného obdobia v roku 2024 dokončiť Migračný a azylový pakt, ktorý eurokomisia predstavila v roku 2020. Niektoré z jeho iniciatív sa posunuli ďalej – existuje už politická zhoda na jednotnej definícii utečenca aj na základných podmienkach, na ktoré by prichádzajúci do Európy mali mať právo. Reformy budú obsahovať rýchlejšiu možnosť nájsť si prácu a právo detí chodiť do školy.

Najkritickejšie však budú legislatívy o tom, ako by mali členské štáty medzi sebou zdieľať zodpovednosť za migrantov. Na stole je stále verzia, v ktorej by solidaritu mohol členský štát prejaviť aj finančnou podporou alebo poslať na miesto svojich odborníkov či materiál.

V prvom polroku však bude vyjednávaniam šéfovať Švédsko, ktorého vláda počíta s podporou krajnej pravice. A pre tú je migrácia dôležitou témou, ktorej riešenie vidí skôr na vonkajších hraniciach – v trestaní tretích krajín, z ktorých budú migranti prichádzať, napríklad obmedzením humanitárnej pomoci. Či túto stratégiu prevezmú aj zvyšné členské krajiny, môžeme uvidieť už vo februári na prvom tohtoročnom migračnom summite EÚ.

Čítajte viac

Barbara Zmušková

 
© Europa, s.r.o., 2023
Článok uverejnil portál EURACTIV.sk 18. 1. a aktualizoval 9. 2. 2023 v rubrike Spoločnosť / Spravodlivosť a vnútro.