Vydržíme robiť do sedemdesiatky?

10/06/2016 | Publicistika, Tipy redakcie, Top, Vek

SME

Vek odchodu do dôchodku sa v celej Európe zvyšuje. Ako by vyzerala naša spoločnosť, ak by sme museli pracovať do sedemdesiatky? A zvládli by sme to vôbec?

Akým tempom sa bude vek odchodu do dôchodku každoročne zvyšovať, nevedia odhadnúť ani odborníci. Predpokladá sa, že dnešní tridsiatnici odídu na Slovensku do penzie vo veku 67 rokov. Európska komisia považuje za ideálny penzijný vek sedemdesiat rokov. „Najrýchlejšie rastúcou populáciou vo vyspelých krajinách sú osemdesiatnici. A časť z nich je stále vitálna,“ hovorí geriater Peter Mikus. Tomu sa musí prispôsobiť ekonomika, už dnes sa jej hovorí strieborná, ako aj celkové naladenie spoločnosti. „Nefunguje medzigeneračná solidarita,“ tvrdí Mária Orgonášová. „Nie sme pripravení vnímať starších ľudí ako rovnocenných partnerov v rámci fungovania spoločnosti. Diskriminujeme ich vo vzťahu k veku.“ Ako prezidentka Asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov SR uvádza niekoľko príkladov.

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaný na individuálnu dopravu má možnosť získať peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla len do veku 65 rokov. „Predpokladá sa, že sa možno nedožije ďalších sedem rokov, čo je lehota, na ktorú sa príspevok poskytuje. Ale aj štyridsaťročný môže umrieť, či nie? A jedným dychom sa hovorí, že raz budeme musieť pracovať až do sedemdesiatky.“ Ten istý zákon spomína aj príspevok na osobnú asistenciu. Ten môže získať tiež len občan do 65 rokov, s výnimkou tých, ktorí ho dostávali aj pred 65. rokom života.

Mám dve endoprotézy a vážne pohybové problémy, mojím svetom je auto, hovorí 82-ročná Mária Orgonášová. Za volantom sa cíti rovnocenná s ostatnými vodičmi, vek ju neobmedzuje. „Niekedy mi dokonca stúpne šoférske sebavedomie, keď vidím, aké hlúposti na cestách robia iní.“ „Starý človek, ktorý chce pracovať, sa neraz stretáva s tým, že ho okolie neprijme. Alebo sám má pocit, že už nie je in, že už rozmýšľa konzervatívne,“ dodáva.

Z toho dôvodu, ak chce spoločnosť zvyšovať penzijný vek, musí zmeniť prístup k tejto skupine ľudí a uľahčiť im ich realizáciu na pracovnom trhu. Podporiť napríklad rodinné podnikanie a drobných živnostníkov, to sú oblasti, kde sa môžu dôchodcovia ideálne realizovať.

Ráno vstane, zacvičí si, potom si sadne k počítaču a píše približne štyri hodiny. Po obede ide na pracovné stretnutie alebo sa venuje iným aktivitám, najčastejšie charitatívnej činnosti. Okolo piatej si opäť na chvíľu sadne k počítaču. Tak vyzerá deň 71-ročnej novinárky. „Samozrejme, že cítim určité fyzické obmedzenia súvisiace s vekom,“ priznáva, „preto musím veľa športovať. Plávam, chodím na dlhé prechádzky, počas práce za počítačom si robím častejšie prestávky.“ Napriek tomu, že stále pracuje, navyše z lásky k profesii a nie pre peniaze, pretože honoráre často meškajú alebo neprídu vôbec, nepovažuje posúvanie odchodu do dôchodku za správne.

„Dnešní tridsiatnici a štyridsiatnici sú na tom zdravotne veľmi zle,“ hovorí o tom, čo vidí vo svojom okolí. „Žijú v permanentnom strese, neraz sú vyhorení, sedia od rána do večera v práci a na nič iné im neostáva čas. Opotrebovanosť organizmu, fyzická aj psychická, je oveľa vyššia ako kedysi. Myslím, že nebudú schopní tak dlho pracovať, ako si vláda predstavuje, alebo sa dôchodku vôbec nedožijú,“ tvrdí novinárka.

Pracovať dlhšie dokážu aj podľa odborníkov len ľudia, pre ktorých je profesia koníčkom a svoje telo nezničili manuálnou, fyzicky náročnou prácou. „Uvidíte, že keď sa priblíži odchod do dôchodku a vy svoju prácu milujete, poviete si – prečo? Prečo by som mala odísť teraz, keď ma to najviac baví? Nemám malé deti, o ktoré sa treba starať, môžem sa bez obmedzení venovať svojej práci,“ hovorí Mária Orgonášová. „Mnohí zamestnávatelia si neuvedomujú túto výhodu. Seniori sa môžu naplno venovať práci, nerozptyľuje ich rodina, neponáhľajú sa do prázdneho bytu, neraz nechcú ísť ani na dovolenku,“ dodáva.
Čítajte viac