šibi, ryby, mastné ryby
dávaj vajcia od koláča

Televízia je Dobrošova záchrana. Sedí a čumí. Zväčša to pomáha – to, čo ho trápi, odchádza do nenávratna, mozog sa vyčistí, a je to. Lepšie než video, lepšie než počítačová hra. Nemusí nič robiť, len čumí a čumí.

Nevyberá si, čo mu ukazujú, nemá na to žiaden vplyv. No teraz je to iné. To, čo mu ukazujú, mu priveľmi pripomína to, čo cez deň zažil. Lebo je Veľkonočný pondelok. Ešte z čias komunizmu si pamätá, ako na fašiangy a na Veľkonočný pondelok ukazovali v televízore naše slovenské veselé zvyky. V tom prvom prípade topili Morenu. Dobroš tomu nikdy nerozumel. Teraz si vie jednu takú Morenu predstaviť a veľmi rád by ju utopil: svoju budúcu svokru. Možno by sa s tou Natašou fakt mal rozísť a bol by pokoj. Lebo Morena, teda svokra, nástojila na tom, aby ju Dobroš vyšibal. Dobroš nešibal ani v detstve. Otcovi sa vždy vyšmykol. Nie že by na svete nebolo dosť žien, ktoré by s radosťou vyšľahal korbáčom a namočil ich do vody, prípadne ofŕkal neznesiteľne smradľavou voňavkou, ale ani v detstve, ani neskôr v dospelosti si nechcel špiniť ruky a dušu, a tak vždy radšej ušiel na výlet – na otcovu chatu. Od týchto zvykov si celkom odvykol. Ako to bolo vlani? Veď s Natašou chodí už od… No jasné, vlani boli na lyžovačke. Že je on taký somár lenivý, a nevybral sa aj tento rok niekam do hôr, do Paríža, na Kanárske ostrovy, to je jedno. Lenže Dobroš je jedna lenivá sviňa, vie to o sebe a vie aj, že tak raz, dva razy za rok na túto svoju vlastnosť nepekne doplatí. A tak teraz mu ani televízor nepomôže. Lebo aj tam šibú. Ukazujú naše ľudové zvyky. Na východe hádžu devy do potokov a do vaní. Na západe ich vyšvácajú poriadne dlhým korbáčom. Dobroš to nemá kam prepnúť, všade to isté. Nakoniec nájde nejakú kriminálku, no aj tam milenec zabije milenku tým, že hodí fén do vane s vodou. No fuj. A k tomu ten spln. Dá si tabletku na spanie. Len či to pomôže.

Svokor mu volal už vo štvrtok. Vraj, či mu má urobiť korbáč. A či má dosť voňaviek. A kedy príde. A či zostane aj na obed. Nataša prevracala oči, chcela zmiznúť. No svokra ju privrzla, a tak musela Nataša naklusať aj s partnerom, čiže s Dobrošom. Veď aké by to bolo – bez chlapa?

Svokor prišiel už skoro ráno vyšibať svoju dcéru. Už bol podgurážený, a tak išli Dobrošovým autom k nim – k svokrovcom. Pristavili ich policajti a zistili, že Dobrošovi chýba v lekárničke leukoplast. Dali mu pokutu. Potom prišli k svokrovcom a katastrofa sa každú minútu stupňovala. Nebolo úniku. Svokor dal Dobrošovi svoj korbáč a keď Dobroš málo švihal, pridržal mu ruku. Potom prišla Natašina sestra Tánička s malou a svokor vyšibal aj to bábätko. Decko sa rozplakalo, Tánička tiež, Nataša nadávala a svokra všetkých upokojovala a tvrdila, že budú celý rok pekné, zdravé a neoprašivejú. Svokor Dobrošovi opovržlivo povedal, že nie je chlap, že je len obyčajná baba a nechtiac, alebo chtiac? ho švihol po lýtku, takže tam má červenú čiaru. Bol to najhorší deň, aký si pamätá. Akási Majka od susedov vynadala Dobrošovmu nádejnému svokrovi do starých somárov, ale on sa len smial, aj keď svokra bola pohoršená, že čo si to tá malá dovoľuje. A mama tej Majky im vynadala tiež. Dobroš sa strašne hanbil, lebo Majka sa mu páčila. Bola taká svoja, nie ako Nataša, ktorá sa len nahlúplo usmieva, aj keď sa nemá prečo. Dobroš posmelený svokrom, tiež Majku švihol po lýtku. A ona mu vynadala, že je starý debil. A on sa do nej hneď v tom momente zaľúbil.

A tak teraz čumí na telku. Aj tam šibú. Ani telka ho nezachráni. Majka. Ach, aká len bola svojhlavá. Len či ju ešte niekedy stretne? Aká len bola vzdorovitá. Nechcela sa dať vyšibať. A to sa Dobrošovi páčilo. Taká malá chrumkavá žabka. Požiada Natašu, nech ho s ňou zoznámi. Nejako to zaonačí. Len nech už je zajtra. Ešte aj ten spln… Dá si ešte jednu cigaretu, potom jednu whisky a potom… bude snívať o Majke.

Veď nie je ešte taký starý…

ja chcem iba máličko
maľované vajíčko
aj kus baby
aby boli naši radi

Autorka: Jana Juráňová