vonku mrzne
a vnútri tiež
čo ak sa z vajca
vyliahne jež

„Ako na Nový rok, tak po celý rok,“ pomyslel si Dobroš. Alebo to povedal nahlas? Povedal to on alebo Kamil, s ktorým sedí pri televízii? Alebo to povedal niekto v televízii? S boľavou hlavou sa to ťažko identifikuje.

Kamil zahryzuje kvašáky a popíja slabé pivo, núka aj Dobroša, ale Dobroš len sedí a čučí – do telky. Pred chvíľou mu volal jeho nádejný svokor. Áno, Dobroš napokon Vianoce strávil so svojou súčasnou, ktorá je aj jeho minulou, nerozišiel sa s ňou. A chcel sa? Asi áno, len už nevie prečo. Zmena by nezaškodila, no nechce sa mu investovať energiu do nových vzťahov, predbežne to nerieši. Ten jej otec mu volal, že nech kuká telku, lebo Tánička porodila. Predčasne, ale šťastne. Bola prvá v novom roku, preto bude v televízii. Dobroš nerozumel ani mäkké f.

„Je tam s tebou aj Natália?“ pýtal sa nádejný svokor a Dobroš chvíľu nevedel, kto je Natália. Aha, jasné, to je tá jeho súčasná aj minulá. Natália – sestra tej, čo bola doteraz tehotná a vyzerá to tak, že už nie je. Aj sám sa v tom prestával orientovať.
„A na ktorom programe to bude?“ spýtal sa, aby reč nestála.
„Neviem, hovorili mi len, že tam boli kamery. Možno na všetkých. Pozeraj správy, máme dievčatko. Bude sa volať po mne. Štefánia. Vraj sa na mňa veľmi podobá.“
Chúďa malé, dúfam, že len zadočkom, zišlo Dobrošovi, ktovie prečo, na um, ale nevládal ani ceknúť, našťastie.
„A nechcel si vnuka?“ vysúkal zo seba pomaly.
„Chcel, jasné, že chcel, ale dievčatko bude poslušnejšie. A veď následník trónu bude možno nabudúce. Tak nezabudni, pozeraj, narodila sa ako prvá po pol noci… a povedz aj Natálii. Je tam s tebou?“

Dobroš zložil. Ktovie, kde je Natália. Lebo aj keď on sa s ňou nerozišiel, je celkom možné, že ona s ním áno. Zo včerajšej noci má akýsi temný pocit. Ktovie, čo stváral. Možno to nevie nikto, len Natália. Zasa bude na koni. A Dobroš bude ten kôň. No, uvidí sa neskôr. Že by si predsa len pozrel televízne noviny? Pri tej predstave mu prejde mráz po chrbte. Ohňostroje a oslavy – to mu pripomenie, čo má za sebou, podrobnosti o novej mene – to mu pripomenie, čo má pred sebou, no a ešte škaredé holíčatká a ich prešťastné matky… skúsi to vydržať. Kamil práve odkvacol a Dobroš v poslednej chvíli zachytil padajúcu pivovú fľašu, pivo sa len tak tak že nerozlialo po koberci. Pri tom prudkom pohybe Dobroša príšerne pichlo v hlave. Šťukol vypínačom a snažil sa zaostriť na televíznu obrazovku, sú tam akési rodičky, ktoré to stihli pár sekúnd po polnoci, no jeho nádejná švagriná tam nie je. Možno ju nespoznal. Alebo ho sklátil mikrospánok? Už to chce vypnúť, no akási rozradostená redaktorka šťastne vysvetľuje národu, že v ktoromsi kraji vôbec neklesla pôrodnosť, ba v uplynulom roku dokonca stúpla, tak, tak, v tomto kraji žiadna populačná kríza nehrozí. A ukazujú šťastné mamičky, ako ležia v pôrodniciach, všetko je super, mamičky sú také počerné, ale redaktorka a jej kolega to nekomentujú, veď nie sú rasisti. Až na záver tá rozradostená redaktorka vypointuje správu: „Matky sú zväčša Rómky, tie totiž nedávajú prednosť kariére pred materstvom.“ A redaktorka sa usmieva – trochu previnilo a trochu prihlúplo. Kolega ju doplní: „Navyše sú zväčša maloleté, a tak problémy ešte…“

Dobrošovi treští v hlave čoraz viac. Zazvoní mobil, na dispeji svieti Natália. Dobroš premýšľa, čo jej povie.
„Predstav si, sfalšovali to. Táňa začala rodiť ako prvá, ale potom nejaká porodila rýchlejšie, a tak bola v telke tá druhá, hoci brali na kameru aj Táňu.“
Dobroš má v hlave totálnu mätež, a tak pre istotu mlčí.
„Počuješ ma?“
„Pozeral som to, ale nič som nevidel.“
„No veď ti hovorím, že to sfalšovali. Natočili ju, ale potom sa prišlo na to, že…“
„To je teda…,“ Dobroš nevládze ďalej komentovať.
„Tánička má dcérku, hovoril ti otec? Bude sa volať po mne. Natália. Krásne, však? A predstav si, ten úchyl, čo ju dnes ráno vyšetroval, tak ten bol určite na mol ešte od večera, lebo keď videl pri mene tej malej ženský znak, tak sa Táničky opýtal, či jej to dieťa umrelo.“
„…?“
„No povedz mi, načo tam kreslia také znaky, keď ani nevedia, čo to znamená.“
„A žije?“
„Kto? Táňa takmer skolabovala.“
Dobroša zasa pichne v hlave. Možno umiera.
„Hlavne, že všetko dobre dopadlo. Obe sú zdravé. Našťastie.“
Dobroš sa nevládze opýtať, kto je zdravé. Nechce predlžovať tento novoročný rozhovor. Zloží. Možno zajtra, za triezva, to celé pochopí. Času dosť.

ak sa z vajca
vyliahne jež
tak domov bež
a ty tiež

Autorka: Jana Juráňová