Príbeh Sofoklovej Antigony je dozaista príbehom prostým, banálnym. Dokonca si nenárokuje na žiadnu konkrétnosť, ale práve vďaka svojej jednoduchosti je pravdepodobné, že konkrétnym bude.
Učiteľ: Aká je nosná pointa Antigony?
Žiak: Ľudská schopnosť mať pochybnosti a pochybovať o čomkoľvek bráni ľudom byť ľuďmi absolútnymi.

Učiteľ: Zaujímavé. Konkretizuj to.
Žiak: Určite aj vy ste mali o niečom niekedy pochybnosti. Neboli ste si stopercentne istý, či konáte správne. Ak táto situácia nastane, stratí človek onen punc dokonalosti a vieru v dokonalosť svojich názorov. Človek nie je dokonalý, preto si nie je istý, a preto nie je človekom absolútnym. Jeho možnosť poznania sveta je limitovaná, preto nemôže svoje úmysly nanucovať druhým.
Učiteľ: A čo Kreón?
Žiak: Áno, samozrejme Kreón sa pýta podráždene syna Haimona „mám vládnuť v mene iných a nie vo vlastnom“(SOFOKLES:1982,34)? A „nepatrí štát tomu, kto v ňom vládne“(SOFOKLES:1982,34)? Ale pocit dokonalosti a možnosť vládnuť iným je len dočasná a dlhodobo neudržateľná pozícia. História nás naučila, že takíto muži ten pocit pochybnosti zažijú a zmenia sa, aj Kreón sa predsa nakoniec zmenil.
Učiteľ: Celou drámou sa rozprestiera konflikt zákona a morálky. Ako tomu rozumieš?
Žiak: Ten konflikt je relatívne jasne čitateľný. Majú byť zákon a morálka oddelené sféry či sa má morálka stotožňovať so zákonmi a do akej miery má zákon regulovať správanie v spoločnosti? Učiteľ: Ja som učiteľ, ty odpovedaj.
Žiak: Začnem príkladom z Antigony. Kreón svoje zákony odvodzoval od božích zákonov. Svoje zákony s nimi stotožnil a každý svoj zákon vydával za božský podľa svojej vlastnej ľubovôle. Kreón kumuloval všetku moc vo svojich rukách, nedychtil po žiadnej konfrontácii svojich názorov s nikým, okrem samého seba a vlastného ega. Avšak Kreón pozabudol na jednu vec a tú už som vyššie spomenul. Človek nie je bytosť absolútna, pochybuje, nie je dokonalá, logicky tvorí aj nedokonalé zákony, teda zákony omylné. Omylným bol aj Kreón. Kreón urobil chybu, že nepočúval obyvateľov Téb a tvoril zákony izolovane a odtrhnuto od morálky a reality v spoločnosti, keď mu to aj syn Haimón pripomenul ohľadom vykonania smrti Antigony, že „mienka tébskych občanov je iná“(SOFOKLES:1982,34). Ak vladár chce mať potenciál byť dobrým vládcom, musia jeho zákony vychádzať z reality a z morálky spoločnosti, jednoducho musí počúvať ľudí. Aby zákon ľudia prijali za svoj, konkrétna časť morálky musí byť obsiahnutá v zákone.
Učiteľ: Dopovedz to.
Žiak: Zákon a morálka sa musia zhodovať z jednoduchého dôvodu. Aby sa nestalo to ako hovorí Bastiat:„ Ak sú zákony a morálka vo vzájomnom protiklade, občan je postavený pred krutú voľbu – buď stratí zmysel pre mravnosť alebo rešpekt pred zákonom(BASTIAT:KRIVOŠÍK:2009).“ Spoločnosť aby bola spravodlivou, čestnou a rešpektovanou zo strany ľudí, je nútená pristupovať k prípadom ako Antigonin, kde je váha obety v prospech zákona alebo vlastnej morálky príliš veľká, len individuálne po dôkladnom zvážení všetkých okolností.
Učiteľ: Ešte doplním. Tá morálka nesmie byť hocijaká. Nemôže sa vladárova morálka vtesnať do zákonov, musí to byť morálka ľudí. Zákony musia stúpať zdola nahor, nie naopak.
Otázku morálky a zákona sme si vysvetlili, čo vzťah zákonov a spoločnosti?
Žiak: Zákony ohľadom regulácie správania sa ľudí v spoločnosti musia byť citlivé s akcentom na dodržiavanie ľudských práv. V prípade vzniku spoločenskej objednávky ľudí, ktorí si myslia, že zákon už prešiel povolené medze rámca spoločnosti, zákon by sa mal minimálne prehodnotiť ak nie celkom zrušiť. Hovorím tu o správnom vymedzení slobody od štátu, presnejšie hovorím o negatívnej slobode, neexistencii vonkajších prekážok.
Zákony vládcov nemôžu zasahovať do súkromia ľudí za splnenia podmienok, že nie je naplnená podstata „princípu škody,. teda ak ľudia robia veci dobrovoľne a neubližujú druhým.
Učiteľ: Je dôležité a podstatné, že zákony musia byť kreované spôsobom, ktorý v ľuďoch vytvára pocit prirodzeného rešpektu zo zákona, nie atmosféru strachu.
Keď už sme sa dotkli spoločnosti. Ja si myslím, že prílišná rozdielnosť ľudí v spoločnosti vedie k chaosu a rozvratu. Oponuj mi.
Žiak: Veľmi rád. Aj Kreón reagoval na margo odlišného sa správania Antigony od zvyšku spoločnosti. „Nehanbíš sa, že sa správaš ináč ako ostatní?“(SOFOKLES:1982,25). Antigona sa nemá za čo hanbiť. Byť odlišný je základnou esenciou každej slušnej spoločnosti, ktorá sa chce rozvíjať smerom dopredu. Absolútne každý človek bez výnimky nie je totožný s iným človekom na tejto planéte. Má iné rodinné zázemie, iné záujmy, odlišné hodnoty, odlišný talent na čokoľvek. Keď sa povie, že ľudia musia byť rovnakí, jedným dychom treba podotknúť, že sa ide proti podstate, proti prírode, proti ľudom. Ľudia sú vzájomne komplementárni, koexistujú spoločne. Ak sa im bude brániť v rozvoji odlišnosti, spoločnosť smeruje práve k chaosu a rozvratu. Ak sa budú držať v putách uniformity, zahynú a spoločnosť zahynie spolu s nimi.
Antigona ukázala, prečo je jedna z tých osôb, ktorá každá spoločnosť nutne potrebuje. Svojim krokom občianskej neposlušnosti, zámerom vystúpiť priamo, vzopäť sa proti zlému vladárovi a konať proti zákazu, ktorý je od základov zlý, nezmyselný, napriek hrozbe smrti. Antigona, ak by žila dnes v modernej demokratickej spoločnosti, patrila by iste k aktívnej menšine, nie k pasívnej väčšine. Ľudia zväčša dnes ako jedinú povinnosť v demokracii pociťujú potrebu ísť voliť. Kritizujú dovnútra, ale nie sú ochotní urobiť nič aby ich hlas bol na verejnosti aj počuť. Práve v tomto bode nastupuje dôležitosť aktívnej menšiny. Aktívna menšina je ochotná isť do boja, je ju počuť. Upozorňuje na problémy, je zárukou a garantom prostých ľudí a zároveň je viditeľnou prekážkou mocných, aby sa obyčajní ľudia stali figúrkami v ich rukách.
Učiteľ: Spomenul si občiansku neposlušnosť. Ako vnímaš Isménin citát „nie som schopná konať proti vôli obce“?(SOFOKLES:1982,10). Vidíš tam priestor pre rozmer občianskej neposlušnosti?
Žiak: Isménu pravdepodobne zväzoval strach. To nemusí byť nevyhnutne výhovorka. Mnoho ľudí uviazlo v tomto kruhu neistoty.
Osobne nerozumiem pojmu „vôľa obce“. Pretože obec nemá ruky ani nohy, teda nevie konať ako samostatná osoba, čiže pojem vôľa obce je nezmyslom. Ak myslíme, súhrn vôl všetkých obyvateľov obce, tam ten rozmer pre neposlušnosť je primeraný.
Učiteľ: Argumentuj.
Žiak: Nevidím dôvod, prečo by mala byť „vôľa obce“ nadradená vôli jednotlivca. Obec je predsa zložená z rovnakých ľudí ako ten samotný jednotlivec. Dokáže rovnako zle ako aj dobre rozhodnúť.
Jednotlivci sa v tomto ohľade od seba nelíšia.
Učiteľ: Ideš na to dobre. Obec ako celok obyvateľov je možno fyzicky silnejšia, intelektuálne, názorovo rozmanitejšia ,čo sa týka počtu členov, avšak to neznamená, že keď je celok plnší, mohutnejší, je schopný aj lepšieho riešenia. Jednotlivec dokáže ľahšie dospieť k výsledku. Na druhej strane obec na to, o koľko má viac členov, o toľko viac k horším výsledkom môže dospieť.
Vidíš tam ešte nejaký povšimnutiahodný rozmer potupy , utláčania?
Žiak: Nie jedno, ale mnoho. Adeptov je veľa, no zastavím sa pri Antigoninom citáte „Kreón nemá právo brať mi čo je moje“(SOFOKLES:1982,8). Kontext hovorí, že Kreón jej nemá brať právo pochovať brata, tak ako si zaslúži byť pochovaný.
Iný rozmer hovorí o možnosti vlastniť, nadobudnúť a narábať so svojim majetkom podľa seba. O čo sa lepšie postarám? O svoje či o cudzie?
Ak človek nemá možnosť vlastniť a užívať svoj majetok, spoločnosť stráca a ochudobňuje sa. Súkromný majetok pôsobí ako faktor motivačný a psychologický. Tieto faktory v spoločnostiach bez súkromného vlastníctva absentujú, preto takéto spoločnosti sa otupujú a neprežijú. Človek prirodzene pristupuje k svojmu citlivejšie, s väčšou láskou, viac si cení, uvedomuje hodnotu toho, čo má.
Učiteľ: A čo vzťah Kreóna k Antigone, ako žene?
Žiak: Kreón na viacerých miestach ukazuje aký ma vzťah k ženám. Pokladá ich za menejcenné bytosti nerovnocenné mužovi. Už tu bol príklad diskriminácie žien ako ho poznáme dnes. Žena je samozrejme rovnocenná k mužovi. Dokáže porodiť, vychovať dieťa a niekto ešte pochybuje o jej postavení? Samozrejme, žena nemá rovnaké schopnosti ako muž a muž nemá rovnaké schopnosti ako žena. Každý ma čosi iné, čím sú výnimoční. To, že nie sú rovnako oceňovaní je len dôsledkom stereotypov akými trpel Kreón a je chybou konkrétnych zamestnávateľov, pretože tak prichádzajú o výnimočné schopnosti žien, ktoré sa realizujú inde.
Učiteľ: Keby Antigona žila dnes tu, ako by sa cítila?
Žiak: Antigona by sa cítila komfortne. Patriarchálna spoločnosť s ktorou sa stretla je „takmer“ nenávratne preč. Potupu a diskrimináciu, ktorú jej Kreón pripravil, by už nikdy nezažila. Dnes by sa jej už žiadny „vladár“ v demokratickej spoločnosti nevyhrážal trestom smrti.
Všetkým čím si prešla, všetky neprávosti, ktoré prežila sú vpísané a artikulované v podstate demokratickej spoločnosti a vedomie, že sa Antigone stať dnes nič nemôže, robia demokratickú spoločnosť tak jedinečnou, osobitou a nekonečne pôvabnou zároveň.
Všetci zdieľame spoločný sentiment pre toto vedomie. Hoci o tomto vedomí vieme všetci, samotná jeho implementácia do praxe občas pokrivkáva, ale to je už údel a bremeno demokracie, ktoré musíme všetci spoločne niesť.
Učiteľ: Výborne. Ďakujem za odpoveď.

Literatúra a zdroje:
Sofokles, Antigona (prel.: J. Špaňár, prebásnil: Ľ. Feldek), Tatran: Bratislava 1982,
Krivošík Lukáš,2009. Komentár: Právo nerovná sa morálka [online]. Aktuality.sk. [cit.5.5.2010,16:23]. Dostupné na internete: http://www.aktuality.sk/clanok/139957/komentar-pravo-nerovna-sa/ 

Autor/Autorka