Archív
skripot

Daniel Milo: Najúčinnejšie v boji s extrémizmom je kritické myslenie

Priestori.sk

Problematikou extrémizmu sa zaoberá už viac ako 13 rokov. Najprv v pozícii predsedu neziskovej organizácie Ľudia proti rasizmu, neskôr ako pracovník medzinárodnej organizácie OBSE a v súčasnosti ako zamestnanec ministerstva vnútra. Je presvedčený, že dôležitou súčasťou zápasu s nenávistnými myšlienkami je vzdelávanie, podpora kritického myslenia a posilňovanie základných ľudských hodnôt. Napriek tomu, že vo svojej práci je každodenne konfrontovaný s tými najhoršími prejavmi ľudskej povahy, stále verí v silu ľudského dobra. Na moje otázky odpovedal Daniel Milo.

Čo je to extrémizmus?

Je to pojem, okolo ktorého panuje veľa nejasností a často sa používa nesprávnym spôsobom. Počul som napríklad, ako sa slovom extrémista označovali predstavitelia štandardných politických strán len preto, že mali na niečo odlišný názor. Ak slovo extrémizmus použije politik alebo novinár, mal by vedieť presne povedať, aký má na to dôvod. Nadužívaním a zneužívaním stráca tento pojem na váhe.

Ako teda znie správna definícia extrémizmu?

Definícia sa môže líšiť podľa toho, koho sa na ňu pýtame. Ja poviem definíciu, ktorá sa vyvinula v akademickom prostredí, medzi odborníkmi, ktorí sa extrémizmom profesionálne zaoberajú:

„Extrémizmus označuje netolerantnú antidemokratickú ideovú pozíciu, vedome zameranú proti základom demokratického právneho štátu a jeho základným hodnotám. Prejavuje sa v činnostiach, ktoré či už priamo alebo v dlhšom časovom horizonte smerujú k odstráneniu demokratického zriadenia, alebo jeho dôležitých súčastí.“

Charakteristickou črtou extrémizmu je, že útočí na systém základných práv a slobôd garantovaných ústavou a medzinárodnými dokumentmi, alebo sa snaží svojimi aktivitami uplatňovanie týchto práv určitej skupine obyvateľov sťažiť alebo znemožniť.

Na webe politickej strany Mariána Kotlebu ĽSNS sa to hemží slovnými spojeniami ako „cigánskí extrémisti“. Je v tomto kontexte použitie slova „extrémisti“ oprávnené?

Spôsob, akým používa Kotleba pojem extrémizmus je nezmyselný a nemá nič spoločné s definíciou, ktorú uznávajú odborníci. Cigánskymi extrémistami Kotleba označuje napríklad ľudí, ktorí sú rómskej národnosti a páchajú majetkovú kriminalitu. Položme si otázku – je zámerom Rómov, ktorí kradnú drevo z lesa odstrániť demokratický systém? Je motívom ich konania snaha obmedziť slobody a práva určitej skupiny ľudí? Snažia sa útočiť na ústavný poriadok? Zavádzať totalitné ideológie, obmedzovať slobodu slova, znemožňovať niektorým skupinám obyvateľstva voliť? Kriminalita Rómov ma v drvivej väčšine prípadov úplne iné motívy a s extrémizmom nemá nič spoločné.

Akým spôsobom je definovaný extrémizmus v trestnom zákone?

V trestnom zákone je pomenovaná skupina trestných činov podľa paragrafu 140a, ktoré sa nazývajú „trestné činy extrémizmu“. Jedná sa o pomerne pestrú paletu prejavov. Môže to byť hajlovanie na ulici, čo je podpora a propagácia hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd. Trestným činom extrémizmu môže byť nenávistný príspevok na internete, ktorý je možné zadefinovať ako podnecovanie nenávisti alebo hanobenie určitej skupiny ľudí. Tak isto sem patria prípady násilných útokov na majetok alebo priamo na človeka, kedy je obeť vybraná na základe jej farby pleti, príslušnosti k určitému národu, národnosti, etniku či sexuálnej orientácii.

Koľko takýchto trestných činov sa u nás ročne podarí odhaliť?

Keď si otvorím oficiálne štatistiky zistím, že za minulý rok bolo oficiálne zaznamenaných 78 skutkov, ktoré sú kvalifikované ako trestné činy extrémizmu. Na druhej strane keď sa trochu porozhliadnem na facebooku alebo si prečítam diskusie na internetových portáloch, nájdem tam stovky vyjadrení, v ktorých niekto posiela Rómov do plynu, spochybňuje holokaust alebo šíri nenávisť k určitej skupine občanov. Mnohé z týchto výrokov v zmysle platného trestného zákona napĺňajú definíciu trestného činu, ale v oficiálnej štatistike sa nikdy neobjavia. Odborne sa hovorí, že trestné činy extrémizmu majú vysokú mieru latencie.

Čítajte viac

Matúš Ritomský
 
© Priestori.sk, 2014
Článok uverejnil portál Priestori.sk 5. 6. 2014 v rubrike Rozhovor.