Archív
skripot

Skúška ohňom a pivom

diskriminacia_webka

Dobroš nevládze byť doma sám, a tak sa vyberie do blízkeho baru. Majú tam aj televízor, bude sa dívať, a tú svoju, tú ich reklamu buď uvidí, alebo neuvidí. Nechá to na osud. Môže byť tak pol deviatej. Ide, a hotovo.

V bare sedí Majka. Čo tá tu robí?

„Nemala by si byť už v postieľke?“ spýta sa jej a zazubí sa. Majka sa na neho pozrie spod nepriateľsky zakriveného obočia s výrazom: Už len ty si mi tu chýbal.

„Odkedy také mladé dievčatá chodia po baroch? Lepšie povedané, odkedy také pekné dievčatá chodia po baroch takto osamote?“

Majkin vražedný pohľad začína naberať na sile, a tak Dobroš radšej prehodí výhybku.

„A vlastne, môžem si prisadnúť? Pozývam ťa – na čo chceš.“

„Nechcem nič. Dopijem kofolu a pôjdem domov. Idem z basketbalu, bola som smädná.“

„A to si ten basket hrala sama? Kde máš kamošky?“

„Odišli. S chalanmi.“

„To je super. Takže pre teba som tu zostal ja. Je mi potešením.“

„No tak, ujo, kroť sa!“

„Majka, neštvi ma. O nič nejde. Dáme si spolu jedno pivko… čo povieš. Aj mne je dnes večer nanič. Aha, už to ide. Počkaj, pozri! Kukni na to…“

„Na čo?“

„Na telku, pozri sa!“

„Veď tam nič nie je, iba reklama.“

„No veď práve.“ Dobroš prilepí zreničky na obrazovku. „Čo na to povieš?“

„Nič. Reklamy neznášam. Celý ten komerčný humbug, hnusí sa mi to. Reklamy, bulvár, celebrity, všetko sa mi to hnusí.“

Dobroš sa pozrie na Majku. Čo to rozpráva to dievča? Naozaj je ešte veľmi mladá.

„Máš svoje ideály, čo?“

„No, tak mám alebo nemám, tebe to môže byť jedno, reklamátor. Agent s reklamou, alebo čo máš vlastne v občianskom…“

„Kreatívec,“ povie Dobroš a hneď to aj oľutuje.

„Krea-čo? Tívec?“ Majka sa rozosmeje. Dobroš sa cíti mizerne. V duchu začne závidieť tomu gejovi, čo nemohol darovať krv, mať tak jeho problémy. Ten sa určite nemusí strápňovať s takouto malou frndou. Reklama prešla a on z nej nič poriadne ani nevidel, nepočul, ľudia, čo sedia v krčme, si nič nevšimli. Tak toto chcel?

Majka sedí na barovej stoličke, hompáľa nohami a uprene sa díva do kofoly. Mal by ju nejako utešiť. Ale kto uteší jeho? Majka vstáva, platí kofolu, chce odísť. Do baru vchádza jej kamoška.

„Hej, Majuš, ešte sa jeduješ? Som prišla pre teba. Neblbni, veď sme to tak nemysleli. Aha, pán Dobroš, aj vy ste tu?“

Veselé dievčatko, táto Majkina kamoška. Aha! Znovu jeho reklama! Asi ju nasadili na začiatok a koniec reklamnej pauzy. Konečne si ju v pokoji pozrie. Reklama sa rozbieha, muž kosí trávnik, potom si glgne. Nasleduje slogan: „S vodkou to dokážete.“ Dobroš hlce očami obrazovku. Je to dobré, fakt je to dobré. Teraz to novonarodené decko. Skvelé. „S vodkou to dokážete.“ Preruší ho ostrý smiech.

„Ty brďo, to je haluz! Čo za vola toto vymyslel! S vodkou to dokážete! Si predstav doktora, ako sa napije a príde mu tam na sálu žena s bruchom a on vykrikuje – s vodkou to dokážete… Ja sa z toho…“ Majkina kamoška sa rehoce, až padá z barovej stoličky.

„Páči sa ti to?“ pýta sa jej Majka.

„To musel byť blb bez mozgu, čo toto vymyslel. Preboha, čo už nedajú do tých reklám?“

Dobroš mlčí, Majka sa k nemu natočí a usmieva sa na neho, ako keby mala účinkovať v reklame na zubnú pastu. Odporná žaba. Cerí sa, akože, pozri sa, veď ja sa usmievam, to si chcel, nie? A mlčím, ja mlčím, zatiaľ…

Dobroš sa ide prepadnúť od hanby. Toto mu bolo treba. Radšej mal zostať doma. Tieto mladé baby, to je o ničom. Mal by sa o tú reklamu podeliť s Natašou. Zacnie sa mu za ňou. Lenže Nataša sa na neho hnevá. Ale veď hádam raz prestane. Naleje do seba pivo, platí a odchádza. Ako keby mu oheň ošľahol členky. Ide preč. Keď odíde, tie mladé potvory sa na ňom budú určite rehotať. Mal by sa zastreliť, ale nemá čím. Len rýchlo von.

Autorka: Jana Juráňová