Dušan Ondrušek: Namiesto výskumných údajov sa „argumentuje“ srdcervúcimi historkami
Priestori.sk
Psychológ, ktorý sa venuje verejnému dialógu, zmierovaniu a alternatívnym spôsobom riešenia konfliktov. „Súčasnú propagandu proti homosexuálom, proti otvorenej spoločnosti a proti predstaviteľom „kultúry smrti“, vnímam ako slovenské „déja vu“. Opätovne ožívajú mentálne konštrukcie postavené na vyvolávaní strachu,“ povedal v rozhovore Dušan Ondrušek.
Aký je Tvoj názor na referendum, ktoré nás čaká?
Už aby bolo po ňom. Rozhodnutiam o zásadných otázkach má v zrelej spoločnosti predchádzať dlhá celospoločenská diskusia, deliberácia. Ale takýto proces trvá roky, má ho sprevádzať kvalitná analýza, a otvorená ústretová výmena skúseností a perspektív. To, čoho sme svedkami v posledných týždňoch, nemá z deliberácie nič. Pripomína to hysteroidný festival emócií, tromfovanie sa konšpiračnými historkami. Tak ako v minulosti, opäť ide o pumpovanie xenofóbnych spodných prúdov. Len tentoraz sú ľahkým terčom homosexuáli a tí, čo chcú diskutovať, nie pochodovať. Polarizácia zbytočne vyhrotí vzťahy a naruší dôveru medzi ľuďmi, ktorú v každodennom živote potrebujeme.
Z čisto právneho hľadiska je toto referendum legitímne, ale úprimne povediac, nerozumiem, na čo je užitočné. I v prípade, že by bolo platné a väčšina odpovedala áno, tak neprináša nič nové. Nanajvýš by mohlo na roky zabetónovať súčasný stav a do budúcnosti degradovať postavenie sexuálnych menšín. Ale – bez ohľadu na referendá – tradičných rodín, ani gayov a lesieb nebude menej či viac, správanie a životné štýly jedných či druhých sa po referende nijak nezmenia. Časť spoločnosti potrebuje hromozvod a naň smerovať svoje komplexy a neistoty. Im môže rétorika o ohrození tradičnej rodiny a nájdenie nepriateľa aspoň dočasne priniesť „istoty“.
Súčasnú propagandu proti homosexuálom, proti otvorenej spoločnosti a proti predstaviteľom „kultúry smrti“, vnímam ako slovenské „déja vu“. Opätovne ožívajú mentálne konštrukcie postavené na vyvolávaní strachu. Kedysi sa manipulácie a vyvolávanie pocitov ohrozenia obracali proti Židom, Maďarom, Rómom… Dnes sú na rade homosexuáli. V ničom sme sa nepoučili?
Ako sa Ty osobne rozhodneš pri referende?
Využijem možnosť vyjadriť mierumilovný postoj svojou neúčasťou.
Vnímaš istú paranoju, ktorá sa v oboch táboroch – komunite podporujúcej Alianciu za rodinu a ich odporcov – rozmáha?
Nechajme paranoidné úvahy a konšpirácie konšpirátorom. Skúsme radšej stručne a vecne – aj v súvislosti s referendovými otázkami: Napríklad, ublíži zavedenie registrovaného partnerstva iným rodinám? Bude sa rodiť menej detí? Výskumy z krajín, kde sú voči menšinám ústretovejší, po desiatkach rokov ukazujú, že registrované partnerstvá nijak neovplyvnili ostatné rodiny a nerodí sa tam menej detí.
Podobne pri druhej referendovej otázke: ubližuje deťom výchova v gej alebo lesbických rodinách? Dlhoročné výskumy ukazujú, že tam nie je rozdiel oproti tzv. tradičným rodinám. Adoptované deti môžu trpieť predsudkami okolia, tak ako aj iné deti z iných menšín. Ale to nesúvisí s výchovou v ich rodine, ale s akceptáciou od okolia. Ak nechceme, aby adoptované deti trpeli, venujme pozornosť ľuďom s nedostatkom informácií a prebytkom predsudkov, nie gejom a lesbám.
A k sexuálnej výchove – tam je najviac solídnych výskumných dát, o ktoré sa možno oprieť. O vzdelané dobre fungujúce rodiny, kde sa otvorene rozpráva o všetkom, aj o sexualite, v podstate nejde. Ide o rodiny, ktoré svojím deťom nie sú schopné poskytnúť potrebné informácie. Tam, prirodzene, môže byť školská výchova k manželstvu, rodičovstvu a sexualite užitočná. Výskumy zo zahraničia jednoznačne ukazujú, že je užitočné, ak sa na školách zodpovedne a citlivo realizuje sexuálna výchova (a je jedno či je pod názvom výchova k manželstvu, rodičovstvu alebo v kontexte zdravotnej výchovy). Takže nestačí moralizovanie a tzv. „výchova k sexuálnej abstinencii“. V školách so sexuálnou výchovou je počet potratov u dievčat niekoľko násobne nižší. Mládež tam začína so sexom neskôr, má výrazne menej pohlavných chorôb. Výskumy nezaznamenali nejaké škodlivé následky sexuálnej výchovy, žiadnu predčasnú sexualizáciu, ani mravné znecitlivenie. Naopak. Čísla nepustia. Zastavenie sexuálnej výchovy v 80-tych rokoch v niektorých štátoch USA bolo nešťastné, devastujúce rozhodnutie, to konštatujú rovnako zahraniční, ako aj americkí experti.
© Priestori.sk, 2015
Článok uverejnil portál Priestori.sk v rubrike Rozhovor 23. 1. 2015.
