Denník N.sk

V roku 2019 som spolu s kolegyňou vyvesila dúhovú zástavu na priečelie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Na nedávnej tlačovke mi poslanec György Gyimesi pripomenul túto moju aktivitu slovami o tom, že „aj rektorka univerzity vyvesila zástavu“.

Pán Gyimesi, nie som rektorkou univerzity, ale vysokej školy a tá nie je štátnou inštitúciou, ale verejnoprávnou. Dúhovú zástavu vyvesujeme na priečelí školy pravidelne a budeme tak robiť aj naďalej. Vysoká škola výtvarných umení je akademickou inštitúciou, čo znamená, že sa budeme slobodne vyjadrovať, formulovať svoj názor postavený na kritickom spôsobe myslenia. Všetky verejné a štátne inštitúcie v civilizovanom svete si vyvesením zástav pripomínajú LGBTI komunitu, vyjadrujú jej podporu a hovoria o tom, že je rovnocennou súčasťou našej spoločnosti, že prináša hodnoty kultúrne, vedecké, civilizačné. Súčasne sa vlády mnohých štátov snažia skvalitniť životy jednotlivcov tejto komunity.

Čo sa o Slovensku nedá v žiadnom prípade povedať. Kopnúť si do ľudí, ktorí v tejto krajine žijú, platia dane, prinášajú hodnoty, je úbohé a neodpustiteľné. Myslím pritom na našich študentov, ktorí sú súčasťou tejto komunity, myslím na ich rodičov, priateľov a známych. Desivé na Gyimesiho trápnosti je najmä to, že sa spolčil s exposlancom kotlebovcov Tomášom Tarabom, aby predložili spoločne zákon o zákaze vešania dúhových zástav na štátne budovy.

Gyimesi ako prívrženec orbánovského režimu a Taraba ako reprezentant fašistických síl v parlamente riešia zákon, ktorý je v príkrom konflikte s demokraciou na Slovensku. Získavať politické body za to, že si kopnem do časti obyvateľstva, aby som upriamil pozornosť inej časti obyvateľstva k mojej osobe, by malo byť trestné. Takí ľudia nemajú čo robiť v parlamente.

Čítajte viac

Bohunka Koklesová (rektorka VŠVU)

 
© N Press, 2022
Článok uverejnil portál DennikN.sk 5. 6. 2022 o 11:13 v rubrike Komentáre.