Archív
skripot

Iveta Chovancová: Ženy v sexbiznise majú rovnaké práva ako ostatné ženy

v3t_rod

Ženy v meste.sk

V občianskom združení Odyseus začínala v roku 2010 ako terénna sociálna pracovníčka a už o dva roky na to sa stala riaditeľkou združenia, ktoré má ako jediné na Slovensku špeciálny program pre ženy v sexbiznise. Iveta Chovancová berie ženy, ktoré pracujú na ulici, bez predsudkov. Pre ňu sú to ženy, ktoré si potrebujú zarobiť na živobytie rovnako ako ostatné ženy.

Ako sa z Vás stala terénna pracovníčka?

IvetaChovancova_foto_OZOdyseus_wZenyvmeste

“Ja som sa k tejto práci dostala šťastnou náhodou. Končila som bakalára na liečebnej pedagogike na pedagogickej fakulte a rozmýšľala som, čo ďalej. Vtedy som našla ponuku občianskeho združenia Odyseus, že hľadajú ľudí do terénu. Nikdy predtým som o tom nepočula. Niekoľko mesiacov som strávila vo výcviku. Inak, to nám zostalo, že si dávame záležať na tom, koho do terénu pustíme, lebo tam chceme mať naozaj vyškolených ľudí. Už vtedy mi bolo jasné, že ma tá práca zaujíma a že mi je terén blízky. Vďaka tomu som sa aj rozhodla pokračovať v ďalšom štúdiu na psychológii.”

Nevyľakala Vás práca na ulici?

“Ja som bola príjemne prekvapená. Ženy, ktoré pracujú na ulici v sexbiznise, sú častokrát v pohode, sú príjemné a sú vďačné za tie služby, ktoré im poskytujeme. Robíme spoločný terén nielen pre ženy v sexbiznise, ale aj pre ľudí, ktorí injekčne užívajú drogy. Kontakt s nimi je príjemný a mňa oslovilo, že ste v prvej línii a máte príležitosť, ale aj zodpovednosť podať pomocnú ruku. A je jedno, či sa rieši občiansky preukaz alebo skúsenosť s násilím. Príde človek v akútnej kríze a vy ste tam, aby ste mu pomohli.”

Nemali ste predsudky, keď ste začali s týmito ľuďmi pracovať?

“Určite mám aj ja v sebe nejaké predsudky a snažím sa ich reflektovať, ale čo sa týka týchto skupín, skôr som sa snažila mať otvorenú hlavu. Že až tých ľudí spoznám, tak potom si urobím o nich obraz. Od detstva som nechápala nespravodlivosť a keď mám pocit, že sa niekomu deje bezprávie a krivda, tak ma to vždy veľmi hnevá. Mám vtedy tendenciu bojovať, čo nie je vždy vítané, ale ostalo mi to dodnes. Keď vidím, že sa deje neprávosť, mám s tým chuť niečo robiť. Preto mi je blízke pracovať v OZ Odyseus a robiť s tým niečo.”

Kto sú vaši klienti?

“V Bratislave sa staráme o 1200 klientov, hoci tých ľudí je viac, len na nich už nemáme prostriedky. Väčšina z našich klientov sú muži a ženy nad 35 rokov, z toho žien v sexbiznise je asi 200 a asi 250 ľudí má do 30 rokov, to sú teda mladí ľudia, ktorí sú vystavení špecifickým rizikám. U nich je to znásobené tým, že vo väčšej miere riešia odsudzovanie a boja sa i najbližším povedať, aký majú problém. Aj nám dlho trvá, než si získame ich dôveru.”

Čo je najväčší problém pre ženy pracujúce v sexbiznise?

“Tie nálepky a predsudky sú naozaj veľkým problémom, ktorý má značný dopad na ich život. Žena pre to odsudzovanie nemôže o svojej práci povedať najbližším, ani sa zveriť lekárovi. Častokrát, ak sa lekár dozvie, že žena poskytuje sexuálne služby, začne sa správať inak. Je tam riziko porušenia lekárskeho tajomstva alebo odsudzovanie a výsledok je, že sa k nej prestane správať ako k pacientke. Keď sa vo svojej práci stretnú s násilím, polícia ho bagatelizuje.”

Poskytovanie sexuálnych služieb pritom nie je na Slovensku trestný čin. Tak prečo ten postoj?

“Poskytovanie sexuálnych služieb nie je trestné, práca v sexbiznise, ak sa nedeje z donútenia, je dobrovoľná činnosť. Niektoré ženy si zvolia túto prácu z malého množstva možností a niektoré, lebo im vyhovuje zarábať si práve v sexbiznise. Trestné je u nás kupliarstvo, teda napomáhanie a sprostredkovanie sexbiznisu, ide o ľudí, ktorí tú prácu nevykonávajú, ale profitujú z nej. Trestný je tiež obchod s ľuďmi, kam patria aj sexuálne služby z donútenia.”

Prečo sa odsudzujú len ženy, poskytujúce sexuálne služby, ale iba málo ich klienti, hoci tie služby aktívne vyhľadávajú?

“O zákazníkoch sa hovorí naozaj málo. Tam funguje ten klasický stereotyp, že to sú muži, ktorí majú svoje pudy a oni sex potrebujú. Ale žena, ak sa tým rozhodne živiť, tak je zlá, lebo sa hlási k svojej sexualite a sexuálnemu správaniu, čo tiež súvisí s rodovou nerovnosťou. Mýty sa týkajú všetkých žien, ale pri tejto skupine žien je to ešte výraznejšie, lebo nespĺňajú predstavy spoločnosti.”

Aká je žena, ktorá pracuje v sexbiznise?

“Nedá sa to generalizovať. To, čo je spoločné, je potreba zarobiť si na živobytie, postarať sa o deti, uživiť rodinu, platiť nájomné a bežné výdavky na život. Rozdiely sú v predsudkoch a odsudzovaní. Keď ja poviem, že pracujem ako terénna sociálna pracovníčka, nikto ma preto nevyhodí z ambulancie a nebude mi nadávať alebo ma urážať. Keď žena pracujúca v sexbiznise povie, kde pracuje, je to celkom iné. Nikdy nevie, aká bude tá reakcia. Stretáva sa preto s vyššími rizikami pri práci, Je tam vysoká miera násilia, ktorému sú tieto ženy vystavené. Polícia častokrát zľahčuje aj znásilnenie, pretože si za to údajne môžu samé. Myslím si, že kým sa nezmení prístup polície a nebude sa brať akékoľvek násilie na ženách vážne, tak žiadna žena sa nemôže cítiť bezpečne.”

Čítajte viac

Miriam Zsilleová

 
© Webinak, 2017
Rozhovor uverejnil portál Zenyvmeste.sk 29. 6. 2017 v rubrike Titulka/Rozhovory.

Foto: OZ Odyseus