Archív
skripot

Jana Žitňanská: Ak sa nám týchto ľudí podarí naplno integrovať, bude to prínos pre spoločnosť

v1t_zdravie

Európske noviny.sk

Integrovať zdravotne postihnutých ľudí do spoločnosti nie je jednoduché. Túto tému odsúvajú nielen ministerstvá, ale aj verejnosť. Europoslankyňa Jana Žitňanská chce v rámci svojej agendy zaviesť viaceré riešenia do praxe.

Vaša agenda je zameraná na ľudí so zdravotnými ťažkosťami. Slovenská verejnosť túto skupinu aj kvôli predsudkom neprijíma jednoducho. Ako to vnímate už s odstupom času? Zaznamenali ste pokrok?

Rozhodnutie venovať sa tejto skupine ľudí malo svoj zmysel, no niekedy mám pocit, že to ide strašne pomaly. Za tie roky čo som v politike, sme v niektorých veciach pokročili, v iných zase menej. Stále ma frustruje, keď mi úradníci alebo aj kolegovia politici hovoria, že niečo sa nedá, namiesto toho, aby sme hľadali riešenie. Naopak sa teším z toho, že je čoraz viac aktívnych ľudí aj so zdravotným postihnutím spolu s ich rodinami. Oni najlepšie vedia, čo potrebujú. Ich účasť je veľmi dôležitá a v zásade je to v duchu hesla, nič o nás bez nás. To znamená, že by sme nemali nič robiť bez toho, aby ľudia so zdravotným postihnutím na tom aktívne participovali. Som rada, že za posledné roky sa ich účasť na rozhodnutiach zvýšila.

Ľudia so zdravotným postihnutím sa teda na riešení problémov aktívne zúčastňujú. Aké je to však na druhej strane? Napríklad zo strany médií.

Médiá si túto skupinu ľudí začali všímať viac. Máme možnosť dočítať sa o ich problémoch, dokonca sa tieto témy pomaly dostávajú aj do spravodajstva v televízii. Ich osudy prestávajú byť ľahostajné aj verejnosti, no stále v značnej časti zostáva pocit, že by mali byť niekde v ústavoch alebo by nemali chodiť do bežných škôl či zamestnať sa, prípadne, že ich treba dať niekde bokom. Je to pozostatok zmýšľania ešte z čias komunizmu. Našťastie, je tu aj aktívna skupina, ktorá chce, aby boli vtiahnutí do predškolského vzdelávania, aby neboli vo veľkých ústavoch ale skôr v menších podporných zariadeniach.

Tento proces je však podľa vás ešte stále pomalý. Majú zdravotne znevýhodnení ľudia šancu v blízkej dobe zaradiť sa do spoločnosti?

Celé sa to hýbe smerom, kde by sme to radi videli, aby aj ich rodiny žili dôstojný život. Bolo by fajn, keby sme si uvedomili, že aj tie deti starnú a pokiaľ sa im neposkytne potrebná podpora už na začiatku, možno nebudú schopné samostatne fungovať. To znamená nielen nižšiu kvalitu života, ale aj dopad na verejné financie.

Aké je vnímanie tejto problematiky, či už u nás na Slovensku alebo v rámci Európskej únie, vidíte rozdiely alebo sa viaceré úvahy postupne približujú?

Situácia je v jednotlivých krajinách rozdielna. Máme rôznu históriu, aj keď je fakt, že v krajinách na západ od nás je podporných služieb viac a aj celkový prístup je otvorenejší. Bežne stretnete ľudí so zdravotným postihnutím na plavárni, v divadle alebo v kine, zatiaľ čo u nás je to ešte stále tabu. Títo ľudia sa buď boja chodiť do takýchto inštitúcií, alebo im v tom bránia bariéry. Na západe sa ich snažia búrať a sú úspešnejší, nám to ide trošku pomalšie ale robia sa nejaké pokroky aj vďaka eurofondom, ktoré majú podmienku, že pri výstavbe alebo prestavbe musí byť dodržaný princíp bezbariérovosti. To je veľmi dôležité a posúva to aj našu krajinu ďalej. Je to aj o tolerancii a akceptovaní odlišnosti.

Čo vo vás vyvolalo prvotný impulz venovať sa práve tejto agende?

Keď som ako novinárka vstúpila do politiky tak ma oslovila jedna, dnes už moja veľmi dobrá priateľka, s tým, či by bolo možné venovať sa téme nepočujúcich. Dlhé roky som žila v tom, že keď je niekto nepočujúci tak to v zásade nie je až také zdravotné postihnutie, veci si predsa môže prečítať, až následne som pochopila, že problém je čítať s porozumením. Nemajú až také zručnosti pri prijímaní informácií v písanej podobe, majú množstvo problémov pri komunikácii na úradoch, u lekára, v banke a nemajú možnosť študovať to, čo by chceli, lebo nie vždy majú tlmočníka, nie vždy sú prednášajúci ochotní rešpektovať nepočujúceho, a teda dávať prednášky aj v písomnej podobe. Takto som sa dostala aj k problémom iných osôb a tam sa otvoril celý vejár starostí.

● S akými ďalšími témami, respektíve problémami ste sa stretli?

Je ich mnoho, od ranej starostlivosti, cez vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, zamestnanosť, každá z týchto tém má množstvo podtém, kde narážame na nepochopenie, nezáujem, dôvody, že by to stálo veľa peňazí. Na to je však protiargument, pretože ak sa nám podarí týchto ľudí naplno integrovať, bude to prínos pre spoločnosť, a to nehovorím ešte o kvalite ich života a rodín. Mnohí zdraví ľudia si to nevedia ani predstaviť.

Čítajte viac

jen
 
© Európske noviny, 2017
Článok uverejnil portál Europskenoviny.sk v rubrike Domov/Rozhovory 23. 4. 2017.