Archív
skripot

Janka Debrecéniová: Kto hovorí, že ženy nechcú ísť do politiky?

debra_alexrymsinova_wsmezeny_1219022_thumb_150x150

SME-Ženy

Keď po štúdiu práva rozmýšľala, čomu sa chce venovať, dospela k tomu, že by chcela prispieť k sociálnej zmene v spoločnosti. Nespravodlivosť a znevýhodňovanie žien vo všetkých oblastiach života nezasahuje totiž podľa nej len ženy samotné, ale celú spoločnosť. „Verejná a súkromná sféra nie sú také oddelené, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať,“ myslí si Janka Debrecéniová. Profesionálne sa zameriava na oblasť ľudských práv, špecializuje sa na ženské práva.

● Prečo je v najvyšších štátnych funkciách tak málo žien?

Málo žien nie je len v najvyšších, ale vo všetkých mocenských a rozhodovacích funkciách. To, že vo vysokej politike je ich tak zúfalo málo, vidíme, ale to, čo nevidíme, sú rôzne iné rozhodovacie pozície – politické, aj ekonomické – kde je žien tiež málo. Najvyššia politická reprezentácia je len špička ľadovca, a naopak, situácia vo vrcholovej politike je len vyústením toho, ako to vyzerá v iných prostrediach. A ekonomická a politická moc idú ruka v ruke.

● Ale viete pomenovať dôvod?

Jednoducho, muži sa so ženami nechcú deliť o moc, to je tá motivačná stránka veci. A tá praktická je, že pre ženy je veľmi ťažké sa do politiky vôbec dostať. Súvisí to s tým, ako sú nastavené mechanizmy uchádzania sa o podiel na politickej moci. Stačí sa pozrieť, ako vznikajú politické strany, kto v nich má rozhodujúce slovo, na aké miesta kandidátok sa ženy dostávajú, kto financuje politické kampane. Máme tu veľmi silnú vrstvu ekonomickej oligarchie, na čele ktorej stoja muži a to má korene v privatizácii 90. rokov, kde si vplyv – vrátane ekonomickej moci – rozdeľovali muži. Mužská politická moc s mužskou ekonomickou mocou sa iba dopĺňajú a navzájom posilňujú a jedným z výsledkov sú stále zúfalo nízke počty žien na významných pozíciách.

● Speje to teda k horšiemu?

Zaujímavé bolo sledovať, ako sa Smer pred voľbami zbavoval žien, ktoré mohli mať v strane nejaký hlas. Veľmi krásne sme to mohli vidieť pri kauze piešťanského cétečka. Jednoznačne bolo potrebné vyvodiť politickú zodpovednosť, ale tá astronomická rýchlosť, akou to prebehlo, keď Smer mohol obetovať dve z mála svojich žien – Zuzanu Zvolenskú a Renátu Zmajkovičovú, tak tá sa naozaj nedala porovnať s tým, ako to bývalo pri iných kauzách. Keď bolo zrazu možné obetovať ženy, vyvodenie politickej zodpovednosti šlo veľmi ľahko.

Takisto – akonáhle sa odchodom Pavla Pašku a Renáty Zmajkovičovej uvoľnili v parlamente predsednícky a podpredsednícky post, človek by prirodzene očakával, že z podpredsedníčky parlamentu Jany Laššákovej, zabehnutej funkcionárky, sa stane predsedníčka – bez toho, že by som teraz hodnotila jej osobnostné, hodnotové a iné kvality.

Čítajte viac (obsah zamknutý)

Iris Kopcsayová

 
© Petit Press, 2016
Článok uverejnil týždenník SME Ženy 30. 4. 2016 a portál Zena.SME.sk 30. 4. 2016 o 12:15 v rubrike Osobnosti.