Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Na území Slovenska (ale aj vo všetkých iných krajinách sveta, ktoré sa označujú za demokratické) sa ústavou zaručujú všetkým jednotlivcom bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Slovenský ústavný súd vo svojom nedávnom rozhodnutí potvrdil, že sexuálna orientácia patrí k ústavne ustanoveným charakteristikám, na základe ktorých je diskriminácia neprípustná. „Iným postavením“ je aj vek, zdravotné postihnutie, rodinný stav a ďalšie dôvody.

Spôsoby, akými sa tieto ústavné garancie premietajú do praxe, sú rôzne. Jedným z nich je povinnosť štátov zdržať sa zásahov do týchto práv. Platí to napríklad pri práve na život, slobode myslenia, práve nebyť mučený či podrobený krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia či práve na listové tajomstvo. Ak ústava pripúšťa obmedzenia týchto práv, kladie na ne prísne podmienky: môžu sa použiť len na ustanovený cieľ, musí sa dbať na podstatu a zmysel obmedzovaných základných práv a slobôd a tieto obmedzenia musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky .

Na efektívne uplatňovanie niektorých práv však nestačí garancia, že štáty do nich nebudú zasahovať. Na to, aby si mnohé z týchto práv občania a občianky či iné osoby žijúce na území štátu mohli uplatňovať, musí štát prostredníctvom svojich zákonov vytvoriť jasné pravidlá, ktoré vymedzujú spôsob, akým sa jednotlivé práva dajú reálne uplatniť v praxi. Napríklad pri práve na informácie zákon presne vymedzuje postup, akým sa dajú získavať informácie od orgánov verejnej správy a povinnosti týchto orgánov pri sprístupňovaní informácií; pri volebnom práve existujú volebné zákony, ktoré podrobne vymedzujú všetky postupy, ktoré súvisia s uplatňovaním aktívneho a pasívneho volebného práva; pri práve slobodne sa združovať zase zákony, ktoré vymedzujú spôsoby zakladania združení či politických strán atď. Ak by tieto pravidlá neexistovali, ľudia by si len ťažko mohli uplatňovať práva garantované ústavou a medzinárodnými dohovormi.

Pri niektorých základných právach a slobodách však nestačí ani zákonné vymedzenie procesných pravidiel, na základe ktorých si tieto práva možno uplatniť. Najmä pri kategórii hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv – ako napríklad pri práve na prácu, na vzdelanie, na ochranu zdravia, na primerané hmotné zabezpečenie v starobe či na pomoc v hmotnej núdzi – musia tieto zákony okrem postupov pri výkone týchto práv bližšie vymedziť aj ich obsah. Pri vymedzovaní tohto obsahu a pravidiel, ktorými sa konkretizované práva budú uplatňovať, musia, pochopiteľne, dbať o to, aby spod svojej pôsobnosti nevylúčili jednotlivcov a skupiny, ktorým tieto práva majú prislúchať na nediskriminačnej báze a pri rešpektovaní ich ďalších základných práv a slobôd. Spomínané vylúčenie sa môže diať jednak explicitne – teda tak, že zákon v rozpore s ústavou priamo vylúči niektoré skupiny z možnosti uplatňovať si konkrétne práva, a jednak implicitne – teda tak, že zákon pri konkretizácii alebo priznávaní práv o niektorých skupinách jednoducho mlčí. Niekedy sa môže stať aj to, že zákon, ktorý konkretizuje niektoré práva, síce nikoho nevylučuje, avšak jeho obsah je rovnako nepriaznivý a znevýhodňujúci pre všetkých a všetky, o ktorých hovorí alebo ktorých sa týka.

Tento príspevok (stiahnite si celý text vo formáte pdf) sa bude týkať jedného z najpálčivejších problémov v oblasti ochrany ľudských práv v našej spoločnosti. Konkrétne poukáže na neexistenciu adekvátnych legislatívnych rámcov, ktoré by zabezpečili primeranú ochranu rodinného života u osôb žijúcich v homosexuálnych partnerských zväzkoch a ktoré by tým vyjadrili ústavne garantované právo na rovnosť týchto jednotlivcov v dôstojnosti i právach.

Text vyšiel v publikácii Triangel: homosexualita, spoločnosť, politika (Bratislava, Museion, 2006)