Pravda.sk

No dobre. Plán na implantovanie cirkevnej doktríny o rodine do legislatívy sekulárneho štátu nevyšiel. Eufória odporcov referenda by však nemala trvať pridlho. Náš štát sa preto ešte nestal iným. Mnohé znepokojujúce veci, ktoré platili pred referendom, platia i po ňom.

Za normálnych okolností by platilo, že tých dvadsať a čosi percent ľudí, ktorí hlasovali na jednu, dve či všetky tri otázky kladne, by nemalo byť dosť na to, aby mohli klerikalizovať sekulárny štát a obmedzovať pritom ľudské práva vybraných skupín ľudí. Panujú však u nás normálne okolnosti?

Keby také okolnosti u nás panovali, v prvom rade by sa takéto referendum vôbec nekonalo. Ústavný súd, ktorý pracuje tak, že naše štátne zriadenie môže fakticky závisieť nie od ústavy, ale od toho, kto je aktuálnym šéfom ÚS a kto u nás práve vládne, nie je zdrojom ústavnej istoty, ale práve naopak.

Rozhodnutia ÚS sme povinní rešpektovať, to však neznamená, že máme mlčať, keď sa „zaskvie“ tak, ako v tomto prípade. Právnické kľučky nezakryjú, že súd sa podujal prepisovať ústavu, keď si k jej strohej dikcii: „Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody“ dovolil pripájať nejasné dodatky typu: „Za určitých okolností môžu…“ Má na to Ústavný súd právo? Keby mali u nás panovať normálne okolnosti, politickí predstavitelia by rešpektovali v prvom rade ústavu, podľa ktorej sa Slovenská republika „neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo“. Nie to, či boli v detstve birmovaní, alebo či sa chcú niekomu zapáčiť.

Čítajte viac

Peter Javůrek

 
© PEREX, 2015
Článok uverejnil portál Spravy.Pravda.sk v rubrike Názory/Komentáre a glosy 8. 2. 2015 o 22:00.