Publicistika
Čo novela nezvládla: poplatky za sprievod pri pôrode zostávajú, lekár ho bude môcť stále vykázať
Pravda / Ahojmama.sk
Poplatky za prítomnosť otca pri pôrode v slovenských nemocniciach pretrvávajú, a často nie sú vôbec nízke. Novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá bude od júna 2024 garantovať ženám prítomnosť sprievodu pri pôrode, ich neruší. Podľa niektorých občianskych združení má norma aj ďalšie nedostatky. Umožňuje lekárom otca od pôrodu vykázať a problémom je aj to, že začne byť účinná až o dva roky.
Poslanci v utorok podporili návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorou sa ženám pri pôrode zaručuje právo na sprevádzajúcu osobu podľa vlastného výberu. Prijatá právna úprava podľa občianskeho združenia Občan, demokracia a zodpovednosť zlepšuje vynútiteľnosť práva, ktoré rodičkám síce doposiaľ garantovala ústava a medzinárodné právo, avšak ktoré kvôli neexistencii vnútroštátnej legislatívy nebolo možné efektívne vynucovať. Čítajte viac
Na ženy na materskej firmy často zabúdajú
Ženy v meste.sk
Po materskej pauze sa k svojmu pôvodnému zamestnávateľovi nevráti 48 percent žien. Pri pôvodnej pozícii neostane ani 58 percent, čím sa pri počte približne 60-tisíc žien, ktoré sú aktuálne na materskej dovolenke, značne preskupujú sily na pracovnom trhu. Ukázal to online prieskum občianskeho združenia (OZ) Pracujúce mamy, ktorý realizovala prieskumná agentúra Ipsos Slovensko na základe odpovedí 152 matiek vo veku od 18 do 50 rokov, ktoré sa v uplynulom roku a pol vrátili z materskej dovolenky na pracovný trh.
● Prečo nie sú mamy pre firmy zaujímavé tak, aby s nimi udržiavali kontakt aj počas materskej a rodičovskej dovolenky?
“Keď žena odchádza na materskú, zvyčajne sa od firmy „odpája“ na dlhšie obdobie, počas ktorého prirodzene zamestnávateľ potrebuje náhradu. Vo víre bežnej agendy sa preto na túto zamestnankyňu zabúda. Z výskumu, ktorý sme realizovali s agentúrou IPSOS Slovensko vyplýva, že ak bola žena pracovne neaktívna viac ako 3,5 roka, šanca, že ju zamestnávateľ ešte uvidí je 27 percent. Čítajte viac
V Bratislave sa konal Pride a Pochod za rodinu
Aktuality.sk / TASR
Verejné zhromaždenia a pochody, ktoré sa v sobotu popoludní uskutočnili v centre Bratislavy, mali pokojný priebeh, polícia nezaznamenala žiadne narušenia verejného poriadku. „Situáciu naďalej monitorujeme,“ uviedol hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Bratislave Michal Szeiff.
Pripomenul, že na priebeh zhromaždenia za práva sexuálnych menšín, ale aj pochodu Hrdí na rodinu, 
ktorého účastníci podporili tradičné hodnoty, dohliadali príslušníci viacerých útvarov Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Bratislave, pričom na mieste boli aj členovia antikonfliktného tímu. Na dodržiavanie poriadku dohliadali tiež príslušníci bratislavskej mestskej polície.
Dúhový Pride prišla napríklad podporiť ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). Svojou prítomnosťou chcela podľa vlastných slov dať najavo, že vníma problém nedostatočnej tolerancie spoločnosti LGBTI komunite. Čítajte viac
Ak pomôžeme len jednej žene, má to zmysel
Ženy v meste.sk
Na námestí SNP v Bratislave sa postupne zhromažďujú ľudia. Aby sa skryli pred horúcim slnkom, postávajú v tieňoch okolitých stromov a čakajú na oficiálny začiatok podujatia. Organizátorka Protestu proti sexualizovanému násiliu Alexandra Demetrianová z Amnesty International Slovensko, energeticky usmerňuje prichádzajúcich a pritom z ruky nepúšťa megafón.
Dnešnou iniciatívou chce zdôrazniť, že sex bez súhlasu neexistuje. “Chceme vyslať jasný odkaz, že sexuálna aktivita, ku ktorej došlo bez súhlasu, z donútenia, pod nátlakom alebo v bezvedomí, je znásilnenie a znásilnenie je hrubé porušenie ľudských práv a trestný čin. Chceme povzbudiť zmenu zákona o znásilnení a sexuálnom násilí, aby oba zákony vychádzali zo súhlasu a definovali súhlas ako deliacu čiaru medzi sexom a znásilnením. Hlavným cieľom je tiež podpora preživších, aby sa nebáli činy nahlasovať na polícii, podeliť sa o svoje skúsenosti, a aby sme otvorili tieto ťažké témy v spoločnosti.” hovorí Alexandra pre Ženy v meste. Čítajte viac
Následky Roe vs. Wade pre Európu: Krajiny zjemňujú interrupčné zákony
EURACTIV.sk
Keď Najvyšší súd Spojených štátov amerických zrušil rozhodnutie, ktoré zaručovalo právo na umelé prerušenie tehotenstva, a teda reprodukčné práva pre ženy v celej krajine, šokoval tým celý svet. Reakcie v Európe mali podoby demonštrácií aj výziev po väčšej slobode reprodukcie, či dokonca zakotvenia práva na interrupciu v ústavách.
V známom americkom procese Roe v. Wade ešte v roku 1973 Najvyšší súd rozhodol, že ženy majú právo rozhodnúť sa pre interrupciu. To vychádzalo z ústavou garantovaného práva na súkromie, čo však pred niekoľkými týždňami súčasný súd – dnes už s prevahou konzervatívnych sudcov – zrušil. Čítajte viac
Právnička Debrecéniová o sťažnostiach v zdravotníctve: kultúra ticha je u nás veľmi silná
Denník N.sk
Právnička Janka Debrecéniová zisťovala, ako nemocnice a úrady vyhodnocujú sťažnosti rodiacich žien. Konštatuje, že časť nemocníc si vytvorila stratégie na to, aby sťažnosti žien vôbec nemuseli posudzovať, a že niektoré inštitúcie ani nevedia, ako môže vyzerať porušovanie ľudských práv pri pôrodoch, hoci ich mali vyhodnocovať. V súčasnosti je podľa Debrecéniovej na Slovensku toľko rôznych úradov a inštitúcií, ktoré môžu prijímať sťažnosti a podnety na zlú zdravotnú starostlivosť, že ženy nevedia, na koho sa obrátiť: na nemocnicu, na župu, na ministerstvo, na úrad pre dohľad? Preto by podľa nej mala vzniknúť úplne nová inštitúcia, 
ktorá by bola schopná posudzovať sťažnosti komplexne, od správnosti zdravotníckeho výkonu až po správanie sa zdravotníkov a zdravotníčok.
● Zistili ste, že nemocniciam, štátnym a regionálnym orgánom prišlo v priebehu prvého roka pandémie viac ako 130 podnetov týkajúcich sa porušovania ľudských práv pri pôrodoch. Na čo sa ženy sťažovali?
Veľmi často na nerešpektujúce, nevhodné a nedôstojné správanie. Aj keď nemocnice a ďalšie inštitúcie to zaobaľovali do rôznych podôb, aby to neznelo veľmi právnicky a nárokovateľne. Čítajte viac