Denník N

Na odborných fórach sa o tom hovorí už dlhšie, potvrdzujú to niektoré čiastkové výskumy a všimla si to nejedna novinárka či blogerka. Až kvantitatívna analýza, ktorú si dal vypracovať britský denník Guardian, však jasne ukázala, že je to tak. V ére, keď sú online diskusie pod článkami nielen fórom na obohacujúcu diskusiu, upozorňovanie na faktické či logické chyby, ale stále viac aj priestorom na urážanie, prejavy nenávisti a dokonca aj vyhrážanie sa usmrtením, sú to ženské autorky, na ktoré sa valí väčšina špiny. Urážky smerované k ženám sú aj vulgárnejšie a často rodovo podmienené.

Guardian skúmal 70 miliónov komentárov, ktoré pod jeho článkami zanechali čitatelia od roku 2006. Ukázalo sa, že medzi desiatimi pravidelnými autormi novín, ktorí dostali najviac nenávistných (pozor, nie kritických) komentárov, bolo osem žien, kým v „rebríčku“ najmenej atakovaných ani jedna. V osmičke najurážanejších bola jedna lesba, jedna moslimka a jedna židovka. Štyri ženy boli belošky, štyri černošky. Nezaujímavé nie je ani to, že ani jeden z dvoch mužov, čo sa dostali medzi „najhorších“, nebol beloch.

Guardian uviedol, že najviac komentárov z dôvodu, že išlo o osobné útoky, rasizmus, xenofóbiu, homofóbiu či sexizmus, zablokoval k článkom novinárok v sekciách Správy zo sveta, Komentáre, Životné prostredie, ale aj z relatívne „neškodnej“ rubriky Móda. Často sa to stávalo aj pri feministických témach či v článkoch o znásilneniach. Ukázalo sa tiež, že ženy museli zniesť aj oveľa viac útokov v diskusiách pri témach, ktoré sa považujú za dominantu novinárov aj mužských čitateľov, teda v športových alebo technologických rubrikách.

To všetko je rámcované tým, že (nielen v Guardiane) ženy v novinách publikujú menej obsahu ako muži.

Najnenávidenejšou autorkou sa stala americká spisovateľka a blogerka Jessica Valentiová, ktorá má v Guardiane pravidelný stĺpček o feminizme a píše aj o témach ako umelé potraty, antikoncepcia, sexistické zobrazovanie žien v médiách či v zábavnom priemysle. Diskutéri ju nielenže napádali pre jej vzhľad a „nedostatok inteligencie“, ale vyhrážali sa jej aj znásilnením a usmrtením. Vyhrážky boli natoľko vierohodné, že raz musela na radu polície opustiť aj s ročnou dcérkou byt. „To, čo sa ku mne dostáva, sú prakticky dva názory v rôznych obmenách: že som sprostá a že feminizmus je odpad. Niekedy, keď mám dobrý deň, v reakcii napíšu, že článok nie sú totálne splašky ako obyčajne,“ napísala v osobne ladenom texte k svojmu „prvenstvu“.

Valentiová sa v ňom zamýšľa nad tým, či sa vôbec rozhodla správne, keď začala publikovať pod svojím menom. „Nebojím sa o seba, ale skôr o mladé ženy, ktoré vyrastajú s tým, že vidia, akým šikanovaním prechádzajú autorky,“ tvrdí s tým, že sa obáva, že niektoré ženy sa radšej vzdajú možnosti písať alebo blogovať, lebo nemajú žalúdok na extrémne reakcie čitateľov.

Oceňovaná nórska reportérka Sidsel Woldová spravodajsky pokrýva izraelsko-palestínsky konflikt, čo je v online diskusiách celosvetovo jedna z najhorúcejších tém. Hovorí, že jej mužskí kolegovia píšuci o tejto téme nikdy neutŕžili toľko nenávistných poznámok ako ona. Nešlo len komentáre k článkom, ale aj k príspevkom na sociálnych sieťach. Naznačuje, že keď o tom hovorila v redakcii, povedali jej, aby si to nevšímala, lebo svoju prácu robí dobre. Podobné postoje sa objavujú aj v slovenských médiách.

Anja Kovacsová z Internet Democracy Project potvrdzuje, že útoky na ženy sa stupňujú, keď píšu o politike, náboženstve, feminizme alebo o sexe, teda o témach, na ktoré majú čitatelia pomerne vyhranené názory. Indická komentátorka Kavita Krishnanová hovorí, že keď píše o politike, reakcie sú vždy hrozné a bežne sa jej vyhrážajú zohavením pohlavných orgánov. „Ženy sú vystavené enormným prejavom nenávisti. Politika môže byť jedovatá, ale toto sú vyhrážky tvorené špecificky na zastrašovanie žien.“

Čítajte viac (obsah zamknutý)

Jana Shemesh
 
© N Press, 2016
Článok uverejnil portál DennikN.sk v rubrike Komentáre 1. 5. 2016 o 17:43.