V mesiacoch október – november 2007 uskutočnilo občianske združenie Odyseus prieskum medzi ľuďmi pracujúcimi v sex-biznise v bratislavských uliciach. Prieskum bol zameraný na problematiku násilia páchaného na ľuďoch pracujúcich v sex-biznise, ako i na ich skúsenosti so správaním príslušníkov a príslušníčok Policajného zboru SR v prípadoch, kedy potrebovali ich pomoc. Prieskum bol súčasťou advokačnej kampane Ľudské práva, nie násilie!, ktorú podporili Sex Work Advocacy Network, Global Fund for Women a Isotoxin Indrustries.

Prieskum sa realizoval dotazníkovou formou v 4 bratislavských lokalitách (Vajnorská a Slovnaftská ulica, oblasť Avionu a Pentagonu) a zúčastnilo sa na ňom celkovo 20 osôb: 17 žien a 3 muži. Vekové ohraničenie respondentov a respondentiek bolo 25 až 44 rokov, všetci/všetky boli slovenskými štátnymi príslušníkmi/príslušníčkami, 8 z nich bolo rómskeho a 12 nerómskeho pôvodu. Všetci a všetky respondenti a respondentky pracujú sami/y na seba, t.j. nemajú žiadnych pasákov či pasáčky. 15 osôb z celkového počtu dotazovaných ľudí pracovalo v čase prieskumu výlučne na ulici, 3 osoby na ulici a bytoch, 1 osoba na ulici, bytoch a hoteloch a 1 osoba na ulici, diskotékach a ako escort.

Pre lepšie porozumenie problematiky práce v sex-biznise ako i výsledkov prieskumu, uvádzame stručný prehľad legislatívnych podmienok v Slovenskej republike. V SR nie je práca v sex-biznise regulovaná, t.j. neexistuje žiadna legislatíva, upravujúca podmienky práce v sex-biznise. Avšak, v niektorých mestských častiach Bratislavy existujú tzv. všeobecne záväzné nariadenia, ktoré umožňujú pokutovanie ľudí pracujúcich v sex-biznise a ich zákazníkov. Maximálna výška pokuty je 1000 korún. Takéto VZN má napr. mestská časť Bratislava – Staré Mesto, Bratislava – Nové Mesto a Bratislava – Podunajské Biskupice, čím sa postupne rozširujú územia, kde sa pokutuje ponúkanie a poskytovanie služieb smerujúcich bezprostredne k uspokojovaniu sexuálnych potrieb.

Takáto lokálna politika mestských častí však v skutočnosti takmer nič nerieši. Zdanlivo sa zdá, že ľudia pracujúci v sex-biznise z týchto miest odchádzajú. Pravda je však taká, že pracujú často v oveľa nebezpečnejších a nevyhovujúcich pracovných podmienkach. Represiou sa nikdy nepodarilo s fenoménom práce v sex-biznise vysporiadať. Aj výsledky prezentovaného prieskumu hovoria o tom, že ľudia pracujúci v sex-biznise tvoria jednu z najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Neoficiálne štatistiky a výpovede samotných ľudí pracujúcich v sex-biznise hovoria o tom, že počas posledných 5 rokov bolo v Bratislave zavraždených najmenej 9 osôb pracujúcich v sex-biznise.

V prvej časti dotazníka boli ľudia pracujúci v sex – biznise dotazovaní/é, aby identifikovali tie skupiny ľudí, ktorí ohrozujú ich bezpečnosť pri výkone práce:

• 18 ľudí pracujúcich v sex-biznise označilo zákazníkov. Zo skupiny zákazníkov špecificky označili za problematickú skupinu agresívnych alebo nebezpečných zákazníkov.

• 10 ľudí pracujúcich v sex-biznise označilo za ohrozujúcu skupinu náhodných okoloidúcich mužského pohlavia. Jedna osoba identifikovala aj náhodné okoloidúce ženského pohlavia. 4 osoby pracujúce v sex-biznise označili za nebezpečných ľudí, ktorí podľa výzoru patria k hnutiu skinheads, 2 osoby označili za problematických opitých mladých mužov a 5 ľudí pracujúcich v sex-biznise identifikovalo ako nebezpečných príslušníkov „mafie“ alebo inej násilníckej skupiny.

• 8 ľudí pracujúcich v sex-biznise označilo za nebezpečných príslušníkov a príslušníčky policajného zboru.

Ľudia pracujúci v sex-biznise hovoria veľa o ľahostajnosti zo strany náhodných okoloidúcich, spoločnosti, ako i polície voči násiliu, ktoré je na nich páchané.

„Obávam sa všeobecnej tolerancie ľudí voči násiliu, ktoré je na nás páchané.”

„Chýba mi solidarita. Ľudia sa dištancujú, keď vidia že sa deje niečo zlé. Radšej otočia hlavu na druhú stranu a pozerajú sa inam.”

Veľa ľudí pracujúcich v sex-biznise označilo nedostatok policajnej ochrany za významný faktor prispievajúci k ich pocitu nízkej bezpečnosti pri výkone práce. Ľudia pracujúci v sex-biznise žiadajú väčší počet policajných kontrol a ich pravidelnosť na tých miestach, kde pracujú. Žiadajú, aby sa k nim polícia správala s rešpektom a zabezpečila im bezpečné prostredie.

„Polícia ignoruje situácie, keď som napadnutá.”
„Na miestach kde pracujem, je veľmi zlé osvetlenie a chýbajú mi pravidelné kontroly našej bezpečnosti zo strany polície.”

V dotazníku sme sa ďalej venovali téme policajnej represie a špecificky násiliu zo strany príslušníkov a príslušníčok PZ SR.

• 14 ľudí pracujúci v sex-biznise, ktorí sa zúčastnili na prieskume, bolo za posledný rok pokutovaných zo strany polície. 7 z nich dostalo pokutu 1 – 5x v priebehu posledného roka.

Ľudia pracujúci v sex-biznise tvrdia, že v niektorých prípadoch boli pokuty použité ako forma vydierania alebo vyhrážania.

„Policajti veľmi dobre vedia, ktorá žena zarába veľa peňazí. Ak takáto žena ide so zákazníkom, policajti ich kontrolujú ihneď po tom, ako mu žena nasadne do auta. Často sa iba rozprávajú. Policajti ich pokutujú aj v prípadoch, kedy sa ešte nič nedeje. Výška pokuty závisí potom od toho, aké luxusné je auto, v ktorom sedia. Ak je to auto exkluzívne, pokuta môže byť aj 5000 korún.“

Niekoľko osôb pracujúcich v sex-biznise uviedlo, že na policajnej stanici boli fotografovaní a že si policajti o nich zhromažďujú informácie ako identifikačné údaje či otlačky prstov.

„Povedali nám, že polícia si robí nejakú registráciu osôb, ktoré v našom meste pracujú v sex-biznise. Odfotili nás a vzali nám odtlačky prstov. Policajti povedali, že sú takéto opatrenia nevyhnutné – v prípade, že bude nejaká prostitútka zavraždená, môžu ju vďaka tomu identifikovať.”

Hoci znie táto informácia pre mnohých ľudí ústretovo, polícia nemá právomoc odoberať odtlačky prstov a fotografovať ľudí v prípade, ak nespáchali trestný čin. Práca v sex-biznise trestným činom nie je. Nedostatočná informovanosť ľudí pracujúcich v sex-biznise o svojich právach teda vedie k zneužívaniu postavenia niektorých policajtov a policajtiek a k porušovaniu ľudských práv ľudí pracujúcich v sex-biznise.

• 6 ľudí pracujúcich v sex-biznise uviedlo, že sa im polícia v poslednom roku vyhrážala (z týchto 6 ľudí boli traja muži pracujúci v sex-biznise).

„Bol to psychoteror – vzali ma aj so zákazníkom na policajnú stanicu. Po krátkej dobe môjho zákazníka prepustili, ale mňa nútili robiť kliky, musel so objímať záchodovú misu, zatiaľ čo sa policajti na mňa pozerali a zabávali sa.”

• 6 ľudí pracujúcich v sex-biznise uviedlo, že ich policajti nútili k tomu, aby im poskytovali sexuálne služby bezplatne

„Policajti mi povedali, že ak s nimi nepôjdem zadarmo, podhodia mi nejaké drogy do tašky a odvedú na policajnú stanicu. Vyhrážali sa mi, že ak ich neobslúžim, nebudem môcť viac stáť na tom mieste, kde som stála.”

„Policajti ma vyviezli mimo mesta a dožadovali sa sexu bez platenia.”

„Raz jeden policajt chcel, aby som robila priamo pre neho. Tvrdil, že mi bude vodiť zákazníkov. Odmietla som to.”

Ľudia pracujúci v sex-biznise majú veľa skúseností s rôznorodými reakciami polície v prípadoch násilia, ktoré je na nich páchané. To, ako v prípade ohrozenia polícia zareaguje, má vplyv na kvalitu života ľudí pracujúcich v sex-biznise.

• 7 z 20 dotazovaných ľudí pracujúcich v sex-biznise má pozitívnu skúsenosť so správaním polície. V prípade, že nahlásili trestný čin, ktorý bol na nich spáchaný, správali sa k nim príslušníci a príslušníčky polície s rešpektom, ich výpoveď bola braná seriózne a trestný čin bol vyšetrený. Jedna žena pracujúca v sex-biznise uviedla, že „policajti boli veľmi nápomocní“ a iná žena uviedla, že „ak by polícia neprišla, mohla zomrieť“.

„Ak sa deje niečo naozaj vážne, policajti sú celkom nápomocní. Vypočujú ma, opýtajú sa na opis nebezpečného zákazníka, vzali ma už aj do auta a išli sme sa popozerať po okolí a hľadali sme spoločne človeka, ktorý ma napadol alebo jeho auto.”

„Policajti ma veľmi podporovali, aby som podala trestné oznámenie a aby mohol byť agresor uväznený.”

• Rovnako 7 z 20 dotazovaných ľudí pracujúcich v sex-biznise uvádza, že má negatívne skúsenosti so správaním polície. Títo ľudia uvádzajú, že keď sa obrátili na políciu o pomoc, nezachádzali s nimi policajti s rešpektom a ich výpovede neboli brané seriózne a nebolo začaté vyšetrovanie.

„Policajti mi povedali, že to je moja vina keď som bola napadnutá a vraj som nemala provokovať.”

„Policajti sa ku mne nesprávali s rešpektom, pretože som Rómka, pracujem v sex-biznise a som bezdomovkyňa.”

• 7 ľudí pracujúcich v sex-biznise uviedlo, že ak by boli napadnutí alebo v ohrození, neváhali by sa obrátiť na políciu o pomoc. Avšak, 8 respondentov a respondentiek uvádza, že polícii nedôverujú a preto by sa v prípade ohrozenia s políciou neskontaktovali. 5 ľudí pracujúcich v sex-biznise si nebolo istých, či by sa obrátilo na políciu o pomoc v prípade, že by bol na nich spáchaný trestný čin. 7 ľudí pracujúcich v sex-biznise uviedlo, že by sa na políciu neobrátili z obavy, že by s nimi policajti zle zaobchádzali.

„Nešla by som na políciu, pretože iné ženy pracujúce v sex-biznise majú s nimi zlé skúsenosti. Neverím, že ak policajt po mne vyžaduje sex bez platenia, že by ma chránil.”

„Policajti by mi nepomohli. Raz bol môj priateľ bitý baseballovou palicou priamo pred policajnou stanicou. Dvere na polícii boli zamknuté a policajt len stál za dvermi a pozeral sa na to, čo sa deje. Neurobil absolútne nič. My sme na neho kričali a búchali na dvere…”

Ľudia pracujúci v sex-biznise žiadajú rešpekt a väčšiu ochranu polície v prípadoch, kedy je na nich páchané násilie. Veľa ľudí pracujúcich v sex-biznise uviedlo, že by privítali zvýšenie policajných hliadok na miestach, kde pracujú. Násilie a ponižovanie voči ľuďom pracujúcim v sex-biznise zo strany polície často znemožňuje týmto ľuďom dostať sa k adekvátnej ochrane zo strany polície alebo justície, ktorú im garantuje Ústava SR a aj niektoré medzinárodne ratifikované dokumenty.

„Polícia by nám mala zabezpečiť ochranu v prípade, že to potrebujeme. My sme tiež ľudia, máme rovnaké právo na život a výber práce ako ktokoľvek iný.”

Výsledky výskumu hovoria aj o tom, že 16 ľudí pracujúcich v sex-biznise z 20 dotazovaných bolo nútených k nedobrovoľnému sexu v období posledného roka. Všetkých 16 osôb uvádza, že ich ku nedobrovoľnému sexu nútili zákazníci, 2 osoby uviedli aj náhodných okoloidúcich, jedna osoba uviedla majiteľa privátu a jedna osoba uviedla príslušníka mafie alebo inej násilníckej skupiny. Rovnako 16 ľudí pracujúcich v sex-biznise v prieskume uviedlo, že bolo v poslednom roku fyzicky napadnutých alebo fyzicky ohrozovaných. Deväť z týchto 16 ľudí uviedlo, že agresormi boli zákazníci, 2 osoby označili za násilníkov partnerov alebo manželov, 4 osoby označili za agresorov náhodných mužských okoloidúcich, 2 osoby označili príslušníkov hnutia skinheads.

Výsledky prieskumu demonštrujú vysokú mieru tolerancie k násiliu a nízke porozumenie s ľuďmi pracujúcimi v sex-biznise. Týmto ľuďom sú často upierané práva, na ktoré majú legitímny nárok. Slovenská spoločnosť má problém rešpektovať voľbu ich povolania a právo takúto voľbu učiniť.

Vďaka mnohým pozitívnym prípadom pri riešení násilia páchaného na ľuďoch pracujúcich v sex-biznise však hodnotíme správanie a prístup polície na Slovensku za nadštandardný. V porovnaní s inými krajinami, v ktorých sa prieskum realizoval, majú ľudia pracujúci v sex-biznise na Slovensku oveľa viac pozitívnych skúsenosti s prácou polície než ich zahraniční kolegovia a kolegyne. Hoci je správanie policajtov a policajtiek v mnohých prípadoch alarmujúce, veríme, že podporovaním ľudí, ktorí boli vystavení policajnej represii a prekračovaniu právomocí, sa docieli, aby boli podávané sťažnosti na prešetrenie postupu konkrétnych policajtov a policajtiek. Len tak sa docieli, aby sa nepremlčali skutky, ktoré jednoznačne porušujú ľudské práva a znemožňujú rovnaké zaobchádzanie so všetkými ľuďmi odkázanými na činnosť Policajného Zboru.

Autorka pracuje v OZ Odyseus