Baví ma polityka a bavý má pýysať, tak sa teším, že dojdu aj iné moje dni jak ty moje fernetofské.(šak rozumiete o čom točím, ne? sranda ne?). No neva, nemusia šeci vedeť šetko. hlavne že zachvílecku sa bude muset v šetkych novinach a bohviedeešte ždycky vytlačiť šetko (pýše sa šetko s t abo s c, neviete volado?), čo im napíšem, ket ma nas..piiiip:). Sranda, ne? To piiip. Ne? Dobré, šak? Viete, ket volado p..piiiip. No sranda na hovado. Ale ne o tom som chcela, aj ked je to fakt sranda velikááá, to piiip.

Velmi sa už tešým, jak ten hrýb, či jak sa volá ten škrabálek, ket napíše volačo proti nám atejistom – lebo ja som hrdá smerofkyňa, aby bolo jasné – bude moseť ždYCKY VYTlačiť, čo mu ja poviem. Lebo mňa tak vie ten chlap vytočit, si ani neviete prectaviť. Ato som nenapíýsala, že ma vie ten chlap nas…srdiť (ale som vas dostala, žádne píp, dobré, ne?:) Sa ma to ždycky dotkne jak hovado, sa cítim jak pred zrútením, ked mi ty kidi volado u nás v šenku srčí pod nos, že čítaj, čo zas ten hríp za debylyny povypúšťal.

Inak, soraáč za tých pár ipsilonov, tie moc neviem dobre, kerý kedi kam patrý. Ale veť to v tých redakcijáach majú platených mudrákou, čo tie hrupky oprvia. Ne?

Hlavne keť budú šeci museť vytlačiť moj list v šetkých novinách, ktore ma vytočia. A to ma vytočia každý deň volaktoré. Aj telky. Mám doma odložené kópie všeckych listou, ktoré som za posledních 20 rokou poslala do novín. Je ich za plnú špajzu. Fčul, keť volačo napíšem, končne si to budem aj moct prečítať, inde jak u nás v kadibúdke – dobré slovo, ne? Že? S toho českého filmu s tými otravnímy zasranmi na chalupe, tam, čo to len tí chlapi tam boli s tymi deckami, ježiš, neviem si spomenúť, jak sa to volá ten film. A veť to je jedno. Hlavne že hrýp, ket ma najbližie vytočí, bude sa muset mi omluviť a dať do toho svojeho plátku to čo ja mu pošlem. A to viete, že mu poviem pravdu. Porádne mu ju nandám, to sa nebojte.

Už mám pár listou nachystaných aj do iných médií (dobré slovo, ne? Ty média? Také mudre. No šak keť teraz budem aj ja novinárka, musím používať cudze slova – aj keť jasnačka – svoje si nedáme.

Tak už nech to tí povereníci, či jak sa to dnes volajú – poslanci? tuším. tak už len nech čím skorej to tam ten zákon prímu, aby museli šecia, čo ma naserú, písať, čo ja budem chceť. A ždycky pošlem kopiu aj robovi, nech vie, že za ným stojím. Fakt fešák, inak, ten robo? Ne? Už skoro celý moj Vlado…

Tak dovi dopo vo volakerych novinách.

Vaša Anča z MÚ z Odhentálu

Autor/Autorka