Možnosti reparačnej terapie (takzvanej liečby homosexuality)
Denník N.sk
Týmto článkom som sa podujal na veľmi delikátny projekt, v ktorom riskujem veľa nepochopenia. To, čo chcem však povedať, mi stojí za to. Téma homosexuality rezonuje západnými krajinami najmä v súvislosti s legislatívnymi zmenami v prípade manželstiev párov rovnakého pohlavia a adopcií detí týmito pármi, a je neustále aktuálna i na Slovensku. Napriek mnohému napísanému a pochopenému však homosexualite stále celkom nerozumieme. I to je jeden z dôvodov, prečo sa navzdory konsenzu odborníkov mnohí pokúšajú o jej liečbu, ktorá sa zvykne nazývať aj ako reparačná terapia. Práve tá pritom predstavuje hlavný fókus môjho nasledujúceho textu.
Stručne o tom, čo už bolo z mojej strany povedané
V roku 2009 som začal písať blog pre SME, v ktorom som si založil aj rubriku Homoparanoja, venovanú špeciálne homosexualite. V tom roku som sa zároveň začal v oblasti homosexuality spoločensky angažovať. Prvý článok bol trochu osobnejší, písal som o svojom priateľovi s homosexuálnou orientáciou, v druhom som potom napadol plochý redukcionizmus Vladimíra Palka, s ktorým kritizoval požiadavky homosexuálov v relácii Lampa. Namiesto homofóbie som pritom začal na označenie negatívnych spoločenských reakcií proti homosexualite používať – podľa mňa omnoho zrozumiteľnejší a výstižnejší – pojem homoparanoja (preto aj ten názov zmienenej rubriky). Pomerne nedávno som zas kritizoval vyjadrenie populárneho blogera Branislava Ondrášika, v ktorom podľa mňa značne nadsadil výskyt homosexuality, ako aj veľmi nešťastné slová katolíckeho kňaza Maroša Kuffu na adresu homosexuálov, ktorých medzi inými rozdeľuje na primárnych a sekundárnych. Môj posledný blog (už na eNku) súvisiaci s homosexualitou som publikoval ako kritiku článku Ondreja Postupku na SME (Homosexualita je už v našej DNA), a napádam v ňom zjednodušené pseudogenetické vysvetlenia vzniku homosexuality. V rozhovore pre diva.sk som zas uviedol, že duševnou poruchou nie je homosexualita, ale jej neprijatie zo strany jedinca, známe aj ako egodystonická homosexualita. Napokon, nedávno som sa jednoznačne vyjadril v relácii RTVS Sto názorov za nutnosť plnej spoločenskej akceptácie ľudí s homosexuálnou orientáciou.
Cítim v sebe potrebu bojovať proti nepochopeniam homosexuality a proti spoločenskej stigmatizácii ľudí s homosexuálnou orientáciou. Súčasne sa snažím o sformulovanie integrovaného pohľadu na tento fenomén, nezaťažený ideologickými nánosmi a konštruktmi.
Michal Patarák
© N Press, 2015
Článok uverejnil portál DennikN.sk v rubrike Blog 9. 6. 2015 o 15:30.
