en ten tulipán na moste je mladý pán
a pod mostom ryba s chvostom
chytajte ju bude hosťom

Na hladine plávajú utopené muchy. Z vody trčia ľudské hlavičky. Ženské aj mužské, staré aj mladé. Hlavičky na krkoch. Alebo aj na ramenách. Lebo niektorí robia ramená. Hlavičky s poprsiami. Lebo niektoré majú aj poprsia. Inak sme si všetci rovní a rovnejšie. Veď čo už, plavky a ľudské telá. Staré, mladé, biele a ešte belšie. Alebo priškvŕknuté.

„Prišla som si zaplávať. Takto dopoludnia je tu dobre. Málo ľudí. Puberťáci sa nahrnú až poobede.“
„Áno, to je pravda. Vyspávajú diskotéku. Máte dovolenku?“
„Nie, ja som už na dôchodku.“
„Ako dobre vyzeráte.“
„Ach, ďakujem, ale cítim sa unavená. Čo už. Trochu sa bojím, že ma z tejto studenej vody budú bolieť kĺby. Asi už radšej pôjdem von. Som tu s vnučkou. Tá je na tobogáne. So spolužiačkami. Už ma tak veľmi nepotrebuje. No, idem sa na ňu pozrieť.“
„Idem aj ja von. Budem si na deke čítať. Som rada, že som vás tu stretla. Ja sem veľmi nemám s kým ísť. Niekedy sa cítim tak hlúpo. Že idem sama. Ale potom si poviem, že čo, veď je to jedno. Nebudem stále trčať doma.“
„Máte pravdu.“
„Tak idem prvá.“

Na hladine plávajú utopené muchy, na okraji bazéna sa koná neplánovaná módna prehliadka plaviek a tiel. Dobroš spočinie svojím okom na mladých násťročných. Tie sa práve chcú dostať do bazéna. Sprcha je studená a tak len zapištia. Z bazéna lezú akési staré korytnačky.

Dobroš počúva, o čom sa násťročné bavia. Chvíľu premýšľa, či by vo svojich tridsiatich piatich rokoch mohol byť ešte pre ne zaujímavý. Možno keby vedeli, čo robí… Posunie sa z lavičky k sprche, aby počul, o čom sa zhovárajú tie dve žabky:

„Ale im to trvá!“
„Stareny, dožívajú, čo už.“
„Ale mohli by už vyliezť…“

Dobroš je trošku ohúrený. Šesťdesiatničky vylezú z bazéna, vidno na nich, že sú mierne šokované. Jedna z nich povie akosi nemotivovane a škrípavým preskakujúcim hlasom smerom k násťročným:

„..Aj vy budete…“

Dobroš si uvedomí, že pre tie násťročné by bol asi už aj on starý. Vstane a prejde sa k toaletám. Sú tam zrkadlá. Otočí sa zboku. Trochu mu trčí brucho. Je z toho znechutený. Sadne si k Janovi, ktorý tu rok čo rok robí plavčíka.

„Poznáš hentie kočky?“
„Nie, to sú soplane. Ešte pod zákonom.“
„Ale sú chutné.“
„No a čo?“
„No nič.“

teč si voda teč
a my poďme preč

Autorka: Jana Juráňová