JeToTak.sk

So znepokojením sledujeme súčasné trendy v politike a časti spoločnosti, ktoré čoraz viac naliehajú na vnášanie náboženstva do škôl. Náboženská ideológia okrem iného tvrdí, že nezáleží na slobodnej voľbe jednotlivca: každému má určovať jeho náboženstvo či vieru rodič.

Slobodná voľba vraj človeka obmedzuje, lebo vytvára v spoločnosti liberálne zmýšľania a správania, ktoré sa takto „vnucujú“ jednotlivcom a neskôr vedú k diskriminácii veriacich. Náboženská ideológia si preto nárokuje predefinovať obvyklé chápanie sexuality človeka z biologického a medicínskeho hľadiska na nábožensky vytvorený konštrukt pohlavnej zdržanlivosti (abstinencie).

Súčasťou tejto ideológie je vytvoriť takzvanú klerikálnu totalitu, na dosiahnutie ktorej je ale potrebná celospoločenská sociálno-kultúrna zmena. Túto (sociálno-inžiniersku!) zmenu má aktívne zabezpečovať štát najprv cez rôzne deklarácie eticko-kultúrnej zvrchovanosti a Vatikánske zmluvy; keďže tieto myšlienky nemajú priamu podporu v občianskej spoločnosti, treba ich schváliť v národných parlamentoch ako zákony a ústavné zmeny. Štátna klerikálna propaganda má preto v súčinnosti s cirkvou, vzdelávacím systémom a médiami zabezpečiť akceptovanie tejto politiky verejnosťou, aby nakoniec mohla byť záväzne kodifikovaná do národného zákonodarstva. Tomu má slúžiť presadzovanie takzvaných Cyrilo-metodejských tradícií vnucovaných verejnosti.

Ide o obzvlášť kontroverznú tému, keďže primárnym cieľom náboženskej výchovy sú predovšetkým deti a mládež. Podľa náboženskej ideológie má štát prostredníctvom výučby a výchovy v školách deťom rozrývať či rozkývavať ich evolúciou danú identitu, a to od čo možno najnižšieho veku. To sa má dosiahnuť najmä vnesením rodičmi určovanej náboženskej výchovy do školských osnov. Dieťa sa má indoktrinovať s rôznymi formami nadprirodzených javov, aby si potom nemohlo „slobodne” vybrať svoje náboženské presvedčenie.

Z odborného, medicínskeho i psychologického hľadiska je každé experimentovanie s duševným vývojom dieťaťa neetické a nemorálne. Platí to najmä v takej citlivej oblasti, akou je sexualita a náboženské presvedčenie. O to viac, že pochybné zásahy do prirodzeného vývoja dieťaťa môžu vyvolať neželané duševné poruchy, poruchy správania, úzkostné stavy, depresie a iné. Ide o experiment, ktorého najväčším rizikom však je – expresívne povedané – mrzačenie psychosexuálneho vývoja detí.

Čítajte viac

 
© Anna Göldi, 2014
Editorial publikoval portál JeToTak.sk 4. 6. 2014 v rubrike Kríza žánru.