EurActiv.sk

Z mesta so zlou povesťou a vysokou podporou krajnej pravice urobil za 15 rokov svetový príklad multikultúrneho spolužitia. Ocenený starosta belgického mesta Mechelen BART SOMERS v rozhovore pre EurActiv.sk rozpráva o tom, ako sa dá zmeniť mentalita celého mesta, kde dnes žije 138 národností.

Aké mesto je Mechelen?

Keď som bol chlapec tiež to bolo monokultúrne mesto. Bola tu len malá skupina Španielov. Dnes má mesto 86 tisíc obyvateľov (približne veľkosť Žiliny – pozn. red.), 138 rôznych národností. Každé tretie dieťa, ktoré sa tu narodí, má cudzí pôvod, každý piaty obyvateľ je moslim. Sme mesto s druhou najväčšou marockou populáciou vo Flámsku, s najväčšou sýrskou, či arménskou populáciou. Máme ľudí z východnej Európy, Afriky, Latinskej Ameriky. Teraz prichádzajú Indovia. Je to mimoriadne rôznorodé mesto.

Pred 15 rokmi malo veľmi zlú povesť. Bolo špinavé, s vysokou kriminalitou a polarizovanou spoločnosťou. Krajná pravica mala 30 % podporu. Teraz je Mechelen príkladom pre mnoho miest v Belgicku a susedných krajín. Je čisté, príjemné, bezpečné a otvorené. Extrémna pravica stratila podporu.

Ako veľmi oslabila?

Teraz majú menej než 10 %. V rokoch 2003-2004 to bolo 33 %. Kriminalita je nízka, polarizácia tiež a najlepší údaj, ktorý to ilustruje je, že kým z Bruselu odišlo bojovať do Sýrie po boku Daíš (tzv. Islamský štát) 2000 ľudí, z Antwerp 100, z mesta, ktoré je od Mechelenu vzdialené 12 km, 28 ľudí, od nás neodišiel nikto. Máme 15 tisíc moslimov, väčšina je z Maroka, čo je skupina, ktorá je najviac náchylná podľahnúť radikalizácii, o ktorú sa snaží Daíš.

Čo sa teda zmenilo za posledných 15 rokov?

Starostom som sa stal v roku 2001, v tom čase ako mladík a ako prvý liberál. Začali sme myslieť netradične, robiť pragmatické veci na dobrovoľnej báze.

Ako riešite problém segregovaných štvrtí?

Máme prísnu politiku zameranú proti vytváraniu get. A to ani bielych. Ak sú ľudia oddelení fyzicky, je to tak aj mentálne. Investoval som do toho, aby k tomu nedochádzalo, investovali sme do chudobných štvrtí, aby boli znova atraktívne aj pre strednú triedu. Jej príslušníci potom začnú organizovať život, pretože na to majú sociálny kapitál – napríklad urobia párty pre susedov, alebo riešia veci so mnou ako so starostom. Pozvú chudobnejších spolužiakov svojich detí domov, aby si spolu robili úlohy. Vytvára to podmienky na vertikálnu sociálnu mobilitu smerom nahor.

Snažíme sa o to aj v športových kluboch a v školách. Ak máme školu, kde sú len deti imigrantov a bieli rodičia majú povedzme obavy, že sa tam ich dieťa nebude cítiť dobre, nájdem ďalších 15 bielych detí a všetci sú spokojní. Takisto ak sú elitné biele školy, tlačím na nich, aby sa viac snažili prijať aj deti s iným pôvodom.

To, čo popisujete je ale vaša osobná vysoká dennodenná angažovanosť v situáciách jednotlivých ľudí.

Každý deň po 15 rokov. Najdôležitejšie je nerobiť tú chybu, že uvažujete o ľuďoch ako o skupinách.

Môžete to rozviesť?

Stará ľavica hovorí, že moslimovia/migranti sú obete. Stará pravica hovorí, že sú problém. Problematizujú ľudí, pretože sú súčasťou skupiny. Ja som nikdy na ulici nevidel skupinu, vidím len ľudské bytosti. Všetci z nich majú mnoho identít. Sú Belgičania, Maročania, moslimovia, majú radi futbal, majú dieťa v škole, sú manželmi, manželkami. Ak ich redukujeme na jednu identitu, je to presne to, čo robí Daíš. V ich svete sú len moslimovia a nemoslimovia. V mojom meste žije 86 tisíc rôznych jednotlivcov.

Neuplatňujete teda komunitný prístup?

Myslenie v kategóriách komunít môže byť problém. Ak je nejaký problém s dieťaťom na ulici, niektorí by išli za tzv. lídrom komunity, imámom alebo niekým takým. Ja hovorím s tými deťmi alebo s ich rodičmi. Nezaujíma ma komunita, lebo tá nemá za toto konkrétne dieťa žiadnu zodpovednosť. Rešpektujem komunity, ale pracujem s ľuďmi.

Z ľudí, ktorí majú cudzí pôvod sa nám tu začína tvoriť stredná trieda. Máme doktorov, právnikov, novinárov, zdravotné sestry. No stará ľavica to nevidí. Migranti sú pre nich nový proletariát. Prečo to nevidí? Lebo ak sú migranti úspešní, ich príbeh už nesedí. Potrebujeme túto strednú triedu, pretože sú vzorom.

V strednej a východnej Európe je diskusia o migrantoch a utečencoch do veľkej miery spájaná s potrebou „ochrany európskych hodnôt“. Vy zrejme nemáte pocit, že sú nejako ohrozené.

Základné západné hodnoty sú niekedy vo východnej Európe citlivou témou. Ako aj mnohorakosť ako taká. Spoločnosť musíme postaviť na našich západných hodnotách – rovnosť mužov a žien, sloboda slova, vláda zákona. Potrebujeme ich všetky. Čo je ale najdôležitejšia západná hodnota? Čo je tým jadrom?

Je to prísľub, že ak zo seba vydáte to najlepšie, ak tvrdo pracujete a využívate svoje nadania budete mať lepší život a budú ho mať aj vaše deti. Čo ničí tento západný sen? Diskriminácia a rasizmus. Je to iracionálna vec, ktorá uzamkýna ľudí na spodku sociálneho rebríčka. Diskriminácia a rasizmus je veľmi “anti-západný” spôsob myslenia. Naopak myšlienka nediskriminácie je kľúčový západný koncept.

Ľudia zvyknú hovoriť, že musíme ochraňovať slobodu slova. Ako to robíme? Zakážeme slobodu slova pre iných. Buďme dôslední! Vo Francúzsku hovoria, že ak nosíte burkini nie ste slobodná. To je totalitárne myslenie. Ešte zvláštnejšie je, že tých “neslobodných” za to ideme potrestať. Moja 78-ročná mama, ktorá sa na pláži zahaľuje, tam už nebude môcť ísť. Som si istý, že keď Voltaire a Rousseau rozmýšľali nad našim novým modelom civilizácie, jedlo a oblečenie, neboli prvá vec, ktorú riešili.

Veľký faktor, nie len vo východnej Európe, je asi strach zo zmien v spoločnosti. Čo s ním?

Veľa ľudí hovorí, že migranti sú v poriadku, ale nebudeme nič kvôli nim meniť, žiadne tradície, nič. To je presne spôsob, akým rozmýšľa o svete Daíš. Hovoria, že od času Mohameda sa svet nesmie zmeniť. Aj my v Európe zabúdame, že naše spoločnosti sa vždy menili. A to preto, že sú založené na základnej hodnote, na slobode. Na tom, že diskutujeme o našej spoločnosti. Je tu jedna skupina, ktorá zmenila našu spoločnosť najviac. To ako sa správame, ako konáme, čo robíme, naše tradície. Veľmi nás to vtedy hnevalo. Viete kto?

Mám tušenie…

Ženy. Ženská emancipácia. Žiadali práva nie proti západným hodnotám, ale na ich základe! Žiadali rovnaké miesto v spoločnosti a my muži sme sa museli zmeniť. Teraz sme na tom lepšie. Rovnaké je to s homosexuálmi. Niektorí hovoria – homosexuálne manželstvo zníži hodnotu môjho manželstva. Je to tak preto, že sme sa zasekli v argumentácii na báze hry s nulovým súčtom. Muži si mysleli, že ak ženy dostanú práva, oni o ne prídu. Nie, ženy získali a my sme nič nestratili, akurát sa sloboda rozšírila.

Žijeme v nebezpečných časoch, kedy populisti vykrikujú a menia naše liberálne hodnoty na totalitárne. Nacisti, komunisti, všetci hovorili o slobode svojim zvráteným spôsobom. Musíme stále vysvetľovať, že sa mýlia.

Daíš nemôže vyhrať a vie to. Jediné, čo môžu je nás vyprovokovať, aby sme povedali, že moslimovia sú tým nepriateľom. Až potom začnú verbovať skutočné počty prívržencov.

Čítajte viac

Zuzana Gabrižová
 

Belgičan Bart Somers je liberálny politik, starosta flámskeho mesta Mechelen. V rokoch 2003 – 2004 bol predsedom flámskej vlády. Od roku 2004 liberálom (Open-VLD) šéfoval, v roku 2009 ho vystriedal Guy Verhofstadt. Momentálne tiež vedie delegáciu ALDE (európski liberáli) vo Výbore regiónov EÚ. Vo februári 2017 získal cenu ako najlepší starosta na svete za rok 2016.

 
© I-Europa, 2017
Článok uverejnil portál EurActiv.sk 24. 2. 2017 v rubrike Sociálna politika/Rozhovory.