Denník N.sk

O blížiacom sa slovenskom referende sa v Nórsku hovoriť veľmi nedá. Nie že by to nebola pre Nórov zaujímavá téma, ale nad otázkami, ktoré iniciátori predložili na všeľudové hlasovanie, im zastáva rozum. Ak niekoho zaujíma, o akých Nóroch tu hovorím, tak o tých, ktorých som spoznal, s ktorými pracujem, stretávam sa v rámci spoločenského či súkromného života posledných 20 rokov. Od nemajetných ľavicových liberálov v strednom veku, cez etablované rodiny s deťmi, až po konzervatívnych pravičiarskych dôchodcov z dobrých rodín. Je pre nich absolútne nepochopiteľné – a to bez výnimky – ako sa môže väčšinové obyvateľstvo znížiť k niečomu takému nedôstojnému, ako je hlasovanie o ľudských právach nejakej menšiny, a snažiť sa tak zamedziť tomu, čo v Nórsku viac než 20 rokov bez problémov funguje.

Hovorím vedome o ľudských právach, napriek tomu, že slovenský Ústavný súd a prezident republiky umožnili o nich hlasovať. Našťastie ústavu nevlastní ani spomenutý súdny dvor, ani pán prezident, ale všetci občania. A títo nepotrebujú byť docentmi práva, aby tušili, kde je pravda.

Pokiaľ sa nesmie hlasovať o registrovaných partnerstvách, ale o manželstve medzi jedným mužom a ženou áno, znamená to logicky, že registrované partnerstvo je ľudským právom, ale manželstvo záhadne nie. Toto postačuje, aby samotný verdikt, ku ktorému ústavní sudcovia dospeli, vypovedal všetko o svojej dôveryhodnosti.

Referendum odmietla aj slovenská ochrankyňa ľudských práv, čo svedčí o tom, že si váži nielen samu seba, ale predovšetkým úrad, ktorý zastáva.

Fakt, že šťastne druhýkrát ženatý prezident republiky napriek tomu referendum vyhlási, a zároveň prezradí svoje odpovede na tri vysúdené otázky, zdôvodniac to svojím konzervatívnym založením, predstavuje, eufemisticky povedané proces, v ktorom chýba miesto, kde sa dve myšlienky dokážu spojiť v jednej hlave. Štátu.

Toto na Slovensku akoby lichotivé označenie – konzervatívec má už nielen v Nórsku, ale aj v mnohých iných vyspelých krajinách sveta skôr opačný náboj. Znamená totiž urputné zotrvávanie na normách a tradíciách bez ohľadu na ich aktuálny obsah. Na zabehnutej stabilite nemennosti a na obavách z budúceho vývoja.

Čítajte viac

Ján Zima

 
© N Press, 2015
Článok uverejnil portál DennikN.sk v rubrike Komentáre 6. 2. 2015 o 16:28.