Archív
skripot

Oľga Pietruchová: Ženám sa investícia do vzdelania neoplatí tak, ako mužom

v3t_rod

Topky.sk

Oľga Pietruchová je riaditeľkou Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Od roku 1998 sa intenzívne venuje problematike ženských práv a aktívne sa zasadzuje o zviditeľnenie a riešenie problematiky násilia páchaného na ženách.

Feminizmus je v stredoeurópskom priestore často vnímaný ako niečo prehnané, excentrické alebo zbytočné. Prečo? Je klíma v iných európskych krajinách iná? OPietruchova_Topky_250x180

Nemyslím, že to platí na stredoeurópsky priestor všeobecne, napr. určite nie pre Rakúsko. Skôr je to prístup v postsocialistických krajinách, ktoré nezažili tzv. druhú vlnu feminizmu. Ten bol zo strany komunistického režimu vždy vnímaný ako buržoázna ideológia, navyše nepotrebná, pretože emancipáciu žien formálne zabezpečoval štát. Okrem toho bolo pre komunistov akékoľvek nekontrolovateľné ľudsko-právne hnutie neprijateľné, a tým aj feminizmus ako taký. Z toho v nás zostala určitá pachuť voči feminizmu, bez uvedomenia si jeho historických a spoločenských kontextov a úlohe pri presadzovaní práv žien.

Čím si vás feminizmus získal na svoje stranu?

Jednoducho som si vedomá historických súvislostí, na základe čoho dochádzalo k sociálnym zmenám. Budúci rok bude sté výročie nadobudnutia volebného práva žien. Toto neprišlo samo od seba ani to nebol dar od osvietených mužov, ale výsledok ženského hnutia rovnako, ako právo na vzdelanie, vlastnenie majetku a podobne. Pre mňa je feminizmus reflektovaním štrukturálnych nerovností v spoločnosti a snaha o ich odstránenie v prospech zrovnoprávnenia žien a mužov. Ak je snaha o zrovnoprávnenie žien najdlhšou revolúciou v dejinách ľudstva, tak feminizmus je motorom, ktorý ju ťahá dopredu.

Môžu feminizmu pomôcť aj muži?

Zapájanie mužov do snahy o rodovú rovnosť je dôležitou témou, pretože aj muži sa stávajú v dôsledku stereotypov znevýhodnení. Je tak napr. pri porozvodovej starostlivosti o deti alebo z hľadiska ich pracovného preťaženia a následného zhoršeného zdravotného stavu. Muži zomierajú mladší a páchajú viac samovrážd… tomuto by sa tiež dalo aspoň sčasti predchádzať už len oslobodením sa od stereotypu „správneho chlapa, ktorý neplače“.

Je podľa vás spoločnosť, v ktorej žijeme, stále silno zviazaná s patriarchálnymi modelmi? Ak áno, ako sa to prejavuje?

Celá spoločnosť a trh práce je nastavená na mužský model životného cyklu a od žien sa očakáva, že ak chcú byť rovnoprávne, tak sa s týmto modelom zmieria a snažia sa v ňom presadiť sa. Príkladom je presvedčenie, že kto zostáva v práci dlhšie a robí nadčasy, je lepší manažér. Ženy ale často nemajú ten luxus, pretože treba vyzdvihnúť deti zo školy či škôlky a doma ich doma čakajú ďalšie povinnosti. Ony tú prácu často dokážu vykonať v kratšom čase, efektívnejšie, lebo nemajú inú možnosť. Ale pri nadčasoch im potom tie hodiny chýbajú. Raz mi jedna vysoko postavená manažérka v prestížnej spoločnosti povedala, že všetci mužskí kolegovia na jej a vyššej úrovni majú doma „housewifes“, teda ženy v domácnosti, ktoré im robia celý servis a páni sa môžu plne sústrediť na prácu a spoločenské „povinnosti“. Ženské manažérky takmer nikdy nemajú doma mužského partnera, ktorý by ich odbremenil od celej domácej práce. Aspoň ja som sa nikdy s takýmto príkladom nestretla.

Nepanuje vo svete akási kríza spoločenských rolí? Nejasné kontúry ženstva a mužstva? Nezlyháva archetyp otca a matky v zmysle, ktorý ho v podvedomí napĺňa posvätnosťou? Atraktívne ženy nie sú tie, ktoré majú plné boky a veľa detí, ale tie, ktoré majú nafúknuté prsia a pery. Muži strácajú úctu k materstvu a ženy v mužoch chcú vidieť skôr nebezpečného bojovníka z posilňovne, než milujúceho a príkladného budúceho otca svojich detí. Kde sa stala chyba?

Hovoriť o chybe nepovažujem ani trochu za opodstatnené. Medzi ženami, ktoré poznám ja, absolútne nerezonuje ideál „nebezpečného bojovníka z posilňovne“. To je paradoxne skôr to, čo nazývate „kontúrou mužstva“, pretože ak sa s mužstvom spája nejaký archetyp, tak je to práve typ silného nebojácneho muža, rytiera, ochrancu a živiteľa. To, že existuje tlak na mladosť a krásu, je, samozrejme, iná vec… a práve tento „mýtus krásy“ feministky dlhodobo odhaľujú a kritizujú. Neúmerný tlak vytváraný na ženy kvôli kráse, mladosti a štíhlosti, predsa nie je následkom feminizmu, ale potieranie jeho základných východísk o individualite a rozmanitosti žien a na druhej strane odmietanie ich objektivizácie ako sexuálneho či ozdobného artefaktu.

Čítajte viac
zh
 
© Zoznam, 2017
Článok uverejnil online magazín Topky.sk v rubrike Domáce 4. 4. 2017 o 0:01.

Foto: Archív O. P.