Denník N

Polícia ich nechce vypočuť, lekári vyšetriť, v podniku ich neobslúžia. Ženy pracujúce v sexbiznise sa stretávajú s množstvom problémov. Nejde len o fyzické násilie zo strany zákazníka, ktoré zažila takmer každá z nich. Trápia ich aj predsudky verejnosti a nepríjemné pohľady. OZ Odyseus preto spustilo kampaň Koniec násilia, čas na práva.

● V súvislosti s ľuďmi pracujúcimi v sexbiznise na Slovensku neexistuje nijaká legislatíva. Čo to znamená?

V tejto oblasti tu máme právne vákuum. Keď sa žena rozhodne poskytovať sexuálne služby sama za seba po dobrovoľnej dohode so zákazníkom, nie je to nelegálne. Toto však veľa ľudí nevie. Sexbiznis majú zaškatuľkovaný ako niečo nelegálne a často nerozumejú, prečo sa snažíme týmto ženám pomáhať.

● Kde sa týmto ženám pracuje najhoršie?

Všade tam, kde sú ľudia za poskytovanie alebo prijímanie sexuálnych služieb za peniaze postihovaní. Kriminalizáciu sexbiznisu odmieta aj Svetová zdravotnícka organizácia. Napríklad vo Švédsku sú to práve zákazníci, ktorí sú postihovaní za vyhľadávanie a prijímanie sexuálnych služieb, pričom ľudia, ktorí ich ponúkajú, sú, naopak, vnímaní ako obete, ktoré o sebe nevedia rozhodovať a netušia, akú prácu si vybrali. Ľudia pracujúci v sexbiznise však s takýmto modelom často nesúhlasia.

Švédi sa tvária, že im z ulíc zázračne zmizol sexbiznis a že sa im veľmi znížil počet ľudí, ktorí v ňom pracujú. Tieto štatistiky však často spochybňujú práve ľudia, ktorí v tejto oblasti pracujú. Tvrdia, že sexuálne služby nemiznú, iba sa z ulíc presunuli niekam inam – skryli sa do domov a na priváty. Keď sa ženy musia so svojimi zákazníkmi skrývať, vzniká tu oveľa väčšia hrozba násilia. Akákoľvek kriminalizácia sexbiznisu navyše sťažuje prístup týchto ľudí k zdravotnej starostlivosti, zvyšuje riziko šírenia pohlavne prenosných infekcií ako HIV a prehlbuje diskrimináciu.

● Aký stav by bol ideálny?

Dekriminalizácia sexbiznisu. Odporúča ju aj Svetová zdravotnícka organizácia. Takto to funguje napríklad na Novom Zélande. Sú otvorení novým vedeckým poznatkom a reflektujú ich. Sexbiznis je u nich akceptovaný ako práca.

Ideálne by bolo, ak by situácia čo najlepšie reflektovala potreby týchto ľudí, a to predovšetkým rovnaký prístup k zdravotníckej starostlivosti, dostupnosť kondómov a dobrovoľného testovania na pohlavne prenosné infekcie, rozvoj spolupráce s políciou a prevenciu násilia. Na Slovensku neexistuje žiadny bezpečný priestor, centrum alebo poradňa pre ľudí pracujúcich v sexbiznise, kde by mohli vyhľadať pomoc alebo sa len tak stretnúť. Terénna sociálna práca pre nich funguje v 4 mestách a aj to len ako súčasť výmeny injekčných striekačiek. Tento stav je nedostatočný. Potrebujeme komplexné riešenia, aby sme mohli chrániť nielen zdravie a životy ľudí pracujúcich v sexbiznise, ale aj zdravie verejnosti. Takéto riešenia sú pritom často lacnejšie ako kriminalizácia sexbiznisu.

● Jeden z najväčších problémov vašich klientok je násilie. To je aj hlavnou témou kampane. Dá sa nejako spoznať násilný zákazník?

Tí, ktorí sú k ženám pracujúcim v sexbiznise násilní, nie sú zákazníci v pravom zmysle slova. To sú tí, ktorí sa len vydávajú za zákazníkov. Skutočný zákazník vie, do čoho ide, vie, akú službu chce, a zaplatí za ňu. Tak to funguje. Násilie však prichádza nielen z ich strany, ale aj od inštitúcií, ktoré by ich mali chrániť a pomáhať im.

● Od koho konkrétne?

Napríklad od polície. Ak ženy pracujúce v sexbiznise prídu na políciu nahlásiť, že im bolo ublížené, často nie sú vypočuté. Mávnu nad nimi rukou. Rovnaké je to v prípade, ak táto žena príde nahlásiť znásilnenie. Pýtajú sa jej: „Ako si mohla byť znásilnená, keď robíš to a ono?“ Zažíva posmešky, nedôveru alebo aj ďalšie fyzické násilie. Tieto ženy pritom polícii môžu pomôcť – ak im budú nahlasovať násilníkov, môžu ich ľahšie pochytať. Ak však tieto ženy zostanú nevypočuté, budú násilníci ďalej páchať násilie na niekom inom.

● Kde sa ešte stretávajú s odmietaním?

Napríklad u lekára, často ich nechcú vyšetriť. Viacerí sa vyhovárajú na nedostatočné kapacity. Je to podobné ako v prípade ľudí žijúcich s HIV, ktorí majú mať rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti ako ktokoľvek iný, ale nemajú.

● Súčasťou vašej kampane je aj krátky stand-up komičky Evelyn, ktorá si zo žien v sexbiznise spočiatku robí žarty, ale neskôr začne vymenúvať ich problémy. Ako naň reagovali ľudia?

Veľa ľudí očakávalo, že to bude len o zábave, však je to stand-up comedy. Vo videu sme jasne ukázali, že len čo žena začne o svojom probléme vecne rozprávať, nie je vypočutá, ľudia o jej slová nemajú záujem. Niektorí nevedeli, čo tým videom chceme povedať, pýtali sa nás: „Vy podporujete ženy v tom, aby pracovali v sexbiznise?“ My sme však chceli, aby sa ľudia zamysleli nad tým, že je tu aj takáto skupina ľudí, ktorá má problém s násilím. Nemôžeme brať ako samozrejmosť, že tie ženy sa s násilím jednoducho budú stretávať. Nemalo by to tak byť, rovnako ako v každej inej profesii.

Čítajte viac (zamknutý obsah)

Ria Gehrerová
 
Olívia Strelková (25) pracuje pre občianske združenie Odyseus, ktoré sa zameriava na pomoc ľuďom, ktorí injekčne užívajú drogy a ľuďom pracujúcim v sex-biznise. Vyštudovala právo, dnes je koordinátorkou programu Červený dáždnik, v rámci ktorého prebieha projekt Koniec násilia, čas na práva. Ten sa snaží zlepšiť život a prácu žien pracujúcich v sex-biznise.

Pozrite aj:

Dnes začína kampaň Koniec násilia, čas na práva

 
© N Press, 2015
Článok uverejnil portál DennikN.sk v rubrike Slovensko 9. 6. 2015 o 12:36.