Kampaň sa valí za kampaňou, Dobroš už nestíha. Našťastie on teraz s Tónom robí len na jednej, na tej vodke. Ale ktovie prečo, hodnotenie kampane, ktorá ešte dobieha, sa má konať dnes dopoludnia a je povinné pre všetkých, aj pre externých kreatívcov. Dobroša bolí hlava, lebo včerajší kasting im všetkým dal poriadne zabrať. Koľko ľudí sa len chce stať v dnešnej mediálnej dobe slávnymi!? Neuveriteľné! A to všetko rozoberali pri večeri, pive, potom aj víne a skončili pri whisky.

Teraz sa všetci tvária, že sú čerství ako rybičky, iba očká majú trochu napuchnuté. Ale šéf sa snaží držať lajnu za každých okolností a za každú cenu. Žiadna ulieváreň. Aj keď jemu, teda šéfovi, sedí na pleci najväčšia opica, posadí sa aj s tou opicou dôstojne za vrch stola v malej zasadačke, požiada o kávu a vodu, rozbalí si pakšamety, otvorí laptop, požiada Joža, aby si nainštaloval prezentáciu, Jožo, ktorý zjavne až do poslednej chvíle dúfal, že z prezentácie nič nebude, lebo šéf je na pokraji zrútenia, si rýchlo vytiahne USB kľúč a pustí sa do toho. Jasné, šéf vie najlepšie z nich, že zadarmo ani prasa nežerie, ani tá opica, čo mu sedí na pleci zadarmo nechľastá tú whisky a tak ďalej.

Takže. Minulá kampaň, ktorú budú o pár dní prelepovať novou, mala veľký úspech. „Čo dáte za jedno číslo?“ znela otázka v tej kampani. Prostitútky, dosť obhrublé baby, sa uškŕňali do kamery a až neskôr vysvitlo, že ide o číslo účtu v banke. „Môžete mať aj dve čísla za cenu jedného,“ a tak ďalej. Fór bol v tom, že to celé na začiatku vyzeralo ako sociálna kampaň. Ľudia sa zadívajú, dokonca aj takí, čo to normálne okamžite vypínajú, a to ide. A potom vysvitne, že je to kampaň na bankové služby. Dobrošovi napadne, že medzi tie prostitútky by sa hodila aj tá včerajšia Rómka, ale tá vtedy neprišla na kasting. No čo už, jej škoda. Kampaň všetci hodnotia ako mimoriadne úspešnú, pretože zadávateľ kampane, banka, ktorá sa de facto stala ich dojnou kravou, ako to šéf občas pri tretej whisky povie, zaznamenala na svojej webovej stránke veľmi veľa nesúhlasných odkazov. Urazené ženské, vraj dokonca feministky, protestovali, a aj nejaká organizácia, ktorá sa venuje obchodu s ľuďmi a tak. Takže kampaň mala ešte dodatočné píár zadarmo. To sa vždy hodí. Zadávateľ, teda banka, teda dojná krava bola nesmierne spokojná a počíta s nimi, teda s ich reklamkou aj pri ďalších kampaniach. Šéf si hladká neexistujúcu briadku a spokojne sa usmieva prižmúrenými opuchnutými očami. Škoda, že sa včera tak ožrali, mohli by aj dnes oslavovať, keby vládali. Vraj bol aj podnet na Radu pre reklamu, ale tá to nepovažovala za dôležité, lebo veď prostitútky sú súčasťou nášho života, a normálne ženy to nemôže urážať. Feministky nie sú normálne ženy, ani tie, čo sa venujú prostitútkam a pomáhajú im. Je to na smiech.

Aj ďalšia kampaň, ktorú spúšťajú o pár dní, má predbežné veľmi dobré hodnotenie od zadávateľa. Vystupuje v nej slepec s bielou paličkou, biela ako symbol čistoty – čistota nás vedie, podľa nej sa orientujeme. Aj to bude to reklama na bankové služby – nikto vám nevybieli účet, ak máte v ruke ten správny nástroj… Šéf je spokojný. Zdanie sociálnej reklamy na začiatku a potom to vybalíme. To je jeho stratégia na tento rok. Upozorňuje však, že treba čakať na odozvu od nejakej tej únie nevidiacich, ktorí to síce neuvidia, ale niekto im to prezradí a potom im bude treba vysvetliť, že reklama ich zviditeľňuje v pozitívnom zmysle, približuje ostatným, teda vidiacim, že sú aj oni na svete, a tak ďalej, a tak podobne. Šéf je fakt dobrý. Veď inak by to nedotiahol až sem. Dobroš ho obdivuje, on by toľko odvahy nemal. Darmo je, veď preto ani nie je šéfom, iba kreatívcom. Šéf celkom vážne počíta s cenou za tieto dve reklamy na budúci rok. Dobroš trochu spozornie, snáď aj s tou jeho na vodku, nie? Šéf akoby mu čítal myšlienky, asi sú prepojení tým alkoholom, čo včera skonzumovali. Áno, aj tá na vodku, aj s tou rátam, dúfam, že to všetko dobre dopadne. Opica sa mu škerí na pleci a aj Dobroš cíti, že ho čosi ťaží na krku. Ale to nič, to prejde. Zato úspechy, tie zostanú.

Autorka: Jana Juráňová