išla sova na tanec
vyfintená veľmi

Nemôže to odmietnuť, musí ísť. Ples najväčšieho klienta reklamnej agentúry, v ktorej Dobroš pracuje. Chcel sa vyhovoriť na lyžovačku, ale povedali mu, že nech nie je trápny, že prečo práve počas plesu? Chcel ochorieť na chrípku, ale to by prišiel aj o celkom dobrú robotu. Neostáva mu nič iné, len ten ples pretrpieť. Ale s kým? S Natašou si dali na chvíľu pauzu, teda, Dobroš si dal pauzu. Ona mu vyvoláva, on sa vyhovára. A teraz by ju mohol pozvať na ples. Aspoň sa ešte nejaký čas vyhne rozchodovým scénam.

„Ale ja nemám plesové šaty.“

„Požičiam ti v agentúre. Tam je všetko.“

„Ale ja som už dávno netancovala.“

… Dokelu. Veď na plese sa aj tancuje. Čo teraz? Na to Dobroš úplne zabudol.

„Ale vieš čo, Dobroško? Videla som u nás také plagáty… v dome kultúry… hodiny tanca pre dospelých. A fakt tam chodia ľudia, videla som cez to veľké okno, vieš, keď tam bol minule výpredaj. Asi sa teraz viacerí pripravujú na ples. Zájdem tam, popozerám, ak to bude okej, prihlásim nás oboch. Čo povieš, prišiel by si?“

Dobroš musí súhlasiť. Už sa nedá nič robiť. Osud ho vlečie smerom k plesu. Už je naprogramovaný. No, veď to je len jeden ples. A nesmie si zabudnúť požičať smoking. Aby nedopadol ako tie celebrity, čo ich porozvlákali po novinách, že henten nemal kravatu a hentá mala šaty s logom renoltky vpredu aj vzadu. Ešte že nie je taký slávny. Nemá ho kto rozvlákať. Ale smoking si zohnať musí.

Na displeji mu zablikala zúfalá esemeska:Dobros, cakam ta!!! Dokelu, no tak čakaj. Čo mám robiť, keď nestíham? O chvíľu blikla ďalšia:S kym tu mam tancovat? Nestvi ma!! Aha. Ona je už na tých hodinách tanca. Nestíhačka.

Nataska, zlaticko, tancuj trebars s instruktorom, pridem pred koncom, odveziem ta autom. Tazka nestihacka, prepac. Aby sa nenaštvala. Keď mu s tým treskne, bude na plese ako taký somár bez partnerky. Pozná kolegov, začnú o ňom šíriť reči, že je neschopák alebo teploš. Tak aby si švihol, nech stihne aspoň ten koniec. Dobroš dorazil tesne pred poslednými dvoma kolami. Čo to nevidí? Čo to vidí? Radšej by to nevidel. Nataša tancuje s akousi ženou. Vyzerá spokojne. Nataša. A aj tá žena. Inštruktor sedí na lavičke a spokojne podupkáva nohou. Čo je to?

No, aspoň nemusím žiarliť, povie si Dobroš. Aj keď – ani si nespomína, či na Natašu niekedy v živote žiarlil. Asi nie. Skôr ona na neho. Díva sa na ňu a na tú ženu a čosi mu na tom celom nesedí. Niečo je na tom čudné. Tá žena vedie Natašu ako muž. No, to je asi normálne. Jedna musí mať mužské držanie, aby to bolo akože naozaj… Ale aj tak sa mu to nezdá.

Posledný tanec si struhne s Natašou on. Stúpa jej na nohy a Nataša na neho zazerá. Tá žena, čo s ňou tancovala predtým, sa na nich dobre baví. Aj ona tancuje a tancuje dobre. Veľmi sebaisto. Tancuje – znovu so ženou. Tá druhá je akási krotšia. Dôverne si niečo šepkajú… No jasné, veď to sú lesby! Môžu na takéto hodiny tanca chodiť aj lesby? Dobrošovi steká cícerok potu po chrbte pod svetrom. Prečo by nemohli? Asi ich nikto nemôže vyhodiť. Máme slobodu. Diskriminácia je zakázaná. Ach, bože, to sme sa dožili, pomyslí si v duchu a potí sa čoraz viac. Nataša sa od neho odťahuje, asi začal smrdieť.

Po skončení tanečného výcviku Nataša predstaví svoju spolutancujúcu Dobrošovi. A tá zasa Nataši predstaví svoju partnerku. Ako keby nič. Tie dve baby sa pritom držia okolo pása. Dobroš nevie, kam má uhnúť pohľadom. To aby človek už nešiel ani na hodiny tanca pred plesom. Ako sa má tváriť? Normálne? A to sa mu akože má podariť? Ale veď o čo ide? Hádam ho tie dve neznásilnia? No jeho nie. Ale na Natašu akosi pokukuje tá jedna, tá, čo s ňou tancovala. A zdá sa, že tá druhá trochu žiarli. No zbohom. Zbohom, rodina, pomyslí si Dobroš. Do plesu ešte dva týždne, čo len z tohto bude? Znovu sa začne potiť.

A celou cestou v aute mu Nataša rozpráva, aká je tá žena vtipná. A ako sa jej s ňou dobre tancovalo.

„Myslím, že je to lesba.“

„Áno, povedala mi to. Jej partnerku bolela hlava, tak prišla neskôr. Najprv som mala trochu zábrany. Ale tancuje fakt dobre. A je veľmi decentná. Vieš, mala som doteraz predsudky, ale je to úplne normálna žena. Akurát spáva so ženou. A čo je na tom?“

„A tebe sa to nehnusí?“ spýta sa Dobroš.

„Veď aj ty spávaš so ženou, tak čo. Možno by to bolo celkom inšpiratívne…“

Dobroš zatne sánky. Bude musieť byť vynaliezavejší, lebo ktovie, čo ešte túto Natašu napadne. Toto mu bolo treba!

„Počuj, Nataška, nechceš tie hodiny zrušiť? Prejdeme si nejaké kroky u mňa v hale, dáme si taký romantický večer…“

„Ale, prosím ťa, to môžeme aj tak. Vidíš, to je dobrý nápad. A ak nestihneš nabudúce prísť, naučím ťa, čo sme tam preberali. Hodiny nezruším. Mne sa to páči. Možno tam budem chodiť aj po plese. Je vtipná. A pekne vonia.“

Nataša sa trochu odvráti od Dobroša.

To akože smrdím, pomyslí si Dobroš. Budem si musieť kúpiť nový antiperspirant. Taký, čo zadrží pach potu aj pri pohľade na Natašu tancujúcu so švárnou lesbou.

Veď ja žiarlim, uvedomil si. Budem musieť o túto Natašu nejako zabojovať. Aj keď sa mi vôbec nechce.

tančil vrabec strapatý
tance samé nové
postúpal on na päty
milej pani sove

Autorka: Jana Juráňová