otvor ústa
dám ti chrústa

„Dobrý deň, dobrý deň… z reči do reči, však áno… a kto učí vašu Mirku? Tá staršia pani učiteľka?“
„Áno.“
„Tá je naozaj najlepšia. Najlepšia elementaristka na sídlisku. Naučí čítať a písať aj opice.“
„Áno, to asi áno.“
„Máte šťastie, že máte dcéru. Na dievčatá je dobrá. S chlapcami nemá trpezlivosť. Môj syn k nej chodil. Samé poznámky… No, ale už je to za nami. Ale inak naučí. Dá dobrý základ.“
„Aha…“

„A predstavte si, chcú ju vyšupovať zo školy. Tlačia sa tam mladšie. Aj sa čudujem, lebo dnes už nikto nechce učiť, ale mladým dajú malý nástupný plat, a tak ušetria. Učiteľke pred penziou musia pridať, a tak ju radšej prepustia. No, škoda. Moju Žofku už asi nebude učiť. Škoda, preškoda… Tak sa majte, z reči do reči… a nech sa darí…“

vonku je zima
a vnútri tiež
čo keď sa z vajca
vyliahne jež

„Čo nové v škole, Mirka?“
„Nič.“
„Bola si tam vôbec?“
„Ale, mami.“
„Čo ste robili?“
„Rozprávali sme sa o rodine.“
„A?“
„Deti hovorili…“
„A ty? Čo si povedala?“
„Ja… že som… z detského domova.“
„Preboha a prečo? Veď už to dávno nie je pravda!“
„Nechcela som klamať.“
„Ale, Mirka! Aké klamať! Také veci nemusíš hovoriť. A… deti sa ti nesmiali?“
„Nie, podľa mňa si to ani nevšimli.“
„A učiteľka?“
„Povedala mi, že sa mám polepšiť.“
„Čože…? A už nič? Nič iné?“
„Nie. Potom sme si otvorili čítanky a… Mami, myslíš, že sa naozaj mám polepšiť?“
„Možno by sa mala polepšiť tá učiteľka. Asi by som za ňou mala zájsť.“
„Nie, nechoď. Načo.“
„A nabudúce to už nehovor. Nikoho do toho nič. Adoptovali sme si ťa, ale to je naša vec.“
„Je to zlé?“
„Podľa teba je to zlé? Tak vidíš. Aj ty, aj my sme mali spolu šťastie. Ale nemusíš to vešať každému na nos.“
„Neboj, viem. Už si dám pozor. Polepším sa.“

vonku je zima
a vnútri tiež
čo keď sa z vajca
vyliahne jež
čo potom
za plotom
aj tam tiež

Autorka: Jana Juráňová