olo oli janko kľakni na kolienko
olo oli janko chyť ma za kolienko

Nie, nenechá si narásť dlhé vlasy. Je rada, že nie je taká nádhera, aby ju mohli vybrať za krčmárku, alebo za milú zbojníka. Stala sa členkou skupiny „Šermuj, šermuj, vykrúcaj“. Ten názov sa Hanke spočiatku páčil. Aj tá ich úžasná spolupatričnosť sa Hanke páčila, ale vlastne je to len kamarátstvo chlapov a chlapcov. Dievčatá sa k nim pristrkujú, priliepajú a chlapi ich strpia, veď dobre je niekedy mať pri sebe ženu. Všetky, čo v skupine sú, tam majú frajera, okrem nej.

„Ty si super,“ povedal Pepo. „Hotové páža. Presne to potrebujeme.“ Hanka sa pred predstavením prezlečie pekne do pančúch, natiahne si našuchorené renesančné gate a na hlavu narazí klobúčik. Občas niekomu podá kord, občas pohár.

„Môžem sa neskôr aj učiť šermovať?“ opýta sa o pár dní znovu. Všetci boli práve v dobrej nálade, lebo predstavenie dopadlo výborne, mali dlhý potlesk. Chalani už popili dosť piva, tak to Hanka znovu skúsila, aj keď len nesmelo.

„Baby sú na ozdobu,“ zopakuje Pepo, ale už sa nemračí ako minule. Silno objíme svoju Zuzu a tá ho pobozká na líce. Zuza je zjavne najšťastnejšia na svete, schmatne svojho Pepa okolo krku a Hanka si pripadá ešte osamotenejšia, ako keď sem začala chodiť.

Pravdou je, že inzerát, ktorý si prečítala v to horúce popoludnie, nesľuboval, že sa Hanka dostane k šermu. „Máš rád šerm?“ Tak to tam bolo napísané. A nie: „Máš rada šerm?“ Hoci, Hela šermuje, aj keď jej to trvalo dva roky. Chalanom to netrvalo, ani nečakali, jednoducho založili skupinu a začali šermovať. Aha! Takže ak chcem mať niečo v rukách, musím to začať, premýšľa Hanka. Čo také by mohla začať sama? Čo by to mohlo byť, aby sa k nej niekto ešte pridal? Nikto sa nepridá. Iba ak by sa dala dokopy s tým pavúkom alebo pavúčicou, čo jej chcela trhať nohy.

A tak sa učí nosiť džbány na podnose, podávať kordy, nosiť rekvizity. Začiatky sú ťažké, povie si. Musím zaťať zuby a vydržať.

Večer sa pustí do Rachmaninova. Až sa sama čuduje. Mama chodí po špičkách a potom jej jemne zatlieska: „Skvelé, úžasné!“ Trochu sa pomýlila, lebo už tri týždne poriadne necvičila. Ako len dúfala, že sa medzi svojimi novými kamarátmi a kamarátkami dostane k čembalu, tak veľmi by si chcela vyskúšať ten zvuk. Vedia oni vôbec, čo je to čembalo? Starú renesančnú hudbu púšťajú len z magnetofónu. No Hanka aj tak chce medzi nich chodiť. Nikoho iného nepozná, kto by bol taký iný, takí iní – odviazaní, slobodní, slobodné, slobodné? Zuza je fajn baba, ale tak strašne lipne na tom svojom Pepovi, že jej je jedno, čo jej ten jej Pepo prikáže robiť na tréningoch a skúškach, hlavne, že je s ním.

„Možno ho stráži, možno na neho žiarli,“ povie jej mama, keď sa s ňou Hanka odhodlá o tom rozprávať. „Vieš čo, prídem sa pozrieť. Budeme sa tváriť, že sa nepoznáme.“

Aj mama je iná. Ako to mohla prežiť? Ale Hanka aspoň vie, po kom je. Genetika. Genetika vo mne tiká. Alebo erotika?

„A ty nie si do nikoho z nich?“ pýta sa mama. Bože, veď sú to také veľké teľatá. Hrajú, že nekultúrne žujú mäso, a naozaj sa v tom vyžívajú. Plieskajú krčmárku po zadku a naozaj si to užijú. Nehrajú to.
„Akurát sú v renesančných kostýmoch, ale inak pipiny ako všetky ostatné,“ počuje v duchu hlas svojej sesternice Sáry z opačného konca republiky. Kým žila stará mama, stretávali sa spolu na prázdninách. A teraz sa už nestretnú, lebo nemajú kde. Mohla by ju zavolať. Alebo tam ísť. Len ako to dohodnúť. Stará mama bola dobrý tmel. Ale stará mama už nie je. Nie je tu.

„Vieš, dievčatá sú tam len ako dekorácia,“ povedala jej mama po predstavení. „Ty nie si dekorácia. Urobili si z teba… takú pomocnú silu. Tak to je otázka, či…“ a nedopovedala. Lebo jej prišlo Hanky ľúto. „Dievča moje, kam sa v tomto svete podeješ? Historický šerm to asi nebude. Že by súčasný? Predsa len – chvalabohu, že žijeme dnes, aj keď to nie je bohviečo.“

„Viem. Je to, ako keby som pri tenise nosila loptičky.“
„Tak vidíš, choď si zahrať. Ak nemáš s kým, tak najprv o stenu. Pokúsim sa nejako pozviechať a možno prídem za tebou. A mohli by sme pozvať Sáru na prázdniny.“

kolo-kolo mlynské za štyri rýnske
až sa kolo polámalo urobilo bác

Autorka: Jana Juráňová