„Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu.” Tento úvodný článok 33 k štvrtému oddielu Ústavy Slovenskej republiky týkajúci sa práv národnostných menšín a etnických skupín jasne hovorí o tom, že diskriminácia na základe príslušnosti k etnickej skupine či národnostnej menšine nie je prípustná.
V súčasnosti sa však na našom území s touto diskrimináciou stretávame pomerne často. Príkladom sú aj často sa opakujúce slovné útoky našich predstaviteľov štátu. Ďalším príkladom je aj prípad Hedvigy Malinovej. V poslednej dobe sa taktiež dostáva na pretras otázka týkajúca sa zemepisných názvov. Nedávny bilboard kandidátky na post prezidenta v maďarskom jazyku tiež vyvolal búrlivú kritiku.
Tento stav majú na svedomí predchádzajúce historické udalosti a pretrvávajúce predsudky voči maďarskému obyvateľstvu. Dovolím si tvrdiť, že extrémistické skupiny majú veľkú mieru vplyvu na dnešnú mládež a tým podporujú tieto predsudky. Rovnako, už spomínané slovné útoky proti národnostným menšinám sú vrcholne nevhodné a porušujú základné ľudské práva jedinca a nie iba menšiny.
Podľa článku 22 Všeobecnej deklarácie ľudských práv má každý človek ako člen spoločnosti právo na sociálne zabezpečenie a nárok na to, aby národným úsilím aj medzinárodnou súčinnosťou a v súlade s organizáciou a s prostriedkami príslušného štátu sa mu zaručili hospodárske, sociálne a kultúrne práva nevyhnutné pre jeho dôstojnosť a slobodný rozvoj jeho osobnosti.
Ak si tento článok rozmeníme na drobné, musíme sami uznať, že už spomínané zemepisné názvy v maďarských učebniciach boli porušením Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorú Slovenská republika prijala a zaviazala sa k vytvoreniu podmienok pre jej dodržiavanie. Dané slová neboli ani slovenské ani maďarské, boli to iba akési skomoleniny, ktoré sa dajú chápať ako zosmiešnenie jazyka. Tu je jasne vidieť, že rozvoj vzdelania a z toho vyplývajúci rozvoj osobnosti nie je zaručený.
Myslím si, že našim najväčším problémom sú neustále sa rozširujúce predsudky, ktoré sa v našich rodinách tradujú z generácie na generáciu. Riešenie tohto už niekoľko desaťročí trvajúceho sporu vidím v odsúdení vulgárnych výrokov celou spoločnosťou a následné sankcie za tieto činy. Okrem toho je na mieste uvažovať o sprísnení podmienok pri povolení zhromažďovania sa osobám a skupinám osôb, ktoré opakovane vyzývali k porušovaniu ľudských práv, práv národnostných menšín a etnických skupín. Najkľúčovejšie riešenie je v štepovaní rovnosti deťom už od útleho veku. Dovolím si tvrdiť, že na základných a stredných školách by bolo vhodné zaviesť predmet, ktorý by sa týkal ľudských práv a jeho súčasťou by bolo rešpektovanie menšín. Nakoľko sa neustále zdôrazňuje právo na základné práva a slobody, je dôležité, aby sa vychovala generácia, ktorá v tom bude mať jasno a tým sa odstránia aj prejavy diskriminácie.
Na záver je na mieste odvolať sa na Ústavu SR. V druhej hlave, prvom oddieli čl. 12, druhého odseku sa píše: Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Autor/Autorka