Redakcia portálu Diskriminacia.sk prináša výsledky kvalitatívneho výskumu s názvom Vieme, čo je diskriminácia?

Martina Sekulová, Oľga Gyarfášová, Inštitút pre verejné otázky

Pojem diskriminácia, ktorý vychádza z konceptu diskriminácie a konceptu rovnosti, je v súčasnosti témou každodenného verejného diskurzu. V médiách sa objavujú rôzne správy či informácie, ktoré hovoria o nedodržiavaní ľudských práv a diskriminácii rôznych skupín obyvateľstva. Zároveň sa termín diskriminácia objavuje aj v každodennom jazyku slovenskej verejnosti, je všeobecne známy a používaný. Je však používanie tohto pojmu vo verejnom diskurze korektné? Je slovenská populácia informovaná o koncepte diskriminácie, rozumie pojmu diskriminácia správne? Aké významy do tohto pojmu vkladá? Nájsť odpovede nielen na tieto otázky sa pokúsil kvalitatívny výskum Inštitútu pre verejné otázky realizovaný v období marca – mája 2008.

Úvod do analýzy výskumu:
Diskriminácia, ako ju postuloval uskutočnený výskum, je také zaobchádzanie, ktoré je nerovnaké voči jednotlivcom alebo skupinám, prejavujúce sa ako neopodstatnené nerovné zaobchádzanie. Diskriminačné konanie je odrazom nepriznávania rovnakých práv všetkým skupinám a jednotlivcom, znamená netolenciu voči diverzite. Antidiskriminačný zákon definuje priamu diskrimináciu ako „konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.“ Podľa inej definície je diskriminácia „znevýhodňovanie alebo obmedzovanie jednotlivca alebo skupiny osôb, ktoré sa deje z dôvodu ich pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, veku sexuálnej orientácie, viery, náboženstva, politického či inými zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavania (Debrecéniová, 2006 : 4).

Hlavným cieľom výskumu bolo konkretizovať obsah zmýšľania verejnosti o diskriminácii, teda zistiť, aké významy pripisuje slovenská populácia pojmom diskriminácia, ľudské práva a rovnosť príležitostí. Zaujímalo nás, aké rôzne konotácie nadobúdajú tieto pojmy v percepcii širšej verejnosti a kto je najčastejšie považovaný za diskriminovaného. Na získanie relevantných odpovedí sme zvolili scenár pozostávajúci z troch samostatných tematických častí. V prvej tematickej časti respondenti a respondentky vyjadrovali voľné asociácie, ktoré ich napádajú v súvislosti s pojmami ľudské práva, diskriminácia a rovné zaobchádzanie. V druhej tematickej časti respondentky a respondentky zhodnocovali dôležitosť zaoberania sa diskrimináciou a ľudskými právami pre slovenskú spoločnosť, dávali reflexiu na oblasti, kde je diskriminácia problematickejšia viac ako inde, zároveň určovali skupiny sú najviac a najmenej ohrozené diskrimináciou. V tretej časti posudzovali šesť modelových prípadov pričom ich úlohou bolo určiť kto diskriminuje a na základe čoho, kto bol diskriminovaný a prečo.

Celú analýzu výskumu si môžete stiahnuť vo formáte PDF (125 KB).