Všetci sme rasisti a rasistky
Feminist.fyi
Keď hovoríme o rasizme, sexizme, homofóbii alebo xenofóbii, obvykle si ich spájame s ľuďmi, ktorí útočia na rôzne skupiny. Možno si ich predstavujeme ako mladých vyholených mužov vykrikujúcich nacistické heslá. Možno ako znalosťou gramatiky neoplývajúcich trollov na internete, ktorí potrebujú vyjadriť svoj nelichotivý názor na utečencov, či homosexuálov. Inak povedané, väčšina z nás si rasistov a xenofóbov predstavuje ako ľudí, ktorí sú hlúpi, zaostalí, násilní, alebo fanatickí a preto by sme sa urazili, ak by nás za nich označili.
V skutočnosti však rasizmus, sexizmus a podobné nešváry majú častejšie podobu „soft“ správania, ktorého sa môžeme dopúšťať aj nevedome. Základom tohto správania sú takzvané implicitné stereotypy (implicit stereotypes). Tento pojem v roku 1995 zaviedli psychológovia Anthony Greenwald a Mahzarin.
Na rozdiel od explicitných stereotypov (explicit stereotypes), ktoré sú výsledkom našich zámerných predstáv a myšlienok, implicitné stereotypy získavame na základe skúseností bez toho, aby sme si toho boli nutne vedomí. Sú dôsledkom vplyvu nášho prostredia. Pokiaľ sme sa napríklad v detstve naučili, že ženy sú menej inteligentné ako muži, napríklad z médii, kníh alebo rodinných modelov, táto predstava nás môže ovplyvniť na celý život.
Pretože ide o implicitné predstavy, ktorých pôvod si často neuvedomujeme, je pre nás nemožné sa ich zbaviť, a to aj v prípade, ak jasne vyhlásime, že ženy za menej inteligentné ako mužov nepovažujeme. Dobre to dokladá tento výskum univerzity vo Wisconsin-Milwaukee, ktorý ukázal, že aj na základe rovnakého životopisu univerzity preferujú mužských kandidátov pred ženami, pretože ich implicitne považujú za menej kompetentné. Z tohto hľadiska neexistuje žiaden človek, ktorý by nemal silnejšie alebo menej silné implicitné stereotypy, napríklad o ženách, ľuďoch odlišnej pleti, cudzincoch, starých ľuďoch alebo ľuďoch s mentálnymi chorobami a telesným postihnutím. Všetci sme vlastne rasisti, sexisti, xenofóbi a homofóbi, len o tom nevieme. Často nie sme ani ochotní si pripustiť, že by sme sa mohli dopúšťať takéhoto uvažovania, aj keď nevedome.
Evina Steinová
© Feminist.fyi, 2017
Článok uverejnil portál Feminist.fyi 25. 2. 2017.
