Archív
skripot

Vypočutie kandidujúcich na sudcov/sudkyne Ústavného súdu v NR SR

US_SR_logo_g

Aktuality.sk

Ústavnoprávny výbor NR SR v týchto dňoch podrobil vypočutiu kandidátky a kandidátov na pozíciu sudkýň/sudcov Ústavného súdu. Prinášame vyjadrenia niektorých z nich k rôznym ľudskoprávnym otázkam, uverejnené v médiách:

Advokát Ján Drgonec odpovedal aj na otázky poslanca Adamčíka (Most-Híd) ohľadom interrupcií, či partnerstiev dvoch ľudí rovnakého pohlavia. Ústava podľa neho hovorí, že ľudský život je hodný ochrany pred narodením, ale nie od počatia, čo považuje za veľký rozdiel. Podľa neho je súžitie dvoch ľudí rovnakého pohlavia „akceptovateľné“. Pri výchove detí v takýchto pároch bol však zdržanlivejší. „Možno som príliš uväznený v minulosti, ale neriskoval by som to kvôli tým deťom, lebo nepoznáme dôsledky,“ povedal Drgonec. Na podpis Istanbulského dohovoru nevidí žiadny dôvod.

Ladislav Duditš (sudca košického krajského súdu a takzvaný ad hoc sudca Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorí v prípade absencie zastupujú riadne zvolených sudcov) na otázku poslanca Adamčíka ohľadom interrupcií, partnerstiev osôb rovnakého pohlavia či Istanbulského dohovoru odmietol odpovedať. „Neodpoviem z dôvodu, že som sudcom všeobecného súdu,“ povedal Duditš s tým, že keď ho nevyberú, sudcom zostane aj naďalej, a preto by mal byť zdržanlivý. Duditš konštatoval, že sudca by mal komunikovať, ale vo svojich vyjadreniach by mal byť zdržanlivý.

Bývalý premiér Robert Fico sa vyjadril, podobne ako iní kandidáti a kandidátky, aj k téme interrupcií. Právna úprava interrupcií je podľa neho na Slovensku veľmi dobrá a Fico by bol rád, keby sa nemenila. Poslanec  Schlosár (ĽSNS) sa Fica pýtal na jeho názor na registrované partnerstvá. „Asi sa na mňa mnohí budú hnevať, ale považujem adopciu detí homosexuálmi za malú zvrátenosť, absolútne s tým nesúhlasím,“ začal šéf Smeru. Fico rovnako nie je zástancom manželstiev homosexuálov, je však za to, aby sme im pomohli v určitých oblastiach.

Poslanec Marosz (OĽaNO) sa Dagmar Fillovej, ktorá pracuje v prezidentskej kancelárii v odbore legislatívy a milostí, pýta na jej postoje v kultúrno-etických otázkach. Poslanec Adamčík z Mostu sa tak ako každého aj Fillovej spýtal na jej názor na registrované partnerstvá, interrupcie a Istanbulský dohovor. Fillová odpovedala takmer na všetko vyhýbavo. „Čo sa týka potratov, vnímam túto otázku už ako vyriešenú vzhľadom na nález ústavného súdu,“ povedala. „Otázka registrovaných partnerstiev je ponechaná na členské štáty, avšak cez judikatúru či už Súdneho dvora EÚ alebo Európskeho súdu pre ľudské práva sa táto otázka môže stať povinnosťou pre členské štáty. Otázka je, či tieto otázky bude môcť ešte ústavný súd riešiť z hľadiska hodnotového,“ doplnila.

Poslanec Dostál (SaS) sa advokáta Radovana Hrádeka, ktorého navrhla Kotlebova ĽSNS, pýtal na porušovanie ľudských práv zo strany Slovenského štátu a tiež na zodpovednosť Jozefa Tisa za smrť tisícok ľudí v koncentračných táboroch. Poslanec Marosz sa pýtal na známe Kotlebove šeky vo výške 1488 eur. Hrádek sa k šekom vyjadrovať nechcel, keďže prípadom sa zaoberá Najvyšší súd SR v rámci rozhodovania o zrušení ĽSNS a práve Hrádek pred súdom Kotlebovu stranu zastupuje.

Na Dostálovu otázku o Tisovi a Slovenskom štáte Hrádek odpovedal podobne ako kedysi Milan Uhrík v RTVS, keď povedal, že transporty do táborov smrti nemôže odsúdiť, lebo nie je historik. „Ja v tejto veci nie som odborník. O celej tejto histórii by malo byť skutočne urobené odborné kolokvium, kde by sedeli ľudia, ktorí sú proti Tisovi aj tí, ktorí hovoria, čo urobil dobre,“ povedal Hrádek. Napriek tomu, že sa nepovažuje za odborníka, poznamenal ešte, že Tiso udeľoval Židom výnimky, ktoré ich chránili.

Martina Jánošíková (expertka na únijné právo, v rokoch 2008 – 2012 právna poradkyňa v kancelárii generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie Jána Mazáka) na otázku poslanca Schlosára (ĽSNS), ako vníma registrované partnerstvá, povedala, že s tým problém nemá. „Nemám problém s registrovanými partnerstvami, ani do určitej miery s adopciami učatníkmi takéhto partnerstva.“ Na margo Istanbulskej zmluvy skonštatovala, že by nemala problém pokračovať v ratifikačnom procese.

„Môj osobný názor je taký, že spoločnosť sa vyvíja a to, čo nebolo predtviteľné pred 10, 20 alebo 50 rokmi, sa dnes zmenilo, a tak ako sa mení spoločnosť, mala by sa meniť aj legislatíva,“ odpovedala Eva Kováčechová na otázku, čo si myslí o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia. Pri otázke na adopciu detí takýmito pármi povedala, že pre ňu je najdôležitejšie dobro dieťaťa a pre dieťa nie je podľa nej nič lepšie, ako výchova milujúcim a starostlivým rodičom alebo náhradným rodičom a nie inštitúciou.

„Napriek tomu, že žijeme v 21. storočí čelíme tomu, že ženy sú týrané, čelíme neuveriteľným atakom a akékoľvek legislatívne alebo iné riešenie, ktoré pomôže týraným ženám a pomôže predchádzať takémuto konaniu, je dobré,“ odpovedala na otázku poslanca Adamčíka (Most-Híd), čo si myslí o Istanbulskom dohovore. Eva Kováčechová od roku 2017 riadi Centrum právnej pomoci, poskytujúce pomoc ľuďom v núdzi, ktorí si za ne nemôžu dovoliť zaplatiť, predtým pôsobila aj v mimovládnej organizácii Via Iuris.

Advokát Pavol Malich sa odpovedi na otázku ohľadom adopcie detí pármi rovnakého pohlavia sa vyhol. „Netrúfam si povedať, akým smerom pôjde vývoj na Slovensku.“

Advokát Michal Matulník (okrem advokácie pôsobil aj dva roky ako externý poradca ústavného sudcu Juraja Horvátha) na margo registrovaných partnerstiev uviedol, že sa stotožňuje s článkom ústavy, ktorý manželstvo definuje ako zväzok muža a ženy. Interrupcie podľa neho všetci považujú za niečo zlé a zlo treba umenšovať.

Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za Most-Híd Edita Pfundtner na otázku poslanca Marosza (OĽaNO), čo si myslí o fenoméne tzv. fake news, ktoré sa šíria internetom, odpovedala, že si veľmi ctí slobodu prejavu. „Každý má právo vyjadrovať svoje názory. Sloboda prejavu je silný nástroj demokracie, obmedzenie tohto nástroja môže nastať len na základe zákona a len vtedy, keď je to nevyhnutné, keď sa jedná o bezpečnosť štátu, verejný poriadok, ochranu verejného zdravia, práv, slobôd a mravnosti,“ reagovala.

Podľa Zuzany Pitoňákovej nie sú registrované partnerstvá otázkou a v spoločnosti o to nevidí veľký záujem. Pitoňáková je advokátkou a pôsobí aj ako externá poradkyňa ústavného súdu

„Diverzita neznamená hrozbu, ale výhodu pre spoločnosť,” skonštatoval Marek Tomašovič (prokurátor na Generálnej prokuratúre SR, v minulosti pracoval aj ako právnik) na margo svojho názorového nastavenia pri témach ako je napríklad migrácia. V prípade tzv. registrovaných partnerstiev ľudí rovnakého pohlavia, nie je podľa neho vhodné, aby sa o tom rozhodovalo mimo štátu, ktorého sa to týka. Slovensko zároveň podľa neho nie je pripravené na adopciu detí takýmito pármi. Čo sa týka interupcií, Tomašovič tvrdil, že konsenzus v Európe je, aby sa mohli urobiť do 12. týždňa. Nechce, aby sa tento termín predlžoval.

Michal Truban (predseda jedného zo senátov Špeciálneho súdu SR, pôsobí aj ako pedagóg na Justičnej akadémií SR) na tému tzv. registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia nechcel odpovedať priamo. Tvrdil ale, že zastáva skôr konzervatívny prístup.

Martin Vernarský (vyštudoval právo UPJŠ v Košiciach, na vysokej škole doteraz prednáša viacero predmetov) povedal, že by podporil tzv. registrované partnerstvá. Podľa neho nie sú ani v rozpore so súčasným znením slovenskej ústavy. V prípade adaptovania detí týmito pármi by chcel najprv odborný posudok, čo by to pre dieťa znamenalo.

Čítajte viac:

1. deň vypočutia (23. 1. 2019)

2. deň vypočutia (24. 1. 2019)

3. deň vypočutia (25. 1. 2019)

Martin Sliz, Tomáš Kyseľ

 
© Ringier Axel Springer Slovakia, 2019
Rozhovor uverejnil portál Aktuality.sk v rubrike Domáce správy v dňoch 23. – 25. 1. 2019.