Výskum o stredoškolákoch: Netolerantní a neznalí

27/04/2017 | Publicistika, Tipy redakcie, Top

Pravda.sk

Netolerantní voči menšinám a so značnými dierami vo vedomostiach z dejepisu a občianskej náuky. Tak charakterizuje našich stredoškolákov najnovší výskum Štátnej školskej inšpekcie v spolupráci s Univerzitou Komenského a Slovenskou akadémiou vied. Politologička Dagmar Horná upozorňuje, že ak táto generácia zostane zanedbaná, v budúcnosti nemusí prejavovať záujem o verejné dianie a bude sa prikláňať k rôznym konšpiračným teóriám. Na výskume sa zúčastnilo 3 625 stredoškolákov z gymnázií aj odborných škôl. Otázky boli rozdelené na vedomostné, postojové, otázky týkajúce sa otvorenosti školy pre diskusiu a participáciu, zamerali sa tiež na dejiny či politiku. Cieľom bolo zistiť vedomostnú úroveň študentov, ich postoj k menšinám a najmä vzťah medzi nimi. Výsledky vôbec nepotešili. Vyplýva z nich, že študenti sa prikláňajú k extrémizmu, sú netolerantní k Rómom, moslimom, utečencom, ale aj k homosexuálnej komunite. Lepšie to nie je ani pri vedomostiach z histórie vlastného národa, takmer polovica nevedela, že Alexander Dubček bol vedúcou osobnosťou Pražskej jari a slávne nedopadli ani dôvody osláv 17. novembra.

Podľa hlavnej školskej inšpektorky Viery Kalmárovej závery výskumu ukázali, že výchova k demokratickému občianstvu má v školách slabý efekt, školy nedokážu u detí formovať ich postoje a vychovávať z nich budúcich aktívnych občanov. „Poznamenávam však, že škola nie je úplne rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvňuje spoločenské postoje žiakov, ale je jedným z významných faktorov, ktorý môže iné vplyvy, ak sú pozitívne, tak ešte posilniť a ak sú negatívne, tak ich môže zmierniť,“ doplnila hlavná školská inšpektorka.

Netoleranciu u detí zaznamenali aj učitelia. „V našej škole je veľmi veľa detí, ktoré otvorene prejavujú svoju netolerantnosť, ba až agresivitu a útočnosť voči iným menšinám, najmä k rómskej národnosti, ale aj prisťahovalcom. Ja ako učiteľ musím často argumentovať a vysvetľovať potrebu tolerancie a znášanlivosti, pretože tieto vlastnosti považujem za veľmi dôležité pre život,“ reagovala na výskum učiteľka dejepisu na Gymnáziu Jána Papánka v Bratislave Viera Simonidesová. Dodala, že žiaci s takými názormi prichádzajú z domu alebo od svojich priateľov z rôznych komunít. Je podľa nej nevyhnutné a potrebné, aby sa ministerstvo školstva a príslušné školské orgány sústredili na riešenie týchto vážnych tém a nielen o nich hovorili.

Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) pripomína, že problém je oveľa komplexnejší. „Veľmi často vidno, že napríklad ministerstvo školstva alebo tí, ktorí sú zodpovední za vzdelávanie, majú predstavu jednoduchých a skratkovitých riešení. Napríklad, že keď zvýšime počet hodín dejepisu, tak sa zlepšia postoje, alebo ak zoberieme deti do Osvienčimu, tak klesne extrémizmus. To je zjednodušujúce a skratkovité a krátkozraké, pretože do toho vstupuje veľmi veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú to, aké budú mať deti postoje,“ ozrejmila Gallová Kriglerová.

Poukázala, že napríklad hodiny dejepisu by nemali byť izolované, ale prepojené na súčasné predmety a súčasný vývoj vo svete. Za druhý dôležitý faktor považuje celkovú klímu v škole. Pozitívne postoje k menšinám alebo k rôznym skupinám sa nedajú budovať v školách, ktoré sú oddelené pre rôzne typy detí.

„Treba si dávať pozor, aby sme z toho neobviňovali samotné deti, lebo to je iba dôsledok. Myslím si, že je to do veľkej miery aj zlyhaná transformácia vzdelávacieho systému, ale aj spoločnosti. Nie je to optimistické, lebo aj naše výskumy ukazujú, že aj keď postoje sa až tak úplne nemenia, snaha príklonu k extrémistickým hnutiam začína byť oveľa výraznejšia. Čiže ľudia si v zásade myslia to isté, čo si mysleli aj v minulosti, ale začínajú akceptovať aj násilné a extrémistické riešenie. To v minulosti nebolo tak silné,“ dodala Gallová Kriglerová.

Čítajte viac