Archív
skripot

Zuzana Magurová: Sexuálne obťažovanie

diskriminacia_webka

Výbor na odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien vydal v r. 1992 Všeobecné odporúčanie č. 19 o násilí voči ženám. Podľa neho sexuálne obťažovanie zahŕňa také nepríjemné sexuálne motivované prejavy správania ako fyzické kontakty a sexuálne návrhy, poznámky so sexuálnym podtónom, predvádzanie pornografie a sexuálnej túžby, či už slovne, alebo konaním. Také správanie môže byť ponižujúce a môže ohrozovať zdravie alebo bezpečnosť – je diskriminačné, ak sa žena odôvodnene domnieva, že jej námietka/sťažnosť by ju mohla znevýhodniť v súvislosti s jej zamestnaním, vrátane prijatia do zamestnania alebo povýšenia, alebo ak také konanie vytvára nepriateľské pracovné prostredie.

Tento článok je súčasťou Zbierky textov a analýz o možnostiach implementácie novelizovanej antidiskriminačnej legislatívy a o marginalizovaných antidiskriminačných témach za súčasného právneho a legislatívneho stavu, ktoré boli vybraté a spracované na publikovanie v rámci projektu Progress ako zdrojové texty pre aktérov a aktérky so zodpovednosťami v oblasti antidiskriminácie, ako aj pre odbornú a širokú verejnosť.

Sexuálne obťažovanie[1]

Prijatím zákona č. 85/2008, ktorým došlo v poradí k druhej novelizácii antidiskriminačného zákona, sa u nás nakoniec predsa len dospelo k právnej úprave sexuálneho obťažovania. Táto legislatívna úprava nebola ani tak dôsledkom uvedomenia si nevyhovujúceho stavu právnej úpravy, ktorá dostatočne nechránila obete sexuálneho obťažovania zo strany exekutívy či zákonodarcu, ako dôsledkom formálneho upozornenia Komisie EÚ na nesprávnu alebo neúplnú transpozíciu smernice EP a Rady 2002/73/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky.[2]

Prijatiu právnej úpravy sexuálneho obťažovania v rámci novely antidiskriminačného zákona predchádzala neochota akceptovať ho ako problém. V spoločnosti prevládal a stále prevláda názor, že ide o fenomén, ktorý sa u nás vyskytuje len ojedinele a je k nám „importovaný“ z USA. Sexuálne obťažovane patrí pritom medzi najrozšírenejšie formy porušovania ľudských práv nielen v USA, ale aj Európe, považuje sa za diskrimináciu na základe pohlavia a je v rozpore so zásadou rovného zaobchádzania.

Problematika sexuálneho obťažovania je sprevádzaná nielen rozporuplnými názormi laickej verejnosti, ale i verejnosti odbornej a – podobne ako s problematikou násilia páchaného na ženách – sú s ňou spájané viaceré mýty.[3] Jedným z najrozšírenejších je možnosť zneužitia legislatívy o sexuálnom obťažovaní. Od 1. apríla 2008, keď novela antidiskriminačného zákona nadobudla účinnosť, sa v médiách postupne začali objavovať články a príspevky vyjadrujúce obavy z možného zneužitia tejto úpravy, a to predovšetkým zo strany žien proti mužom. Sexuálne obťažovanie sa často považuje len za osobnú záležitosť, ktorú nie je možné exaktne vymedziť a ktorá sa vyskytuje len ojedinele.

Viaceré výskumy preukázali, že môže dochádzať k sexuálnemu obťažovaniu mužov ženami, resp. osobami rovnakého pohlavia, ale vo väčšine prípadov sú sexuálne obťažované ženy mužmi. Sexuálne obťažovanie sa tak zaraďuje medzi hlavné nástroje presadzovania mužskej moci a dominancie, pričom spôsobuje znižovanie statusu žien v zamestnaní. Sexuálne obťažovanie je jedným z významných činiteľov, ktoré majú vplyv na rodové nerovnosti na trhu práce. Vzťahuje sa na postavenie a status zamestnanca/zamestnankyne a jeho/jej príležitosti kariérneho postupu. Sexuálne obťažovanie má rozsiahle negatívne následky pre jednotlivca, ako aj pre celé pracovné prostredie, v ktorom k obťažovaniu dochádza.

Sexuálne obťažovanie ako problém porušovania ľudských práv

Viaceré dokumenty zamerané na ľudské práva na pôde OSN, Rady Európy a Európskej únie považujú sexuálne obťažovane za formu porušovania ľudských práv a za závažné narušenie ľudskej dôstojnosti. Zákaz sexuálneho obťažovania nezužujú len na pracovné prostredie, ale na všetky spoločenské vzťahy, v rámci ktorých sa vyskytuje.

Už Všeobecná deklarácia ľudských práv, prijatá v r. 1948, zakazovala diskrimináciu vrátane sexuálnej diskriminácie (čl. 2). Deklarácia OSN z roku 1993 o odstránení násilia páchaného na ženách v článku 2 uvádza, že násilie na ženách zahrnuje: „Fyzické, sexuálne a psychické násilie, ktoré sa vyskytuje v spoločnosti, vrátane znásilnenia, sexuálneho zneužívania, sexuálneho obťažovania a zastrašovania v práci, vo vzdelávacích inštitúciách a všade inde (…).“ Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) – VZ OSN prijalo v r. 1979, ČSSR ratifikovala v r. 1982 – predstavoval najvšeobecnejší zákaz všetkých druhov diskriminácie.

Výbor na odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien vydal v r. 1992 Všeobecné odporúčanie č. 19 o násilí voči ženám. Podľa neho sexuálne obťažovanie zahŕňa také nepríjemné sexuálne motivované prejavy správania ako fyzické kontakty a sexuálne návrhy, poznámky so sexuálnym podtónom, predvádzanie pornografie a sexuálnej túžby, či už slovne, alebo konaním. Také správanie môže byť ponižujúce a môže ohrozovať zdravie alebo bezpečnosť – je diskriminačné, ak sa žena odôvodnene domnieva, že jej námietka/sťažnosť by ju mohla znevýhodniť v súvislosti s jej zamestnaním, vrátane prijatia do zamestnania alebo povýšenia, alebo ak také konanie vytvára nepriateľské pracovné prostredie. V čl. 24 sa ukladá ratifikujúcim štátom podávať vo svojich správach informáciu o sexuálnom obťažovaní na pracovisku a taktiež prijať opatrenia nevyhnutné pre účinnú ochranu proti sexuálnemu násiliu, tak civilnoprávne, ako aj trestnoprávne, ale tiež preventívne opatrenia v rámci verejnej osvety a vzdelávania.

Medzinárodná organizácia práce (ILO) prijala v r. 1958 Dohovor č. 111 o diskriminácii v zamestnaní a povolaní. Výbor expertov pre aplikáciu dohovorov a odporúčaní ILO zdôraznil, že pre kvalifikáciu správania ako sexuálneho obťažovania je nutné, aby nežiaduce sexuálne správanie bolo odôvodnene vnímané ako podmienka prijatia do zamestnania, výkonu zamestnania, zachovania si v ňom dosiahnutých výhod, resp. služobného postavenia, alebo aby rozhodovanie o týchto skutočnostiach negatívne ovplyvnilo výkon práce, či znamenalo zásah do osobnostných práv obete. Čiže sexuálnym obťažovaním je akékoľvek konanie, ktorého nežiaduci charakter je jeho aktérovi od začiatku jasný, a ktorý priamo alebo nepriamo zasahuje do pracovnoprávnych vzťahov.

Sexuálne obťažovanie ako diskriminácia na základe pohlavia v EÚ

Zásada rovného zaobchádzania má právny základ v primárnom práve[4] a je zároveň významnou súčasťou sekundárneho práva ES. Smernice ES[5] zaručujú zásadu rovného zaobchádzania hlavne vo veciach súvisiacich s prístupom k zamestnaniu, pracovným postupom a pracovnými podmienkami, zahrňujúc rovnosť pri vyplácaní odmien, ako aj sociálneho zabezpečenia. Tieto smernice, ako aj neustále sa vyvíjajúca judikatúra Súdneho dvora vytvárajú v súčasnosti, po dlhom vývojovom procese, akýsi všeobecný a ucelený právny rámec, ktorý sa zároveň týka rovnosti medzi ženami a mužmi na trhu práce, ako aj mimo neho.

Problematike sexuálneho obťažovania na pracovisku začali venovať svoju pozornosť orgány Európskych spoločenstiev približne od polovice osemdesiatych rokov. V roku 1986 Európsky parlament vo svojej rezolúcii o násilí voči ženám vyzval národné vlády, výbory pre rovnaké príležitosti a odbory na realizáciu spoločných informačných kampaní na vytvorenie zodpovedajúceho povedomia práv jednotlivcov vo všetkých skupinách pracovnej sily. O rok neskôr boli publikované výsledky prvého prieskumu zameraného na dôstojnosť žien v práci[6], v dôsledku ktorého Poradný výbor pre rovné príležitosti pre ženy a mužov vo svojom stanovisku z 20. júna 1988 jednomyseľne navrhol, že by malo existovať odporúčanie a kódex pravidiel správania proti sexuálnemu obťažovaniu osôb obidvoch pohlaví na pracovisku.

Rada vo svojej rezolúcii z mája 1990 o ochrane dôstojnosti žien a mužov pri práci[7] vyhlásila, že sexuálne založené správanie, ktoré ovplyvňuje dôstojnosť žien a mužov pri práci, vrátane správania nadriadených a spolupracovníkov, vytvára neprípustné porušovanie dôstojnosti pracovníkov alebo účastníkov školení, a vyzvala členské štáty, inštitúcie a orgány ES, aby vypracovali pozitívne opatrenia na vytvorenie takého prostredia pri práci, v ktorom ženy a muži navzájom rešpektujú svoju ľudskú nedotknuteľnosť (integritu).

Európsky parlament prijal v októbri 1991 rezolúciu o ochrane dôstojnosti žien a mužov pri práci, na ktorú v novembri nadväzovalo prijatie odporúčania Komisie ES č. 92/131/EHS o ochrane dôstojnosti žien a mužov pri práci. Prílohu odporúčania tvorí Kódex praktických opatrení pre boj proti sexuálnemu obťažovaniu, ktorý okrem iného obsahuje definíciu sexuálneho obťažovania. Podľa neho sexuálne obťažovanie znamená nežiaduce (unwanted) správanie sexuálnej povahy alebo iné sexuálne založené správanie, ktoré ovplyvňuje dôstojnosť žien a mužov pri práci. Toto môže zahrňovať nevhodné fyzické, verbálne alebo iné neverbálne prejavy.

Komisia odporúčala členským štátom, aby podnikli kroky na podporu povedomia, že správanie sexuálnej povahy alebo iné sexuálne založené správanie, ktoré sa dotýka dôstojnosti žien a mužov pri práci, vrátane správania nadriadených a spolupracovníkov, je neprijateľné, ak:

– takéto správanie je nevítané, nerozumné a urážlivé pre danú osobu,

– odmietnutie osobou alebo podriadenie sa takémuto správaniu zo strany zamestnávateľov alebo pracovníkov (vrátane nadriadených alebo spolupracovníkov) je priamo alebo nepriamo základom pre rozhodnutie, ktoré ovplyvní prístup tejto osoby k odbornej príprave, zamestnaniu, zotrvaniu v zamestnaní, postupu, mzde alebo akýmkoľvek iným rozhodnutiam týkajúcim sa zamestnania,

– takéto správanie vytvára pre danú osobu zastrašovaciu, nepriateľskú alebo ponižujúcu pracovnú atmosféru.

Základnou charakteristikou sexuálneho obťažovania je, že je pre danú osobu nevítané. Každý jednotlivec si určuje, aké správanie je pre neho prijateľné a aké je z jeho pohľadu neprístojné. Sexuálna pozornosť sa stáva sexuálnym obťažovaním, keď pretrváva a keď bolo jasne dané najavo, že daná osoba ho považuje za neprístojné, pričom i jednu príhodu obťažovania možno považovať za sexuálne obťažovanie, ak je dostatočne vážna. Sexuálne obťažovanie sa od priateľského správania, ktoré je vítané a vzájomné, odlišuje svojou nežiaducou (nevítanou) povahou.

Koncept obťažovania (súvisiaci s pohlavím) a sexuálneho obťažovania (sexuálnej povahy) ako diskriminácie na základe pohlavia zaviedla smernica EP a Rady 2002/73/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky. V úvode smernice sa uvádza, že obťažovanie spojené s pohlavím osoby a sexuálne obťažovanie sú v rozpore so zásadou rovného zaobchádzania so ženami a mužmi, čo vyvolalo potrebu definovať tieto pojmy a zakázať takéto formy diskriminácie. Tieto formy diskriminácie sa vyskytujú nielen na pracovisku, ale aj v súvislosti s prístupom k zamestnaniu a odbornej príprave počas zamestnania a výkonu povolania. V tejto súvislosti by sa zamestnávatelia a tí, ktorí sú zodpovední za odbornú prípravu, mali povzbudiť k tomu, aby prijali opatrenia na boj proti všetkým formám sexuálnej diskriminácie a najmä aby prijali preventívne opatrenia pred obťažovaním a sexuálnym obťažovaním na pracovisku v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

Podľa smernice je obťažovanie: keď k nežiaducemu správaniu súvisiacemu s pohlavím osoby dochádza s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby a vytvorenia zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia. Za sexuálne obťažovanie smernica považuje situáciu, keď k nežiaducemu verbálnemu, neverbálnemu alebo telesnému správaniu sexuálnej povahy dochádza s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby, najmä pri vytvorení zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia.

K diskriminácii na základe pohlavia, vrátane obťažovania a sexuálneho obťažovania, dochádza tiež v oblastiach mimo trhu práce. Takáto diskriminácia, ako prekážka úplného a úspešného začlenenia mužov a žien do hospodárskeho a spoločenského života, môže byť rovnako škodlivá. Z uvedeného dôvodu definíciu obťažovania a sexuálneho obťažovania obsahuje aj smernica Rady 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovného zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, podľa ktorej sexuálne obťažovanie je, keď k nechcenému verbálnemu, neverbálnemu alebo fyzickému správaniu sexuálnej povahy dochádza s úmyslom alebo následkom narušenia dôstojnosti osoby, najmä pri vytvorení zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia, ktorá je totožná s definíciou obsiahnutou aj v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitosti a rovného zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania.

V odborných kruhoch sa ustálilo rozoznávanie dvoch základných foriem sexuálneho obťažovania:

– obťažovanie kvôli niečomu (quid pro quo) – v zmysle poskytnutia alebo naopak zabránenia postupu v zamestnaní, prístupu k zamestnaniu alebo udržanie si zamestnania alebo určitej pozície (takýto typ správania prevažuje vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti),

– nepriateľské, zastrašujúce prostredie – zahrňuje všetky typy správania a konania sexuálnej alebo inej povahy, ktoré znepríjemňujú a sťažujú pracovný výkon alebo vytvárajú zastrašujúce, nepriateľské alebo ofenzívne pracovné prostredie (napr. sexuálne nápisy, pornografické fotografie, kalendáre alebo časopisy vystavené na pracovisku, pričom tento typ prevažuje vo vzťahu medzi spolupracovníkmi/spolupracovníčkami).

Spomínané smernice charakterizujú sexuálne obťažovanie ako obe formy – obťažovanie kvôli niečomu i nepriateľské prostredie.

Dosiahnuť konsenzus pri určení hraníc pri identifikácii sexuálneho obťažovania je medzi jednotlivými aktérmi veľmi zložité. Definícia sexuálneho obťažovania totiž vo svojej podstate vychádza zo subjektívnej interpretácie jednotlivých spôsobov správania. „Sexuálne obťažovanie v zamestnaní sa primárne vzťahuje na nerovnosť v postavení mužov a žien v pracovných vzťahoch, preto vždy hrá dôležitú úlohu mocenský aspekt.“[8]

Uplatňovanie zásady rovného zaobchádzania v Slovenskej a Českej republike

Napriek tomu, že predpisy ES sa stali pre Slovenskú aj Českú republiku priamo záväznými až od 1. mája 2004, oba právne poriadky sa museli prispôsobiť právnemu poriadku ES už počas prístupového procesu. Mimoriadny dôraz sa kládol najmä na odstránenie diskriminácie založenej na pohlaví a kontrolu jej dodržiavania v praxi prostredníctvom konštituovania vhodných inštitúcií. Už počas prístupového procesu sa časť európskej antidiskriminačnej legislatívy, vrátane zákazu diskriminácie na základe pohlavia, postupne stávala súčasťou každej pracovnej legislatívy v oboch krajinách.

V roku 1999 novela zákona o zamestnanosti na Slovensku priniesla zákaz zverejňovať ponuky o zamestnaní obsahujúce akékoľvek obmedzenia a diskrimináciu. Bola ustanovená aj zvýšená starostlivosť o pracovné uplatnenie znevýhodnených skupín na trhu práce a zároveň boli ustanovené osobitné nástroje aktívnej politiky trhu práce. V tom istom roku bol zákaz diskriminácie zakotvený do zákona o zamestnanosti aj v Čechách.

Dôležitým medzníkom bolo prijatie tzv. harmonizačnej novely Zákonníka práce na Slovensku v roku 2003 a v Českej republike v roku 2004.

Zákonník práce v oboch krajinách obsahuje približne rovnakú úpravu zákazu priamej alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. Zakotvujú, že ženy a muži majú právo na rovné zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky, že zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že si uplatňujú svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

Pre obe krajiny je charakteristické, že proces prijímania antidiskriminačného zákona bol veľmi komplikovaný a zdĺhavý, sprevádzaný nevôľou politických strán a vlád schváliť ho. Na Slovensku bol antidiskriminačný zákon[9] prijatý v roku 2004 a v Čechách očakávajú jeho prijatie práve v týchto dňoch.

Smernica č. 2002/73/ES, ktorou sa novelizuje smernica č. 76/207/ES, bola však v Čechách implementovaná, najmä čo sa týka úpravy sexuálneho obťažovania, oveľa skôr ako na Slovensku. V oboch krajinách bolo prijatie legislatívy týkajúcej sa sexuálneho obťažovania chápané skôr ako nutné zlo, ktoré si vyžadovalo harmonizačný proces, či ako niečo nadbytočné. V oboch krajinách nebolo a stále nie je sexuálne obťažovanie vo všeobecnosti považované za problém. Stále prevláda tendencia tému sexuálneho obťažovania zľahčovať. Pritom prvý výskum v Čechách preukázal, že celá štvrtina pracujúcich sa stretla na pracovisku so sexuálnym obťažovaním. Zároveň poukázal na to, že pokým nebolo sexuálne obťažovanie definované v zákonoch, dochádzalo ku bagatelizovaniu niektorých foriem správania, a to najmä zo strany zamestnávateľov alebo potencionálnych iniciátorov takéhoto správania. K podobným záverom dospel aj slovenský výskum „Sexuálne a šikanózne obťažovanie žien na pracovisku“.[10]

Právna úprava sexuálneho obťažovania v Českej republike

V Českej republike na rozdiel od Slovenska mali sexuálne obťažovanie upravené už v starom Zákonníku práce[11] a zákone o zamestnanosti.

Na základe novely (starého) Zákonníka práce[12] platilo: „Za ponižování lidské důstojnosti se považuje i nežádoucí chování sexuální povahy na pracovišti, které je nevítané, nevhodné nebo urážlivé nebo které může být druhým účastníkem pracovněprávního vztahu oprávněně vnímáno jako podmínka pro rozhodnutí, která ovlivňují výkon prav a povinností vyplývajících z pracovněprávních vztahů.“ Tejto definícii bolo vytýkané nesprávne použitie logických operátorov, nevhodné obmedzenie zákazu len na pracovisko zamestnávateľa a nejasné použitie adjektíva „nežiaduci“.[13] Podľa Matyáška vzbudzuje použité adjektívum „nežádoucí chování“ interpretačné rozpaky. Napokon sa však priklonil k alternatíve, že ide o sexuálne správanie, ktoré nebolo vyžiadané, vyprovokované.[14]

Práve o definovaní sexuálneho obťažovania sa viedli najväčšie spory pri prijímaní novely Zákonníka práce v roku 2004. Tá uviedla českú úpravu obťažovania do súladu so smernicou EP a Rady 2002/73/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, tým, že obsahovala definíciu obťažovania i sexuálneho obťažovania. Novelou došlo k presunu právnej úpravy z § 7 do § 1: „Sexuálním obtěžováním se rozumí jednání sexuální povahy v jakékoliv formě, které je dotčeným zaměstnancem oprávněně vnímáno jako nevítané, nevhodné nebo urážlivé a jehož záměr nebo důsledek vede ke snížení důstojnosti fyzické osoby nebo k vytváření nepřátelského, ponižujícího nebo zneklidňujícího prostředí na pracovišti nebo které může být oprávněně vnímáno jako podmínka pro rozhodnutí, které ovlivní výkon práv a povinností vyplývajících z pracovněprávních vztahů.“ Nevítanosť takéhoto správania znamená, že adresátovi takéto správanie nevyhovuje. Použitie slova „oprávnene“ umožňuje objektivizovať inak subjektívny prvok vnímania cudzieho správania prijímateľom tohto správania.[15] Pri sexuálnom obťažovaní musia byť kumulatívne splnené všetky rei podmienky – konanie má sexuálnu povahu, dotknutou osobou je oprávnene vnímané ako nevítané (subjektívna podmienka), zníženie dôstojnosti či vytvorenie nepriateľského prostredia či obťažovanie „niečo za niečo“ (objektívna podmienka).[16]

Zákon o zamestnanosti[17] stanovuje, že: „Sexuálním obtěžováním se rozumí jakákoliv forma nežádoucího ústního nebo jiného než ústního projevu sexuální povahy, jehož cílem nebo výsledkem je narušení důstojnosti osoby, zejména když se vytváří zastrašující, nepřátelské, ponižující, pokořující nebo urážející prostředí.“

Nový Zákonník práce[18] zakotvuje, že „v pracovněprávních vztazích je zakázána jakákoliv diskriminace. Pojmy přímá diskriminace, nepřímá diskriminace, obtěžování, sexuální obtěžování, pronásledování, pokyn k diskriminaci a navádění k diskriminaci upravuje zvláštní právní předpis.“

Návrh antidiskriminačného zákona (ktorý ešte nebol podpísaný prezidentom) zakotvuje, že sexuálne obťažovanie je diskrimináciou a následne špecifikuje tento pojem pomerne komplikovane. Najprv definuje obťažovanie – ktorým sa rozumie „nežádoucí chování (z důvodu zdravotního postižení, náboženského vyznání, víry či světového názoru) jehož záměrem nebo důsledkem je snížení důstojnosti osoby a vytvoření zastrašujícího, nepřátelského, ponižujícího, pokořujícího nebo urážlivého prostředí, nebo které může být oprávněně vnímáno jako podmínka pro rozhodnutí ovlivňující výkon práv a povinností vyplývajících z právních vztahů. Sexuálním obtěžováním se rozumí výše uvedené chování (rozumej „obťažovanie“), které má sexuální povahu. Podľa doslovného výkladu sa tak vzťahuje nielen na dôvod pohlavia, ale i etnického pôvodu, národnosti a ďalších.

Právna úprava sexuálneho obťažovania na Slovensku

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstvo spravodlivosti SR odmietali koncom roku 2005 pripustiť nesplnenie smernice č. 2002/73/ES s tvrdením, že sexuálne obťažovanie je možné zahrnúť aj pod pojem obťažovanie, ktorý je upravený tak v antidiskriminačnom zákone, ako aj v Zákonníku práce. Ďalej sa odvolávali na skutočnosť, že z Európskej komisie neprišlo žiadne upozornenie, že by sme mali pojem sexuálneho obťažovania u nás spresniť. Autorka článku upozorňovala, že po uplynutí termínu na transponovanie smernice 2002/73/ES môžeme takéto upozornenie čakať a nie len upozornenie, čo sa napokon aj stalo.[19]

Špecialistka na pracovné právo prof. Barancová[20] sa k uvedenej problematike vyjadrila, že „v prípade antidiskriminačného zákona ide o všeobecnejšie vymedzený pojem obťažovania, aj keď by z hľadiska zákonodarcu bolo vhodnejšie popri pojme obťažovanie upraviť aj pojem sexuálne obťažovanie, ktoré je pojmom užším. Z hľadiska aplikačnej praxe, osobitne pri rozhodovaní súdnych sporov, by pre sudcu bolo jednoduchšie pri posudzovaní konkrétnej právnej veci týkajúcej sa sexuálneho obťažovania v oblasti pracovnoprávnych vzťahov oprieť sa o užší pojem sexuálne obťažovanie, tak ako ho vymedzuje smernica č. 2002/73/ES.“

Právnik Davala[21] poukázaním na objavujúce sa názory o nepotrebnosti legálnej definície sexuálneho obťažovania zdôraznil, že nezvoliť ako správnu formu transpozície smernice explicitnú zákonnú definíciu by bolo možné v právnom systéme s progresívnym prístupom justície v tejto oblasti. Podľa neho je „sexuálna povaha“ sexuálneho obťažovania natoľko určujúcim prvkom, že je potrebné jasne ho upraviť zákonom a nie očakávať od súdneho výkladu, či konanie sexuálnej povahy subsumuje pod obťažovanie alebo nie.

Jednou z príčin, ktoré viedli k tomu, že sexuálne obťažovanie nebolo tak dlho v zákone upravené, je neochota slovenskej spoločnosti akceptovať celospoločenský problém diskriminácie na základe pohlavia, nakoľko stále pretrvávajú názory interpretujúce sexuálne obťažovanie ako súkromnú záležitosť týkajúcu sa len priamo zúčastnených strán. Často býva obeť viktimizovaná a paradoxne sa vyvodzujú konzekvencie voči nej a nie voči osobe, ktorá ju sexuálne obťažuje. Sexuálne obťažovanie je totiž fenomén úzko spojený so zneužívaním moci a znižovaním statusu obete.

Pojem sexuálneho obťažovania bol inkorporovaný do našej legislatívy až prijatím novely k antidiskriminačnému zákonu[22] v roku 2008. Podľa novely „sexuálne obťažovanie je verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.“ V našej úprave adjektívum „nežiaduce“ chýba, tak ako i v prípade definície obťažovania. Pritom v dôvodovej správe sa uvádza, že „sa novo navrhuje zmena tejto definície, podľa ktorej „obťažovanie je také nežiaduce správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.““

Na absenciu prívlastku „nežiaduce“ správanie v definíciách obťažovania i sexuálneho obťažovania autorka upozorňovala už počas pripomienkového konania k novele antidiskriminačného zákona. Tento prívlastok je totiž veľmi významný aj vzhľadom na už vyššie citované ustanovenie Kódexu praktických opatrení pre boj proti sexuálnemu obťažovaniu – sexuálne obťažovanie sa od priateľského správania, ktoré je vítané a vzájomné, odlišuje svojou nežiaducou povahou. Bude otázne, či naša právna úprava nebude opäť podrobená kritike za neúplnú transpozíciu so smernicami, ktoré obsahujú definíciu sexuálneho obťažovania.

Na miesto záveru

Zakotvenie definície sexuálneho obťažovania do zákona je len prvým krokom v snahe riešiť existujúce problémy na trhu práce. Napriek implementácii európskych smerníc o rovnosti zaobchádzania do pracovného práva i práva sociálneho zabezpečenia sú zamestnanci a najmä zamestnankyne naďalej na pracoviskách vystavovaní/vystavované diskriminácii a sexuálnemu obťažovaniu. Je to v dôsledku toho, že na prijatie legislatívy musí nadviazať vybudovanie kontrolných mechanizmov. Zrejme ešte potrvá, kým sa na pracoviskách začnú uplatňovať odporúčania Kódexu praktických opatrení pre boj proti sexuálnemu obťažovaniu, a to zo strany zamestnávateľov i zamestnancov/zamestnankýň a ich zástupcov (odborových organizácií).

Je dôležité si uvedomiť, že výskyt sexuálneho obťažovania na pracovisku má nepriaznivý vplyv na pracovné prostredie (zvýšené absencie v práci, výkyvy, resp. znížená pracovná výkonnosť) a spokojnosť zamestnancov, prípadne klientov. Zamestnávatelia, ktorí pripúšťajú existenciu problému sexuálneho obťažovania na pracovisku a uvedomujú si jeho dôsledky, postupne začali s prijímaním organizačných poriadkov (etických kódexov a pod.) na elimináciu výskytu sexuálneho obťažovania.Význam existencie organizačného poriadku tohto typu spočíva, okrem iného, aj v tom, že je formalizovanou deklaráciou podniku o nesúhlase s praktikovaním sexuálneho obťažovania. Ich význam spočíva v tom, že deklarujú oficiálny nesúhlasný postoj k sexuálnemu obťažovaniu a špecifikujú konkrétne opatrenia zamerané na jeho prevenciu a elimináciu. Všetci zamestnanci a zamestnankyne sú oboznámení s možnosťami ako sa brániť proti sexuálnemu obťažovaniu, ako aj sPrijatím takéhoto protokolu a jeho disemináciou medzi všetkých zamestnancov a zamestnankyne sa firma verejne zaväzuje k prevencii sexuálneho obťažovania vo svojich priestorách ak odvodzovaniu jasne nadefinovaných konzekvencií za predpokladu, že by k jeho prípadom predsa len došlo. konzekvenciami, ak by k jeho prípadom predsa len došlo. V organizačnom poriadku by nemalo chýbať definovanie sexuálneho obťažovania a jeho rôznych foriem, určenie konkrétnej osoby, ktorá bude vykonávať funkciu poradcu/poradkyne v tejto oblasti a podieľať sa na prešetrovaní jednotlivých prípadov sexuálneho obťažovania a určenie presných krokov, ktoré budú nasledovať, ak sa na pracovisku objaví podozrenie alebo obvinenie týkajúce sa sexuálneho obťažovania vrátane spôsobu vyvodenia zodpovednosti.

[1] Článok je spracovaný v rámci riešenia projektu APVV „Konštitucionalizácia a zákonodarstvo v podmienkach SR ako čl. štátu EÚ so zreteľom na formovanie právneho štátu a právnej praxe“ na Ústave štátu a práva SAV.

[2] Ide v poradí už o tretie formálne upozornenie Komisie EÚ. Tá už predtým upozornila Slovenskú republiku v dvoch formálnych oznámeniach podľa čl. 226 Zmluvy ES (porušenie zmluvy) na nesprávnu alebo neúplnú transpozíciu rasovej smernice a rámcovej smernice v antidiskriminačnom zákone. V dôsledku formálnych oznámení prebehli dve novelizácie antidiskriminačného zákona s cieľom odstrániť vyčítané nedostatky.

[3] Šebestová, J.: Fakta a mýty o sexuálním obtěžování www.genderonline.cz/view.php?cisloclanku=2006020602

[4] Postupne sa zásada rovnosti prestala týkať len hospodárskych vzťahov a nadobudla aj politický a sociálny rozmer.

[5] Medzi smernice týkajúce sa rovnosti medzi mužmi a ženami patria: smernica Rady č. 75/117/EHS o aproximácii práva členských štátov týkajúceho sa aplikácie princípu rovnakého odmeňovania mužov a žien; smernica Rady č. 76/207/EHS o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich s prístupom k zamestnaniu, pracovným postupom a pracovnými podmienkami; smernica č. 79/7/EHS o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením; smernica Rady 86/378/EHS z 24. júla 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia v platnom znení; smernica č. 96/97/EHS, ktorá mení a dopĺňa smernicu 86/378/EHS o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia; smernica Rady č. 97/80/EHS o dôkaznom bremene v prípade diskriminácie založenej na pohlaví; smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa ustanovuje zásada rovného zaobchádzania medzi osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod („rasová smernica“); smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovné zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („rámcová smernica“); smernica č. 2002/73/ES, ktorou sa novelizuje smernica č. 76/207/ES o vykonávaní zásady rovného zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky; smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovného zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitosti a rovného zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania. Ide o prepracované znenie smernice 75/117/EHS, smernice 76/207/EHS, smernice 86/378/EHS a smernice 97/80/ES.

[6] Rubenstein, M.: Dôstojnosť žien pri práci : Správa o probléme sexuálneho obťažovania v členských štátoch Európskych spoločenstiev. Október 1987.

[7] Rezolúcia Rady o ochrane dôstojnosti žien a mužov pri práci (ÚV č. C 157, 27. 6. 1990).

[8] Křížková, A., Čermáková, M., Dudová, R., Maříková, H., Uhdeová, Z.: Obtěžování žen a mužů a sexuální obtěžování v českém systému pracovních vztahů. Rozsah, formy, aktéři, řešení. Sociologický ústav AV ČR, oddelení Gender a sociologie, 2005, s. 8.

[9] Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004.

[10] Holubová, B.: Sexuálne a šikanózne obťažovanie žien na pracovisku. Bratislava : Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2007.

[11] Úplné znění zákona č. 65/1965 Sb. Zákoník práce.

[12] Zákon č.155/2000 Sb., kterým sa mění zákon č. 65/1965 Sb. Zákoník práce § 7 ods. 2.

[13] Matyášek, P.: Zákaz sexuálního obtěžování v pracovněprávních vztazích v ČR de lege lata. In: Zborník Sféry ženy. Právne, politické, ekonomické vedy. Banská Bystrica, 2004, s. 48.

[14] Matyášek, P.: Poslední vývoj úpravy zákazu diskriminace v pracovneprávních vztazích. In: Právník, 2001, č. 5, s. 49.

[15] Tamže.

[16] Bobek M., Boučková, P., Kuhn, Z.: Rovnost a diskriminace. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2007. s. 248-251.

[17] Zákon č. 435/2004 Sb. § 4 ods. 8.

[18] Zákon č. 262/2006 Sb. § 16 ods. 2.

[19] Magurová, Z.: Zásada rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami (Vybrané aspekty). In: Zborník z medzinárodnej konferencie 13. – 15. októbra 2005, Tatranská Štrba, (Ne)rovnosť a rovnoprávnosť. s. 241.

[20] Barancová, H.: Antidiskriminačný zákon a zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch. In: Právny obzor 88, 2005, č. 4, s. 342.

[21] Davala, M.: Súčasný vývoj transpozície európskej antidiskriminačnej legislatívy v slovenskom právnom poriadku. In: Zborník z medzinárodnej konferencie Dni verejného práva. Brno : Právnická fakulta Masarykovej univerzity, 2007, s. 960.

[22] Zákon č. 85/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou v niektorých oblastiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 539/2005 Z. z a zákona č. 326/2007 Z. z., ktorý bol prijatý 4. februára 2008 a účinný od 1. apríla 2008.