Máme právo kričať za práva!
Amnesty International
Právo na zhromažďovanie a protest sú ľudské práva a štátne inštitúcie majú povinnosť tieto práva chrániť. Vlády na celom svete však čoraz častejšie siahajú po represívnych nástrojoch na umlčanie pokojných protestujúcich. Sledujeme zavádzanie právnych predpisov, ktoré právo na protest nelegitímne obmedzujú. Účastníci a účastníčky protestov čelia stigmatizácii, neraz ich dokonca zatýkajú a väznia na základe obvinení z terorizmu a ďalších vykonštruovaných obvinení. Ženy a LGBTI+ ľudia zažívajú rodovo podmienené násilie či iné prejavy nenávisti zo strany ozbrojených zložiek. Od začiatku roka 2000 Amnesty dokumentuje militarizáciu zásahov štátnych zložiek proti pokojným protestom vrátane nasadzovania vojenského vybavenia a personálu. Bezpečnostné zložky stále častejšie zneužívajú tzv. menej smrtiace zbrane, ako sú obušky, slzotvorný plyn, omračujúce granáty, vodné delá a pogumované projektily.
V Amnesty International hovoríme, že už stačilo, a spúšťame kampaň Máme právo kričať za práva (pôvodný názov: Protect the Protest). Pridajte sa k nám!
- Prečo žiadame ochranu práva na protest?
Pokojný protest je nástroj na verejné uplatňovanie si ľudských práv. V priebehu histórie protesty umožnili jednotlivcom a skupinám vyjadriť nesúhlas, názory a myšlienky, odhaliť nespravodlivosť a zneužívanie a požadovať zodpovednosť od tých, ktorí sú pri moci. Bez možnosti slobodne vyjadrovať názory na verejných zhromaždeniach ľudia nemajú dostatočnú silu potrebnú na dosiahnutie pozitívnych zmien.
V histórii každej krajiny by sme našli mnoho momentov, keď jej obyvateľstvu neostalo nič iné, než vyjsť do ulíc a z plných pľúc zakričať „Stačilo!“. Sociálna nerovnosť a snaha vystrnadiť chudobných alebo „nepohodlných“ ľudí z ich domovov, zlé spravovanie štátu vedúce k hladu a utrpeniu, rasizmus, segregácia, prenasledovanie a štátom posvätené zabíjanie a útlak nevinných ľudí len pre to, kým sú, odkiaľ pochádzajú alebo ako žijú, rodovo podmienené násilie a obmedzovanie reprodukčných práv, homofóbia, transfóbia, systémová diskriminácia a delenie ľudí na občanov a občianky prvej a druhej kategórie, ignorovanie existenčnej hrozby v podobe klimatickej krízy – tieto a mnohé ďalšie dôvody v minulosti nespočetnekrát vyhnali do ulíc masy žiadajúce spravodlivosť a zmenu.
- Čo znamená právo na protest?
Aj keď priamu zmienku o práve na protest vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv nenájdeme, toto právo de facto spadá pod právo na pokojné zhromažďovanie a združovanie, čo sú základné ľudské práva pod ochranou viacerých medzinárodných dohovorov a právnych predpisov, k dodržiavaniu ktorých sa zaviazali mnohé krajiny sveta vrátane Slovenska. Účastníci a účastníčky protestov majú právo na ochranu života, zdravia a súkromia, právo na slobodu združovania a pokojného zhromažďovania, právo na ochranu pred diskrimináciou, svojvoľným zadržiavaním, mučením a iným zlým zaobchádzaním.
Protesty a demonštrácie vo všeobecnosti vnímame ako zhromaždenia ľudí vo fyzickom priestore. Stieranie hraníc medzi digitálnym a fyzickým svetom však posilňuje úlohu internetu aj v oblasti občianskej participácie. Ak ste niekedy organizovali verejné podujatie, viete, že bez propagácie na sociálnych sieťach máte iba malú šancu nalákať ľudí, aby sa na ňom zúčastnili. Mnohí a mnohé z nás sa zároveň čoraz častejšie zapájame do virtuálnych protestov a online aktivistických iniciatív.
Výbor OSN pre ľudské práva opakovane potvrdil, že pokojné demonštrácie si zaslúžia rovnaký rešpekt, ochranu a podporu, bez ohľadu na to, či sa konajú vonku, vnútri, online, offline alebo kombinovane.