Diskriminácia z dôvodu pohlavia/rodu, v spojení s porušením práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života

Dňa 14. decembra 2010 vyniesol Európsky súd pre ľudské práva rozsudok pre porušenie čl. 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) [1] v kontexte nedostatočného zabezpečenia zdravotníckej starostlivosti pri domácich pôrodoch.

Tento prípad vzišiel zo sťažnosti maďarskej občianky Anny Ternovszky, ktorú podala proti Maďarskej republike v decembri 2009. Sťažovateľka uviedla, že bola diskriminovaná v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) v kombinácii s čl. 14 (zákaz diskriminácie). V čase, keď bola tehotná a uvažovala o domácom pôrode, bola maďarská legislatíva v otázke domácich pôrodov nejednoznačná. Na jednej strane ich nezakazovala, na strane druhej vzhľadom na nariadenie vlády č. 218/1999 každý zdravotnícky pracovník, ktorý pomáha pri domácom pôrode, podstupuje riziko stíhania pre priestupok. Navyše niekoľko prípadov z predchádzajúcich rokov dokazovalo, že toto riziko je dostatočne veľké, keďže k takýmto priestupkovým konaniam aj skutočne prišlo. V dôsledku toho by sťažovateľke nebola poskytnutá možnosť dostať adekvátnu odbornú zdravotnú starostlivosť pri domácom pôrode a z tohto dôvodu bola, proti svojej vôli, nútená porodiť v zdravotníckej inštitúcii.

Podľa sťažovateľky takto nejasne definovaná právna úprava domácich pôrodov odrádza zdravotníčky a zdravotníkov od asistencie pri domácich pôrodoch. Sťažovateľka zdôraznila, že hlavným účelom sťažnosti bolo dosiahnuť, aby bol ženám umožnený domáci pôrod bez toho, aby bol asistujúci zdravotnícky personál vystavený riziku postihu, ako aj bezproblémový prístup do zdravotníckeho zariadenia v prípade komplikácií.

Maďarská vláda, okrem iného, tvrdila, že sťažnosť má charakter verejnej žaloby (actio popularis) a že právo dané čl. 8 dohovoru nezakladá pozitívnu povinnosť štátu rozširovať existujúci rozsah možností v rámci poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Zároveň argumentovala tvrdeniami o možných rizikách domácich pôrodov.

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu potvrdil, že „súkromný život je veľmi široký pojem, ktorý okrem iného zahŕňa aj právo na rešpektovanie rozhodnutia stať alebo nestať sa rodičom – v ktorom je obsiahnuté aj právo zvoliť si okolnosti, za ktorých sa pôrod udeje (vrátane domáceho pôrodu)“. Súd osobitne zdôraznil, že „domáci pôrod je otázkou osobného rozhodnutia matky“. Navyše, neprimerané, ničím neopodstatnené a nepriaznivé a nedôstojné zaobchádzanie so ženami za okolností, v ktorých sa ocitajú iba ony (t. j. pôrod a veci s ním súvisiace, ktoré bezprostredne a na vlastnej koži nezažívajú muži), samo osebe predstavuje diskrimináciu žien na základe ich pohlavia. V tomto prípade je teda diskriminácia na základe pohlavia prítomná aj bez toho, aby bol potrebný mužský komparátor.

Súd ďalej vyhlásil, že v situácii, kedy je právo zvoliť si miesto pôrodu súčasťou práva na súkromný život, akákoľvek možnosť jeho obmedzenia by mala byť jasne definovaná v zákone. Ak si teda žena môže slobodne vybrať miesto pôrodu, vrátane pôrodu doma, štát je povinný vytvoriť „právne a inštitucionálne podmienky“, ktoré jej umožnia si slobodne vybrať.

Argument o rizikách domácich pôrodov súd poprel odkazom na odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie. Tá vo svojej príručke Starostlivosť počas normálneho pôrodu popisuje najčastejšie používané praktiky počas pôrodu a návod na dobrú štandardnú starostlivosť počas pôrodu. V časti zaoberajúcej sa miestom pôrodu uzatvára „bezpečným tvrdením“, že „žena by si mala zvoliť miesto, kde sa cíti bezpečne“. Dodáva, že „u tehotných žien s nízkym rizikom to môže byť doma“. Súd teda potvrdil, že zákonná úprava by mala jasne umožňovať účasť kvalifikovaných zdravotníkov a zdravotníčok aj pri pôrodoch na alternatívnych miestach, mimo zdravotníckych zariadení.

Súd tiež rozhodol, že v dôsledku nejasnej legislatívy upravujúcej alternatívne miesta pôrodu mimo zdravotníckych zariadení mohlo dochádzať k odrádzaniu kvalifikovaných zdravotníčok a zdravotníkov od asistencie pri takýchto pôrodoch.

Súd rozhodol v pomere 6 hlasov ku 1 hlasu, že došlo k porušeniu čl. 8 dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) a že žalovaný štát má navrhovateľke zaplatiť sumu 1 250 eur, vrátane dane z príjmu, ktorá môže sťažovateľke vzniknúť.
 

• Rozsudok prípadu Ternovszky proti Maďarsku (EN)

Pozn.:

[1] Článok 8 Protokolu č. 1 – Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života:
„1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.“