Archív
skripot

Aktívne starnutie 2012

v4t_vek

Bibiána Pufflerová

Na prahu tretieho tisícročia čelí Európa doposiaľ nepoznanej demografickej zmene – významnému starnutiu populácie. Štatistiky dokazujú, že zloženie a štruktúra našej spoločnosti sa postupne prelína do čoraz početnejšej prevahy generácií starších ľudí vo veku nad 45 rokov. Súčasný populačný vývin bude mať v najbližších desaťročiach nielen celkový formujúci efekt na spoločnosť, ale i vážne dopady na ekonomickú situáciu. Napriek tomu ostávajú staršie generácie nedocenené, ba postupne sa stávajú neviditeľnými. Aj vo verejnom diskurze sa pozornosť sústreďuje na starších ľudí len v minimálnej miere. Navyše málokedy sa o nich uvažuje ako o aktívnych ľuďoch, ktorých znalosti a skúsenosti sú hodnotou samy osebe – nevieme ich však zatiaľ primerane zužitkovať ani si ich dostatočne vážiť. Predstavujú pritom ohromný sociálny kapitál a žiadna krajina si nemôže dovoliť ním plytvať.

V období prehlbujúcej sa ekonomickej recesie, ktorá zasiahla celú Európu, sa situácia postupne zhoršuje. Preventívne protikrízové opatrenia nezohľadňujú alarmujúce predpovede o demografickom vývoji európskej populácie, ktoré s neskreslenou presnosťou upozorňujú na zvyšujúci sa počet ľudí nad 45 rokov. Vlády jednotlivých členských krajín EÚ sa sústreďujú predovšetkým na finančné ukazovatele a neuvedomujú si, že za číslami stojí predovšetkým ľudský kapitál, ktorý nie je efektívne a v plnej miere využívaný. Dôkazom je zhoršujúci sa stav na trhu práce, ktorý charakterizuje zvyšujúca sa miera nezamestnanosti a rastúci podiel dlhodobo nezamestnaných. Skupinu najviac zasiahnutú súčasnými hospodárskymi zmenami predstavujú práve starší ľudia, ktorí si čoraz ťažšie hľadajú uplatnenie na trhu práce, ale aj v živote.

Ani v našej krajine sa situácia veľmi neodlišuje od „priemeru“. Navyše, v porovnaní s ostatnými členmi EÚ sa Slovensko svojimi sociálnymi politikami – len veľmi okrajovo orientovanými na ľudí nad 45 rokov – umiestňuje na posledných priečkach. V rokoch 2005 – 2010 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nerealizovalo žiadne konkrétne projekty, iniciatívy, politiky alebo programy v súvislosti s podporou vstupu osôb 45+ na trh práce a ich udržaním sa v zamestnaní.

Predpovede vekovo nesymetrického zloženia populácie potvrdzuje aj demografický vývin našej spoločnosti, keď v roku 2010 takmer 40 % slovenského obyvateľstva tvorili ľudia nad 45 rokov. V roku 2010 tvorili ženy nad 45 rokov 21,5 % populácie a muži o niečo nižší podiel – 17,5 %. [1] Od polovice sedemdesiatych rokov sa počet žien vo veku nad 60 rokov zvyšuje podstatne viac ako počet mužov. Pre demografický vývoj je teda charakteristický aj postupný proces feminizácie staroby. [2]

Hlavným dôvodom, prečo je generácia nad 45 rokov menej prítomná na trhu práce, je diskriminácia. Miera zamestnanosti ľudí 45+ sa so zvyšujúcim vekom postupne znižuje a najmenej využitou skupinou na trhu práce sú ľudia vo veku 55 – 64 rokov. Postupné vytesňovanie doposiaľ ekonomicky aktívnej staršej generácie z trhu práce spôsobuje vysokú mieru nezamestnanosti. Tá napokon ústi do dlhodobej nezamestnanosti tejto vekovej skupiny a znižuje aj jej schopnosť udržať si zamestnanie. Starší ľudia sú preto vystavení aj vyššiemu riziku chudoby, hrozí im strata dôstojnosti, čo spoločne prináša i zníženú kvalitu života. Znižujúca sa mzda s rastúcim vekom prehlbuje sociálnu exklúziu starších ľudí, pretože postupne klesajúci mesačný príjem časom už nestačí na pokrytie celkových mesačných životných nákladov. Avšak zaťaženými nie sú len diskriminovaní ľudia, ale aj štát, ktorý potom musí následky svojich neefektívnych rozhodnutí znášať. Prejavuje sa to predovšetkým na zvýšení odvodov a sociálnych dávok ekonomicky aktívnych ľudí, od ktorých štát musí získať viac na dávky pre nezamestnané obyvateľstvo. Všetky tieto faktory následne v „začarovanom kruhu“ stále viac podporujú nerovnosť a diskrimináciu starších ľudí v spoločnosti.

Situácia žien 45+ na trhu práce je ešte kritickejšia, pretože sú v omnoho väčšej miere vystavené rodovej nerovnosti a viacnásobnej diskriminácii ako muži. Ich kariérny cyklus už od začiatku sprevádza rodová nerovnosť v odmeňovaní. Muži u nás zarábajú takmer o 1/3 viac ako ženy, ktoré navyše musia bojovať s rodovými stereotypmi, ktoré im bránia v kariérnom raste. Ich pracovný život do veľkej miery ovplyvňuje aj rodičovstvo. Na Slovensku stavia ženy primárne do roly matky – opatrovateľky dieťaťa, výsostne zodpovednej za jeho starostlivosť a výchovu. Ženy sú tak nútené prerušiť svoju kariéru – často aj niekoľkokrát počas profesionálneho života – čo sa výrazne prejavuje nielen na výške ich platov, ale aj ich dôchodkov. Vôbec sa pri tom neberú do úvahy počet detí, ktorým celé roky venovali intenzívnu starostlivosť, ani tisíce hodín neplatenej starostlivosti o chod domácnosti či ďalších osôb v rodine. Kvôli rodovej segregácii v zamestnaní a rodovému mzdovému rozdielu je starobný dôchodok žien v priemere o 19 % nižší ako dôchodok mužov. [3] Je logické, že staršie ženy sa preto omnoho častejšie ako muži dostávajú do stavu hmotnej núdze a závislosti od dávok. K „dani za materstvo“ sa pridáva aj skutočnosť, že na ženy v produktívnom aj postproduktívnom veku neporovnateľne viac ako na mužov dopadá starostlivosť o odkázané osoby (80 %) a rodinných príslušníkov a príslušníčky (60 %). Často tým prichádzajú o možnosť venovať sa kariére. [4] Ešte stále prevláda presvedčenie, že správne miesto ženy v zrelom veku je pri vnúčatách.

Diskrimináciu na trhu práce možno efektívne potláčať najmä dôsledne uplatňovanou politikou rovnakého zaobchádzania zameranou na podporné programy pre ľudí nad 45 rokov – pri prijímaní do zamestnania i v samotnom pracovnom procese. Rozhodujúcu zodpovednosť má štát, ktorého úlohou je zabezpečiť, aby zamestnávatelia napĺňali princíp rovnosti. Zamestnávateľ rozhoduje o personálnom obsadení a jeho zložení i princípoch výberu, formuje podnikovú kultúru a stanovuje firemné hodnoty. Je preto potrebné, aby si ľudia na všetkých úrovniach manažmentu uvedomovali, že ľudia nad 45 rokov predstavujú veľkú časť populácie, chcú byť aktívni a majú množstvo skúseností i zručností. Zamestnanci a zamestnankyne nadobúdajú svoje kompetencie efektívne vykonávať pracovné úlohy dlhoročným výkonom práce, počas ktorého sa formujú a rozvíjajú. Práve v tom je skrytý veľký kapitál. Profesijný vrchol ľudia často dosahujú až vo vyššom veku. Ich dlhoročné skúsenosti preto treba využiť v mentorskej, poradenskej alebo supervízorskej pozícii. Ak firma chce zužitkovať potenciál svojich starších zamestnankýň a zamestnancov, jednou z činností môže byť napríklad zacvičovanie nových ľudí na pracovisku.

Svojím prístupom k starším ľudom tak firmy môžu odstraňovať zakorenené stereotypy voči staršej generácii. Vek nemôže byť dôvodom nečakaného preradenia na nižšiu pozíciu, zníženia platu, neprijatia do zamestnania alebo obáv zo straty zamestnania. Aby sa predišlo diskriminačnému konaniu zamestnávateľov, musí byť prepúšťanie starších zamestnancov z organizačných dôvodov adekvátne zdôvodnené. Firmy by mali v omnoho väčšej miere využívať flexibilnú úpravu pracovného času a poskytovať alternatívne formy kratšieho pracovného úväzku. Systém odmeňovania má mať jasné a transparentné pravidlá, ktoré zabezpečia, že sa mzda z rastúcim vekom nebude znižovať.

Ak sa manažment firmy sústredí na rozmanitosť pracovných tímov, ktorá zároveň podporuje rôznorodosť názorov, kreatívnosť, má to vplyv aj na vytváranie vzájomnej solidarity medzi ľuďmi, a teda aj rôznymi generáciami. Záujem o zavedenie manažmentu rozmanitosti by mali mať nielen firmy. Mal by ho aktívne podporovať aj štát, ktorý nesie zodpovednosť za uplatňovanie princípu rovnosti a nediskriminácie. Štát by mal napríklad poskytnúť zamestnávateľom dostatočnú kompenzáciu za zavádzanie antidiskriminačných politík zameraných na podporu návratu starších ľudí do práce. Je to (zatiaľ na Slovensku skrytý) ľudský kapitál. Je potrebné, aby si zamestnávatelia boli vedomí možných ekonomických výhod, ktoré so sebou zamestnávanie starších ľudí prináša. Štát tomu môže napomôcť tým, že zabezpečí plné využitie už existujúcich nástrojov (aktívnych opatrení) na trhu práce podporujúcich ľudí 45+ na všetkých jeho úrovniach (miestnej, regionálnej, národnej). A aby to fungovalo, musí priebežne monitorovať ich účinnosť.

Staršia generácia nemôže byť v pracovnom procese „na obtiaž“, ale naopak zamestnávatelia i štát jej musia prejaviť dostatočnú podporu a uznanie. Je to v zaujme všetkých. Starší ľudia si zaslúžia nediskriminačné – predovšetkým dôstojné a rovné – zaobchádzanie. Pri prijímaní do zamestnania nemôžu byť neustále vystavení diskriminačným postupom, či už inzerátom alebo vstupným pohovorom, kde sú otvorene znevýhodňovaní na základe svojho veku. Implementáciou antidiskriminačných politík sa dá predísť nezmyselnému plytvaniu cenným potenciálom starších ľudí a nepremyslenému míňaniu finančných zdrojov na neefektívne opatrenia.

Zvyšujúca sa početnosť ľudí staršej generácie zatiaľ len v malej miere ovplyvňuje zameranie firiem a ich produktov na trhu tovarov a služieb. Väčšina slovenských či zahraničných podnikov ponúka produkty a služby orientované predovšetkým na vekovo mladšie cieľové skupiny, alebo na spravidla dobre zarábajúcu vekovo strednú generáciu. Najčastejšie využívané komunikačné kanály nasmerované na spotrebiteľky a spotrebiteľov sú sociálne siete, internetové fóra a reklamné emaily.

Firmy málo citlivo vnímajú meniace sa zloženie slovenského obyvateľstva, ktoré so sebou prináša zvyšujúci sa počet spotrebiteľov nad 45 rokov. Neuvedomujú si, že aj mladá generácia, na ktorú sú orientované, sa počtom zužuje a postupne sa presúva do skupiny staršej – a početnejšej. Zákazníci a zákazníčky vekovo staršej generácie tvoria viac ako 1/3 slovenských spotrebiteľov/iek, čo predstavuje obrovskú kúpnu silu. Treba však mať na pamäti, že staršia generácia má odlišné potreby, spôsob komunikácie a združovania sa. Je viac než potrebné, aby si organizácie z verejného i podnikateľského sektora uvedomili, že prevládajúce staršie obyvateľstvo je už v súčasnosti nastupujúcou – a bude pretrvávajúcou – realitou 21. storočia. Pozornosť treba zamerať hlavne na produktové portfólio a na služby pre starších ľudí, ktoré na slovenskom trhu chýbajú a sú žiadané. Dôležitý je aj spôsob komunikácie, pretože väčšia časť súčasnej staršej generácie neovláda nové technológie v dostatočnej miere. Veď aj napriek ich záujmu nie sú vytvorené adekvátne podmienky na to, aby ako zákazníci a zákazníčky mohli byť rovnako informovaní a technicky zdatní ako ľudia mladších ročníkov.

Starší ľudia sú vystavení nerovnakému zaobchádzaniu a nevyhovujúcim podmienkam aj v oblasti zdravotnej starostlivosti. So zvyšujúcim sa počtom starších bude narastať počet pacientov a pacientok potrebujúcich primerané ošetrenie a hospitalizáciu, ktorá sa im v našich podmienkach často odopiera alebo je pre nich finančne nezvládnuteľná. Ľudia staršej generácie sa navyše musia vysporiadať so slabou dostupnosťou a so sťaženým prístupom k zdravotníckym zariadeniam. Tento problém pociťujú prevažne ľudia žijúci na vidieku. Navyše samotné zariadenia ani doposiaľ nie sú dostatočne vybavené bezbariérovými vstupmi – čo sťažuje prístup nielen starším ľuďom. V oblasti zdravotnej starostlivosti sa nevenuje primeraná pozornosť špecifickým chorobám, ktorými trpia starší ľudia a absentuje aj orientácia medicíny na ženské choroby typické pre vyšší vek. Nastavenie sociálneho systému spôsobuje, že nízke dôchodky dostatočne nepokrývajú náklady na efektívnu liečbu, čo predlžuje práceneschopnosť a tá potom vedie postupne až k trvalému vylúčeniu z trhu práce.

Tieto systémové nedostatky majú výrazný vplyv na znižovanie kvality života starších ľudí, zvyšujú mieru chorobnosti, a tým i absencií v zamestnaní. Ľudia nad 45 rokov sú takto vystavení omnoho väčšiemu tlaku zo strany svojich zamestnávateľov a okolia. Ich dlhodobejšia práceneschopnosť preto vedie k rýchlemu vyradeniu z pracovného procesu. Takto doslova „odsunutí“ zamestnanci a zamestnankyne sa cítia nedocenení a neužitoční. Postoje okolia výrazne prispievajú k ich vnútornému nastaveniu a vnímaniu samých seba ako opotrebovaných, málo flexibilných a adaptabilných. Výsledkom je spoločenská záťaž, ktorá má negatívne následky na psychické, ale aj fyzické zdravie starších ľudí. Ich zvyšujúca sa závislosť od sociálnej pomoci má za následok enormné zaťažovanie sociálneho systému. A ak sa súčasné nastavenie nezmení, sociálny systém bude stále viac vystavený riziku finančných strát.

Na zlepšenie situácie je potrebné, aby bol v oblasti zdravotnej starostlivosti vytvorený mechanizmus podporujúci prevenciu ľudí nad 45 rokov voči chorobám, ktoré im hrozia s pribúdajúcim vekom. Ich včasné odhalenie môže výrazne znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť. V prvom rade však môže zabezpečiť staršej generácii ľudí kvalitnejší a dôstojný život.

Výrazným krokom k podpore a zlepšeniu zdravia ľudí 45+ by malo byť organizovanie rôznych pohybových a voľnočasových aktivít. Treba sa vyhýbať mylným stereotypným predstavám, že ľudia na dôchodku radi sedia doma a pozerajú televíziu. Starší ľudia sú – a chcú byť – aktívni, majú záujem sa združovať a spoločne sa venovať svojim záľubám. Namiesto rôznych besiedok a osláv výročí by mali mestské komunity organizovať pre seniorov a seniorky aj akcie, ktoré by podporili športového ducha a upevňovanie zdravia.

Ďalšou chybou, ktorou naša spoločnosť sama seba ukracuje o prínos, ktorý jej starší ľudia môžu poskytnúť, je nedocenenie ich vedomostí, schopností a zručností. Ľudia akoby nevnímali, čo nám môže dať dlhoročný proces učenia sa spojený s nadobúdaním nových znalostí, pohľadov a postojov. Múdrosť starších ľudí, ktorá bola v minulosti „vážená“ zlatom, sa v dnešnej dobe zatracuje a spochybňuje. Ľudia 45+ sa považujú za pomalšie sa učiacich a menej chápavých. Na tento postoj neraz doplatia aj v práci, kde sú zamestnanci a zamestnankyne po dosiahnutí určitého veku omnoho menej nabádaní a podporovaní k osobnému rozvoju a vzdelávaniu ako ich mladší kolegovia a kolegyne. V oblasti vzdelávania ľudských zdrojov sa s obľubou poukazuje na neúčinnosť podporných školení pre starších, avšak bez toho, že by tieto tvrdenia boli niečím doložené. Zamestnávatelia jednoducho zatiaľ staršiu generáciu nevnímajú ako ľudí, ktorí sú efektívni a chcú byť aktívni.

Starší ľudia predstavujú takisto potenciálnych študentov a študentky, ktorí/-é by si radi obohatili a rozšírili svoje vedomosti či už formálnym alebo neformálnym spôsobom vzdelávania. Priestorom pre formálne vzdelávanie sú predovšetkým univerzity tretieho veku, ktoré poskytujú starším ľuďom všeobecné, záujmovo orientované a neodborné vzdelávanie. [5] Avšak participácia starších ľudí na tomto type vzdelávania je na Slovensku veľmi nízka. [6] Aktivity v rámci neformálneho systému vzdelávania realizujú predovšetkým seniorské organizácie orientované na potreby cieľovej skupiny 50+ alebo organizácie, ktoré sa zaoberajú celoživotným vzdelávaním. Témy vzdelávania sú rôznorodé (od osobnostného rozvoja po praktické zručnosti), avšak zatiaľ dosť výrazne absentuje príprava na trh práce.

Problémom je aj to, že koncentrácia vzdelávacích aktivít je sústredená predovšetkým do väčších miest, kam starší ľudia majú možnosť len ťažko sa dostať, alebo majú sťažené možnosti byť o danej aktivite informovaní. Miestna samospráva by mala vyvíjať viac iniciatívy na zapojenie starších ľudí do spoločenského diania organizovaním rôznych záujmových aktivít. No predovšetkým by mala s touto najpočetnejšou komunitou rozvíjať dlhodobé vzťahy a spoluprácu.

Dôležitou rovinou vnímania je i celkový pohľad spoločnosti na starších ľudí a klesajúca solidarita medzi jednotlivými generáciami. Populácia 45+ je vnímaná ako bremeno a nie ako skupina obyvateľov a obyvateliek, ktorá chce byť aktívna a ktorá je schopná vykonávať rôznorodé činnosti. Stereotypné vnímanie starších ľudí a ich exklúzia zo spoločenského a pracovného prostredia negatívne vplývajú na vzťahy medzi mladšími a staršími generáciami. Výrazne k tomu prispievajú aj médiá tým, že témy diskriminácie ľudí 45+ sa v nich objavujú len veľmi zriedka. Následkom toho chýbajú aj v spoločenskom diskurze.

V slovenskej tlači prevláda vykresľovanie starších ľudí ako osôb, ktoré potrebujú pomoc a sú odkázané na domovy dôchodcov alebo iné sociálne zariadenia. Negatívny postoj spoločnosti takisto umocňujú informácie o hroziacich nízkych dôchodkoch pre budúce generácie, ktoré majú zaťažiť našu spoločnosť a pracujúcich ľudí. Dôchodcovia a dôchodkyne sú len v malej miere vykresľovaní ako aktívni ľudia, ktorí majú záujem sa vzdelávať. Médiá vôbec nereagujú na aktuálny stav, ktorý si vyžaduje zlepšenie podmienok pre seniorov a seniorky – a to nielen v oblasti služieb, ale aj v kultúre, stavebníctve či doprave.

Situácia nie je odlišná ani na televíznom trhu, ktorý sa prevažne orientuje na mladšie vekové skupiny. Staršie ženy nie sú na obrazovke viditeľné a miznú z povedomia verejnosti – v médiách dochádza k „predčasnej smrti žien“. Navyše spoločnosť vníma starnutie žien ako omnoho rýchlejší a vo väčšej miere negatívny proces ako starnutie mužov – pričom paradoxne je všeobecne známe, že ženy sa dožívajú vyššieho veku.

Inou rovinou problému je, aký obraz žien a mužov nad 45 rokov média ponúkajú. Často sú seniori a seniorky zobrazení ako pasívni a večne sa sťažujúci ľudia, ktorí nemajú ani potuchy o tom, ako sa používa počítač alebo iné technológie súčasnej doby. Majú to byť ľudia, ktorí trávia svoj voľný čas len vysedávaním pred televízorom alebo chodením do kostola. Tieto a im podobné stereotypy ešte umocňujú negatívne postoje, pri ktorých si ľudia neuvedomujú, že staršia generácia má ešte stále veľký potenciál a jeho využitie by bolo obrovským prínosom pre spoločnosť.

Ani na Slovensku nesmie byť vyšší vek dôvodom na to, aby boli starší ľudia vyčleňovaní a postupne odsúvaní zo spoločenského a verejného života. Predstavujú početnú časť slovenského obyvateľstva a ich každodenný život je priamo ovplyvnený fungovaním štátu a rozhodovaním pri tvorbe verejných politík a rozpočtov, do ktorých po celý život prispievali. Majú právo na vyjadrenie svojho názoru a rovnako i právo zapojiť sa do aktivít občianskej spoločnosti s cieľom ovplyvniť rozhodovanie o veciach verejných a prispieť k verejnej kontrole. Na Slovensku nie sú starší ľudia dostatočne zapojení ani do verejnej diskusie, ktorá je kľúčovou charakteristikou demokracie. Spoločnosť však nedoceňuje sociálny kapitál nadobudnutý životnými skúsenosťami starších ľudí ani ohromný potenciál, ktorý v nich je, napríklad v množstve času, ktorý ľudia staršieho veku majú k dispozícii a ktorý chcú zmysluplne využiť. [7]

Rok 2012 vyhlásili európske inštitúcie za Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. Je to jedinečná príležitosť ako ovplyvniť postoje a názory spoločnosti, ktorá by si mala konečne uvedomiť, že zatiaľ „skrytá“ (nie jej vinou) sila staršej generácie v sebe nesie obrovský potenciál. Jeho zmysluplné nasmerovanie môže mať pozitívny vplyv na ekonomiku. S nevyhnutným postupným zvyšovaním dôchodkového veku budú ľudia 45+ dlhšie ekonomicky aktívni a bude ich pribúdať. Aj preto je potrebné, aby súčasné aj nasledujúce generácie žili vo vzájomnej solidarite, ktorá bude prispievať k odstráneniu chudoby v spoločnosti. Už dnes sa preto musíme vážne zamýšľať nad budúcimi riešeniami. A hlavne nestrácať čas a čím skôr začať intenzívne vzdelávať tie skupiny v spoločnosti (zamestnávateľov/ky, učiteľov/ky, žurnalistov/ky…), ktoré môžu mať priamy vplyv na zvýšenie a udržateľnosť medzigeneračnej solidarity. Tá – spolu s dobrým hodnotovým nastavením – prispieva k celkovo pozitívnemu vnímaniu starších ľudí.

Súčasná situácia na Slovensku, ale aj v iných členských krajinách EÚ, sa vyznačuje nízkou generačnou solidaritou. To je príčinou častého vylúčenia starších ľudí zo spoločenského a ekonomického života. Ďalším dôsledkom sú nedostatočne rozvinuté sociálne služby a starostlivosť o starších, ako aj nízke dôchodky. Je preto potrebné včas si uvedomiť vážnosť a naliehavosť problémov spojených s už prebiehajúcimi demografickými a spoločenskými zmenami. Nikto z nás si predsa neželá, aby ľudia v Európe, kolíske demokracie, žili bez dôstojnosti, v strachu a chudobe.

Prvým nevyhnutným krokom je identifikácia potrieb a nastavenie preventívnych antidiskriminačných verejných politík. Iba tie, ktoré naštartujeme už dnes, môžu byť naozaj účinné pri zvyšovaní medzigeneračnej solidarity a pri hľadaní novej symbiózy v zladení cieľov, motivácie a kvality života vekovo rôznych generácií. Musíme sa tým všetkým začať čím skôr seriózne zaoberať a žiadať o to i verejnú moc a verejné inštitúcie. Váhanie by bolo hazardom s budúcnosťou, pretože všetci ľudia, ktorých sa potreba aktívne starnúť týka, sa už narodili. O pár rokov môže byť neskoro.

Pozn.:

[1] Štatistický úrad. Vekové zloženie obyvateľstva SR podľa pohlavia a veku, dostupné na: http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg (posledná návšteva 31. 1. 2012).

[2] BÚTOROVÁ a kol.: Ona a on na Slovensku: zaostrené na rod a vek. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2008, p. 79, dostupné na http://www.ivo.sk/buxus/docs//Plus_pre_zeny_45/Ona_a_on.pdf (posledná návšteva 25. 2. 2011).

[3] HOLUBOVÁ, B.: Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku 2009: Návrh. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2009, dostupné na: http://www.sspr.gov.sk/IVPR/images/IVPR/vyskum/2009/Holubova/Suhrnna-spr… (posledná návšteva 1. 2. 2012).

[4] REPKOVÁ, K.: Podpora rodinných opatrovateľov/liek – nástroje efektívneho zosúlaďovania práce a opatrovania, Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2009, dostupné na http://www.sspr.gov.sk/IVPR/images/IVPR/vyskum/2009/Repkova/Vyskumna-spr… (posledná návšteva 16. 12. 2011).

[5] V súčasnosti sa realizuje vzdelávanie seniorov a senioriek na 13 univerzitách tretieho veku.

[6] Z 920 000 dôchodcov a dôchodkýň z celého Slovenska je v súčasnosti 0,5 % študentov/-iek seniorov/-iek.

[7] Dobrým príkladom podpory aktívnych seniorov a senioriek je mimovládna organizácia Občan, demokracia a zodpovednosť, ktorá organizuje projekt s názvom Zapojenie ľudí v seniorskom veku do občianskej kontroly verejných inštitúcií. Hlavným cieľom projektu bolo zapojenie starších ľudí do občianskej kontroly a monitoringu prostredníctvom vzdelávacích aktivít, ktoré mali napomôcť včleneniu aktívnych senioriek a seniorov do aktuálneho diania v občianskej spoločnosti súvisiaceho s ochranou ľudských práv a antidiskrimináciou a súčasne využiť ich skúsenosti nadobudnuté počas ich profesionálneho života. Účastníčky a účastníci sa naučili využívať zákon o slobodnom prístupe k informáciám a zároveň sa scitliveli vo vnímaní diskriminácie, čo v budúcnosti napomôže ich schopnosti rozoznať diskrimináciu a obhajovať si svoje práva. Seniori a seniorky získali vďaka tréningu väčšie sebavedomie, čo zohráva významnú úlohu v preklenutí ich sociálnej izolácie.